znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 148/2014-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   decembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Meszárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti J. J., zastúpeného advokátom JUDr.   Júliusom   Kvetánom,   Advokátska   kancelária,   Štefánikova   17,   Humenné,   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   práva   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 34 C 108/2002, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   C   108/2002 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 34 C 108/2002 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý   zaplatiť mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. J. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 426,12 € (slovom štyristodvadsaťšesť eur a dvanásť centov), ktorú   j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Júliusa Kvetána, Advokátska kancelária, Štefánikova 17, Humenné, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra   2013   doručená   sťažnosť   J.   J.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 108/2002.

2. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala zákonom ustanovené náležitosti, ústavný súd 18. decembra 2013 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania. Sťažovateľ   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   13.   januára   2014 a 4. februára 2014 svoju sťažnosť doplnil, spresnil petit sťažnosti, pripojil splnomocnenie pre advokáta a ďalšie prílohy.

3.   Z   obsahu   sťažnosti,   jej   doplnenia   a   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal 18. júla 2002 žalobu, ktorou sa domáhal voči odporcovi Železnice Slovenskej republiky náhrady ušlého zisku s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ podal túto žalobu ako podnikateľ – fyzická osoba – podnikajúci pod obchodným menom J. J., pričom ako vyplýva z obsahu sťažnosti, musel svoju podnikateľskú činnosť ako živnostník od roku 2011 prerušiť. Vec bola z Krajského súdu v Prešove postúpená na okresný súd, na ktorom od 11. novembra 2002 prebieha konanie pod sp. zn. 34 C 108/2002.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Ku dnešnému dňu bolo okresným súdom rozhodnuté rozsudkom   č.   k.   34   C/108/2002-709   zo   dňa   26.   novembra   2013   len   o   nároku   na nemajetkovú   ujmu  ,   ktorý zamietol a časti   náhrady ušlého zisku a to tak,   že žalobu   o náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. 8. 1998 do 30. 6. 2000 zamietol a vo zvyšku nároku na náhradu ušlého zisku vylúčil na samostatné konanie...

Moja   súdená   vec   nie   je   zložitá,   a   v   konaní   boli   podľa   môjho   názoru   doposiaľ zbytočné   prieťahy   cca   8   rokov   (v   období   od   11.   11.   2002   do   11.   5.   2005,   v   období 18. 6. 2006 do 23. 10. 2007, v období od 4. 3. 2009 do 2. 7. 2013, v období od 26. 11. 2013 naďalej,   čo   je   zrejmé   z   odôvodnenia   môjho   odvolania   proti   uvedenému   rozsudku z 26. 11. 2013).

Vzhľadom k mojej sociálnej situácii známej okresnému súdu, (keď 2-krát v priebehu konania skúmal moje pomery, čo naposledy viedlo aj Krajský súd v Košiciach, aby ako odvolací súd v konaní 4 Co/223/2010-503 zo dňa 25. apríla 2013 ponechal v platnosti moje oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 90 %) musel si byť vedomý, že pre mňa sa jedná o existenčnú vec, a že každé zbytočné prieťahy v konaní mi spôsobujú značný psychický stres. Od 1. 1. 2011 som vedený na Úrade práce a soc. vecí v Humennom ako uchádzač o zamestnanie,   nakoľko   som   bol   nútený   z   nedostatku   finančných   zdrojov   prerušiť podnikateľskú činnosť ako živnostník. V dôsledku uvedeného ako aj skutočnosti, že v mojich 58- rokoch nie je absolútne žiadna šanca, aby ma niekto zamestnal pre môj vek a zlý zdravotný stav, táto skutočnosť sa odzrkadľuje negatívne aj na vzťahoch v mojej rodine, nakoľko keďže nemám žiadny príjem a musí ma živiť moja manželka...

Vo veci nebolo doposiaľ na okresnom súde právoplatne ukončené, pričom mám za to, že o veci sa mohlo rozhodnúť na obidvoch stupňoch právoplatne najneskôr do troch rokov, ak by som nebol nútený podávať niektoré dôvodné odvolania voči rozhodnutiu okresného súdu pri jeho rozhodovacej činnosti. Do doby zbytočných prieťahov nezahrňujem doby, počas ktorých bolo konanie prerušené 23. 10. 2007do 4. 3. 2009.

V dôsledku uvedeného mám za to, že moje ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa stalo len iluzórnym.“

4. Sťažovateľ   ďalej   v sťažnosti   uviedol,   že   28.   októbra   2013   podal   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť odpovedal   listom zo 7. novembra 2013, v ktorom sa však vyjadril len k časti sťažnosti sťažovateľa,   v ktorej   namietal   prieťahy   v konaní   pri   doručovaní   zápisníc   z pojednávaní, ktoré sa uskutočnili 3. septembra 2013 a 8. októbra 2013, a ktorú uznal za dôvodnú. Z toho   dôvodu   sťažovateľ   20.   decembra   2013   podal   predsedovi   okresného   súdu ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda okresného súdu reagoval listom z 27. januára 2014, v ktorom uviedol: „Predmetom žaloby je nárok na náhradu ušlého zisku a zaplatenie nemajetkovej ujmy. Po právnej stránke vec nie je zložitá, patrí do štandardnej agendy   všeobecných   súdov.   Určitú   mieru   zložitosti   pripúšťam   v   skutkovej   stránke   veci. Aj keď   už   súd   čiastočne   vo   veci   rozhodol,   celková   dĺžka   konania,   cca   13   rokov,   je neakceptovateľná a preto v tejto časti hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú. Vybavujúcu sudkyňu som písomne upozornil, aby vo veci konala efektívne a bez ďalších prieťahov.“

5. Sťažovateľ   sa   v sťažnosti   vyjadril,   že „Ak   ku   dnešnému   dňu   nebolo od 11. 11. 2002   právoplatne   skončené   konanie   o   mojom   žalobnom   návrhu,   považujem doterajšie konanie okresného súdu za neefektívne...

V dôsledku zbytočných prieťahov v konaní a neexistencii právoplatného rozhodnutia o veci samej po 11 rokoch súdneho konania, je narušená právna istota, vznikla vo mne nedôvera v účinný a spravodlivý súdny systém Slovenskej republiky.“.

6. Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Základné právo J. J. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C/108/2002 porušené bolo.

2. Okresný súd je povinný vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000.- Eur (slovom päťdesiattisíc eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť J. J. trovy konania v sume 254,88 Eur (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiat   centov)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu advokáta JUDr. Júliusa Kvetána, Štefánikova 17, 066 01 Humenné (za dva úkony právnej služby a 2-krát režijný paušál) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 148/2014-13 z 24. apríla 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

7. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a aby uviedol, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

8. Predseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagoval podaním z 21. mája 2014,   doručeným ústavnému súdu   27. mája 2014, v ktorom   uviedol: „Sťažovateľ J. J. v konaní vedenom pod sp. zn. 34C/108/2002 vystupuje na procesnej strane žalobcu. Konanie o náhradu ušlého zisku a náhradu nemajetkovej ujmy sa začalo 22. 7. 2002 podaním žaloby na Krajský súd v Prešove. Vec bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti dňa 11. 11. 2002 postúpená Okresnému súdu Košice I a pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Ivete Slebodníkovej.

Po   právnej   stránke   vec   nie   je   zložitá,   patrí   do   štandardnej   agendy   všeobecných súdov. Určitú mieru zložitosti pripúšťam skutkovej stránke veci.

Po   prevedenom   rozsiahlom   dokazovaní   súd   rozsudkom   č.   k.   34C/108/2002-709 zo dňa 26. 11. 2013 vo veci rozhodol. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Vec bola predložená   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu   v   Košiciach   dňa   5.   2.   2014.   Krajský   súd o odvolaní žalobcu doposiaľ nerozhodol.

Aj keď súd vo veci koná plynulo a už čiastočne vo veci rozhodol, dĺžka konania cca 13 rokov je vo všeobecnosti neakceptovateľná.

Rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 50 000,- EUR nechávam na zváženie ústavnému súdu.

Z obsahu spisu sp. zn. 34C/108/2002 však vyplýva, že určitý podiel zodpovednosti za celkovú   dĺžku   konania   musí   znášať   aj   sťažovateľ   (žalobca),   ktorý   v   priebehu   konania doručil súdu niekoľko procesných návrhov, o ktorých musel súd rozhodnúť a v dôsledku ním podaných opravných prostriedkov bol spis niekoľkokrát predložený odvolaciemu súdu.“

9.   Sťažovateľ   na   vyjadrenie   okresného   súdu   reagoval   svojím   stanoviskom z 19. septembra 2014, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. septembra 2014. Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, že sťažovateľ by mal znášať určitý podiel zodpovednosti aj za celkovú dĺžku konania, pretože v priebehu konania doručoval súdu niekoľko procesných návrhov, o ktorých musel súd rozhodovať, a v dôsledku sťažovateľom podávaných odvolaní bol spis niekoľkokrát predložený odvolaciemu súdu, sťažovateľ uvádza, že odporca sa nezaoberal oprávnenosťou   týchto   opravných   prostriedkov.   V tejto   súvislosti   je   podľa   sťažovateľa relevantná aj skutočnosť, že sťažovateľ nemal v namietanom konaní advokáta a v konaní robil právne úkony ako laik. Ako príklad sťažovateľ uvádza svoje dôvodné odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 34 C 108/02-70 z 10. decembra 2004, ktorým mu bolo najskôr priznané 50 % oslobodenie od súdnych poplatkov a po jeho odvolaní mu Krajský súd v Košiciach priznal 90 % oslobodenie od súdnych poplatkov. Opätovne upozorňuje na obdobia nečinnosti okresného súdu (napr. od podania návrhu v roku 2002 do 11. mája 2005) a na   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu   (napr.   odročenie   pojednávania   určeného   na 12. máj   2009   z dôvodu   zahraničnej   pracovnej   cesty   žalovaného,   ktorým   sú   Železnice Slovenskej republiky, ktoré majú pracovníkov spôsobilých sa kvalifikovane zastúpiť, alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 25. apríla 2013 o zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu). Sťažovateľ zároveň zdôraznil, že okresný súd   po   13   rokoch   rozhodol   o veci   len   čiastočne   rozsudkom   č.   k.   34   C   108/2002-79 z 26. novembra 2013 a o zostávajúcej časti žalobného návrhu sťažovateľa z 18. júla 2002 nebolo   dodnes   rozhodnuté.   Navyše,   sťažovateľ   aj   proti   uvedenému   rozsudku   podal odvolanie, pretože ho považoval za nesprávne a v rozpore so skutkovým stavom.

Sťažovateľ zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby bolo upustené od ústneho pojednávania, a požiadal ústavný súd o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia aj   za   právny   úkon   právneho   zástupcu,   ktorým   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   vyjadril k stanovisku odporcu.

10. Na opakovanú výzvu ústavného súdu sa vyjadril predseda okresného súdu svojím podaním z 29. októbra 2014, doručeným ústavnému súdu 4. novembra 2014,   v ktorom uviedol, že súhlasí s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté bez ústneho pojednávania.

11. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

15.   Podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   od   ústneho   pojednávania   môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu   porušil   svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010). Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

21. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

22. Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

23. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

- 22.   júl   2002   –   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   bol   sťažovateľom   zaslaný Krajskému súdu v Prešove,

- 24.   október 2002 – postúpenie   veci   Okresnému   súdu   Košice   I   ako vecne   a miestne príslušnému   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci,   okresnému   súdu   bola   vec   doručená 11. novembra 2002,

- 19. november 2002 – žiadosť o spresnenie petitu pre sťažovateľa,

- 27. november 2002 – spresnenie petitu zo strany sťažovateľa,

- 2. február 2004 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku sťažovateľovi,

- 1. marec 2004 – žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku zo strany sťažovateľa,

- 19. apríl 2004 – zaslanie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 27. apríl 2004 – rozšírenie žalobného návrhu,

- 7. júl 2004 – oprava označenia odporcu zo strany sťažovateľa,

- 27. máj 2004 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 500 Sk sťažovateľovi,

- 26. november 2004 – prešetrenie majetkových pomerov sťažovateľa,

- 10. december 2004 – oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % uznesením č. k. 34 C 108/02-70,

- 21. december 2004 – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu z 10. decembra 2004, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %,

- 31. december 2004 – doplnenie odvolania sťažovateľa proti uzneseniu z 10. decembra 2004,

- 5.   január   2005   –   predloženie   spisu   s   opravným   prostriedkom   Krajskému   súdu v Košiciach,

- 4.   február   2005   –   Krajskému   súdu   v   Košiciach   bolo   zaslané   doplnenie   odvolania z 1. februára 2005,

- 11.   február   2005   –   Krajskému   súdu   v Košiciach   bolo   zaslané   doplnenie   odvolania z 9. februára 2005,

- 11. máj 2005 – Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2 Co 2/05 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že oslobodil sťažovateľa od platenia súdneho poplatku v rozsahu 90 %,

- 13. máj 2005 – doplnenie a spresnenie návrhu vo veci,

- 24. máj 2005 – žiadosť o vydanie opravného uznesenia – o opravu v označení účastníkov konania,

- 21.   jún   2005   –   žiadosť   sťažovateľa   doručená   okresnému   súdu   o   nariadenie   termínu pojednávania,

- 1. júl 2005 – oznámenie sťažovateľa o zaplatení súdneho poplatku a žiadosť o nariadenie pojednávania,

- 18.   júl   2005   –   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   34   C   108/02-119   o   vrátení   súdneho poplatku vo výške 10 000 Sk sťažovateľovi z dôvodu, že bol zaplatený dvakrát,

- 15. august 2005 – rozšírenie žalobného návrhu zo strany sťažovateľa,

- 8. september 2005 – výzva okresného súdu pre žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu,

- 21. september 2005 – žiadosť sťažovateľa o nariadenie pojednávania vo veci,

- 2. december 2005 – vyjadrenie žalovaného k podaniu sťažovateľa,

- 7. december 2005 – pojednávanie na okresnom súde – výpoveď žalobcu – odročené na 1. jún 2006,

- 5. január 2006 – vyjadrenie žalovaného k podaniu sťažovateľa,

- 16.   január   2006   –   rozšírenie   žalobného   návrhu   zo   strany   sťažovateľa   a   návrh   na pripustenie M. do konania,

- 9. február 2006 – vyjadrenie žalovaného k podaniu sťažovateľa,

- 15. február 2006 – uznesenie okresného súdu č. k. 34 C 108/02-181, ktorým zmenu žaloby navrhnutú sťažovateľom z 25. apríla 2004, 12. augusta 2005 a 12. januára 2006 nepripustil,

- 28. február 2006 – doplnenie dôkazov zo strany sťažovateľa,

- 1. marec 2006 – pojednávanie na okresnom súde – vyjadrenia sťažovateľa a žalovaného – odročené na 9. máj 2006,

- 8. marec 2006 – žiadosť okresného súdu na Okresný súd Humenné o zaslanie spisu sp. zn. 6 C 175/03,

- 9. marec 2006 – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. februára 2006, ktorým neboli pripustené zmeny žaloby,

- 13. marec 2006 – nesúhlas J. M. so vstupom do konania,

- 31. marec 2006 – uznesenie okresného súdu č. k. 34 C 108/02-202 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na pristúpenie ďalšieho účastníka,

- 12. apríl 2006 – predloženie veci Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa z 9. marca 2006,

- 23. máj 2007 – Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4 Co 120/2006 rozhodol o odmietnutí odvolania sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby,

- 8. august 2007 – žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu pojednávania v danej veci,

- 22. august 2007 – žiadosť okresného súdu na Okresný súd Humenné o zaslanie spisu sp. zn. 6 C 175/2003, v ktorom bol podaný sťažovateľom návrh na obnovu konania,

- 23.   október   2007   –   pojednávanie   –   vyjadrenie   strán   –   konanie   prerušené   do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 6 C 175/2003,

- 2. júl 2008 – žiadosť okresného súdu na Okresný súd Humenné o zaslanie spisu sp. zn. 6 C 61/2006 a pripojeného spisu sp. zn. 6 C 175/2003,

- 10.   júl   2008   –   oznámenie   z   Okresného   súdu   Humenné   o   tom,   že   spisy   sp.   zn. 6 C 175/2003   a sp.   zn.   6 C   61/2006   nie   je   možné   zapožičať,   keďže   sa   nachádzajú   na Krajskom súde v Prešove v dôsledku odvolania,

- 4. marec 2009 – žiadosť Okresného súdu Košice I na Okresný súd Humenné o zaslanie spisu sp. zn. 6 C 175/2003,

- 27.   marec   2009   –   oznámenie   Okresného   súdu   Humenné   o   tom,   že   spis   sp.   zn. 6 C 175/2003 nie je možné zaslať, keďže bol zapožičaný Okresnému súdu Prešov,

- 17.   apríl   2009   –   návrh   sťažovateľa   na   prerušenie   konania   v   časti   žaloby,   ktorej   sa sťažovateľ domáhal ušlého zisku po 1. apríli 2004, spresnenie žalobného petitu,

- 18. apríl 2009 – spresnenie žalobného návrhu z 18. júla 2002 sťažovateľom, predloženie ďalších dôkazov,

- 21. apríl 2009 – pojednávanie – vyjadrenie strán – odročené na 12. máj 2009,

- 7. máj 2009 – upovedomenie o odročení pojednávania na 30. september 2009,

- 8. júl 2009 – čiastočné späťvzatie žalobného návrhu zo strany sťažovateľa,

- 30. september 2009 – pojednávanie okresného súdu, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 34 C 108/02-338 zamietol návrh na zmenu žaloby, ako aj celú žalobu sťažovateľa,

-   20.   november   2009   –   odvolanie   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu z 30. septembra 2009 v celom rozsahu,

- 25. november 2009 – výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,

- 7.   december   2009   –   odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 25. novembra 2009 o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,

- 17. február 2010 – výzva okresného súdu na predloženie podkladov pre oslobodenie od súdneho poplatku,

- 10.   marec   2010   –   zaslanie   podkladov   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov sťažovateľom,

- 20. máj 2010 – okresný súd uznesením č. k. 34 C 108/02-428 zamietol návrh sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu,

- 20. máj 2010 – výzva pre sťažovateľa na opravu a doplnenie odvolania zo 16. novembra 2009,

- 7. jún 2010 – oprava a doplnenie odvolania, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 20. mája 2010,

- 13.   júl   2010   –   urgencia   okresného   súdu   žalovanému   na   vyjadrenie   sa   k odvolaniu sťažovateľa z 20. novembra 2009,

- 23. júl 2010 – vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľa,

- 15.   október   2010   –   doplnenie   sťažovateľa   k   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov,

- 21. október 2010 – podanie sťažovateľa z 15. októbra 2010 zaslané na Krajský súd v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní,

- 27. január 2011 – doplnenie k žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 4. február 2011 – doplnenie z 27. januára 2011 zaslané na Krajský súd v Košiciach,

- 7. február 2011 – doplnenie k žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 8. február 2011 – zaslanie doplnenia sťažovateľa k žiadosti na Krajský súd v Košiciach,

- 2.   marec   2012   –   žiadosť   sťažovateľa   o   rozhodnutie   o   jeho   odvolaní   proti   rozsudku okresného súdu zo 16. novembra 2009,

- 27. apríl 2012 – doplnenie sťažovateľa k jeho žiadosti,

- 13. august 2012 – spresnenie obchodného mena žalovaného sťažovateľom,

- 27. september 2012 – pojednávanie na Krajskom súde v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 223/2010, 4 Co 224/2010 o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 30. septembra 2009 o zamietnutí žaloby,

- 28.   január 2013   –   zaslanie späťvzatia   žaloby v   konaní vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava   sp.   zn. 35   Cb   121/2011,   v   ktorom   sa   sťažovateľ domáhal proti   Železniciam Slovenskej republiky náhrady ušlého zisku v sume 40 565 € s príslušenstvom,

- 26. február 2013 – pojednávanie na Krajskom súde v Košiciach nariadené na 28. február 2013 bolo zrušené,

- 15. máj 2013 – doplnenie dôkazu z iného súdneho spisu sťažovateľom,

- 25.   apríl   2013   –   Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   sp.   zn.   4   Co   223/2010, 4 Co 224/2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, potvrdil uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2.   júl   2013   –   pojednávanie   na   okresnom   súde   –   vyjadrenie   strán   –   odročené   na 3. september 2013,

- 16. júl 2013 – žiadosť sťažovateľa o zabezpečenie dôkazu,

- 1. august 2013 – návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazov,

- 7. august 2013 – vyjadrenie žalovaného,

- 3. september 2013 – pojednávanie na okresnom súde – výsluch svedkov – odročené na 8. október 2013,

- 8. október 2013 – pojednávanie na okresnom súde – výsluch svedka M. a vyjadrenie strán – odročené na 26. november 2013,

- 9. október 2013 – žiadosť okresného súdu na Okresný súd Humenné o zapožičanie spisu sp. zn. 7 C 668/2001, a to na pojednávanie nariadené na 26. november 2013,

- 24. október 2013 – odpoveď Okresného súdu Humenné k žiadosti z 9. októbra 2013 – spis nie je možné zapožičať, keďže bolo vo veci podané odvolanie,

- 28.   október   2013   –   sťažnosť   sťažovateľa   predsedovi   Okresného   súdu   Košice   I   na prieťahy v konaní,

- 7. november 2013 – vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti sťažovateľa,

- 8. november 2013 – upozornenie predsedu okresného súdu zákonnej sudkyni na prieťahy v konaní,

- 26. november 2013 – pojednávanie na okresnom súde – vyjadrenie strán – skončené dokazovanie – vyhlásený rozsudok č. k. 34 C 108/02-709, ktorým súd žalobu o náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. augusta 1998 do 30. júna 2000 zamietol a vo zvyšku nároku vylúčil na samostatné konanie; žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk zamietol,

- 20. december 2013 – sťažovateľ podal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 30. december 2013 – odvolanie sťažovateľa proti rozsudku č. k. 34 C 108/2002-709 z 26. novembra 2013 v celom rozsahu,

- 7. január 2014 – výzva podpredsedníčky okresného súdu zákonnej sudkyni na vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa z 20. decembra 2013 na prieťahy v konaní a na neúplnosť zápisnice,

- 23. január 2014 – vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti sťažovateľa,

- 23. január 2014 – zaslanie odvolania žalovanému na vyjadrenie,

- 5.   február   2014   –   predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v Košiciach   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku z 26. novembra 2013,

- 12.   február   2014   –   predloženie   vyjadrenia   žalovaného   k   odvolaniu   sťažovateľa Krajskému súdu v Košiciach,

- 15. máj 2014 – žiadosť okresného súdu na Krajský súd v Košiciach o zapožičanie spisu sp. zn. 34 C 108/2002 na účely vyjadrenia sa pre ústavný súd.

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu   (3).   V   súlade   s   judikatúrou   ESĽP   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

24.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie   o žalobe   o náhradu   ušlého   zisku   s príslušenstvom   a náhradu   nemajetkovej ujmy. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti, čo potvrdil aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Predseda okresného súdu sa však zároveň vyjadril, že predmetná   vec   vykazuje   určitú   mieru   skutkovej   zložitosti,   avšak   neuviedol,   v čom   má skutková zložitosť spočívať. Zo spisu ústavný súd nezistil, že by počas konania vznikla potreba znaleckého dokazovania, výsluchu viacerých svedkov, prípadne iná skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať, že vec prerokovávaná na okresnom súde bola skutkovo zložitá. Okresný súd v priebehu konania vykonal dokazovanie dožiadaním iného spisu   z Okresného   súdu   Humenné,   ale   táto   skutočnosť   sama   osebe   nemôže   odôvodniť skutkovú zložitosť prerokovanej veci.

24.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   opakovane   v konaní   využil svoje   právo   podať   opravný   prostriedok   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu   tak v procesných otázkach (oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok), ako aj v merite veci. Pri hodnotení tohto postupu sťažovateľa bral ústavný súd do úvahy to, že ako účastník konania má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil. Pri niektorých z nich bol sťažovateľ aj úspešný (napr. 11. mája 2005 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2 Co 2/05 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že oslobodil sťažovateľa od platenia súdneho poplatku v rozsahu 90 %, 25. apríla 2013 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4 Co 223/2010, 4 Co 224/2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie). Avšak na druhej strane si sťažovateľ musí byť vedomý skutočnosti, že o ním využitých opravných prostriedkoch sa musí v konaní rozhodnúť, čím sa konanie v jeho veci primerane predĺži.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ak v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená   osoba,   ale   nemožno   ju   pripísať   ani   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

24.3   Napokon   sa   ústavný   súd zaoberal   postupom   okresného súdu   v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 12-ročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné. Na   základe   prehľadu   úkonov   okresného   súdu   ústavný   súd   na   začiatku   konania identifikoval jedno dlhšie obdobie nečinnosti, a to od 27. novembra 2002 do 2. februára 2004   (14   mesiacov),   vo zvyšku   konania konal okresný   súd relatívne   plynulo a na jeho ťarchu mu nemožno pričítať obdobie, počas ktorého bolo konanie prerušené (od 23. októbra 2007 do 21. apríla 2009), ako aj obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na odvolacom súde.

Uvedený   postup   okresného   súdu   však   možno   považovať   za   neefektívny   najmä s ohľadom na celkovú dĺžku konania, ktorá je takmer 12 rokov. Takýto postup okresného súdu je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska   netolerovateľné.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   k uvedeným   prieťahom   nedošlo v dôsledku právnej zložitosti veci, ale z dôvodu neefektívneho postupu okresného súdu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa bola na prieťahy v konaní v novembri 2013 upozornená aj predsedom okresného súdu, ktorý zhodnotil celkové trvanie predmetného konania za neakceptovateľné aj vo svojom vyjadrení z 21. mája 2014.

25. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

26. V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl.   127   ods.   2   ústavy   a §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konať vo   veci bez zbytočných prieťahov.

27.   Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 50 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd   preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä vzhľadom   na   celkovo   dlhé   trvanie   napadnutého   konania   a   na   povahu   veci   považuje za primerané v sume 3 000 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

27. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 € a režijný paušál 8,04 €, t. j. v celkovej výške celkom 426,12 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 9. decembra 2014