znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 148/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť S. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 96/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012 doručená   sťažnosť   S.   P.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“,   v citácii   aj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 96/2007.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ podal na OS Košice II(...) dňa 25. novembra 2006 žalobu na pána L. V., o zaplatenie dlhu vo výške 3470.- Sk s príslušenstvom. V žalobe navrhol, aby vydal platobný rozkaz(...).

Odporca   vydal   v   zákonom   stanovenej   lehote   dňa   22.   03.   2007   platobný   rozkaz v znení návrhu sťažovateľa. (...)

Žalovaný podal dňa 11. 04. 2007 odpor proti platobnému rozkazu odporcu, v ktorom navrhol platobný rozkaz zrušiť. (...)

Právnemu zástupcovi sťažovateľa bola dňa 27. 04. 2007 doručená výzva odporcu na písomné vyjadrenie sa k odporu žalovaného. Sťažovateľ sa dňa 16. 06. 2007 vyjadril k odporu žalovaného, v ktorom žiadal vydať rozsudok v znení návrhu. (...)

Odporca dňa 23. 04. 2008, ! to je po viac ako jednom roku vydal uznesenie, v ktorom uložil sťažovateľovi, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a 0. s. p. (...) K tejto výzve odporcu sa sťažovateľ vyjadril právnym rozborom zo dňa 23. 04. 2008 (...). Žalovaný   sa   k   uzneseniu   odporcu   cestou   právnej   zástupkyne   vyjadril   dňa 14. 05. 2008, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. (...)

Na deň 24. 06. 2008, to je 1 rok a 7 mesiacov od podania návrhu bol odporcom stanovený prvý termín pojednávania. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného navrhla súdu, aby vykonal celý rad dôkazov, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom konania a nie sú významné z hľadiska zistenia skutkového stavu veci a rozhodnutia súdu.

Súd odročil pojednávanie na deň 02. 09. 2008. (...) Dňa   24.   06.   2008   bola   sťažovateľovi   písomne   doručená   od   odporcu   výzva,   aby opätovne predložil do súdneho spisu prílohy, ktoré boli zaslané ako prílohy k žalobe. Sťažovateľ nahliadnutím do spisu zistil, že zo spisu sp. zn. 19 C /96/2007 predmetné spisy - dôkazy zmizli.

Na výzvu odporcu sťažovateľ reagoval s počudovaním ako sa mohli zo súdneho spisu stratiť prílohy, ktoré boli riadne označené a osobne doručené so žalobou cestou podateľne OS Košice II do súdneho spisu. Sťažovateľ vyhovel výzve odporcu a opakovane doručil do spisu stratené prílohy. (...)

Ďalšie   pojednávanie   dňa   12.   09.   2008   sa   neuskutočnilo   pre   nahlásenú   bombu v priestoroch súdu. Pojednávanie dňa 14. októbra 2008 bolo odročené na neurčito bez uvedenia   dôvodov.   Ďalšie   pojednávanie   7.   septembra   2010   sa   neuskutočnilo   z   dôvodu mimoriadnej udalosti na súde. Odporca nariadil ďalšie pojednávanie na deň 16. 11. 2010. Na tomto pojednávaní odporca vydal uznesenie, ktorým konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného v právnej veci na OS Košice II pod sp. zn. 14C 24/2205. (...) Od 14. 08. 2008 do 16. 11. 2010 to je za 2 roky a 4 mesiace odporca nevykonal žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu konania v primeranej lehote.

Prerušenie konania z dôvodu právoplatného ukončenia konania v právnej veci zn. 14C 24/2205 bolo nezákonné a svojim spôsobom absurdné, nakoľko sa jedná o úplne inú vec a rozhodnutie odporcu vo veci sp. zn. 19 C/96/2007 s ním nijako skutkovo, právne, ani procesne nesúvisí.

Pojednávanie dňa 16. 11. 2010 odporca viedol účelovo tak, aby nemusel vykonať procesné úkony v zmysle ustanovenia § 122 a nasl. O. s. p., to je odmietol vykonávať dokazovanie a viesť konanie tak, aby bolo ukončené v primeranej lehote. (...)

Proti uzneseniu odporcu o prerušení konania podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že na prerušenie konania nemal odporca žiadny zákonný dôvod.

Odvolanie sťažovateľa proti prerušeniu konania Krajský súd Košice uznal dôvodnú a uznesenie odporcu o prerušení konania zrušil uznesením sp. zn. 1 Co 20/2011 zo dňa 16. 03. 2011(...)

Tým,   že   odporca   vydal   uznesenie   o   prerušení   konania   v   rozpore   so   zákonom, spôsobil ďalšie neopodstatnené prieťahy v tomto konaní. Od vydania uznesenia o prerušení konania dňa 16. 11. 2010 do doby vrátenia súdneho spisu z krajského súdu 12. apríla 2011 uplynulo takmer 5 mesiacov,   čo sú ďalšie neopodstatnené prieťahy v konaní zo strany odporcu.

Po vrátení spisu sp. zn. 19C/96/2007 z Krajského súdu Košice dňa 12. 04. 2011 na OS   Košice   II   odporca   stanovil   termín   pojednávania   na   deň   14.   06.   2011.   Odporca nepojednával z dôvodu, že sa ospravedlnil žalovaný.

Ďalší   termín   vytýčil na   deň   06.   09.   2011.   Odporca   vec neprejednával   a odročil pojednávanie na neurčito, za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. (...)

Ďalšie   pojednávanie   odporca   nariadil   na   24.   05.   2012,   na   ktorom   bol   vypočutý súdny znalec Doc. K., ktorý vypracoval znalecký posudok v konaní sp. zn 14C 24/2205. Po jeho vypočutí odročil pojednávanie na neurčito bez odôvodnenia.

Podľa   sťažovateľa   takýto   postup   odporcu   je   postupom,   ktorý   v   konaní   sp.   zn. 19 C/96/2007 spôsobil neopodstatnené prieťahy, ktoré vznikajú tak, že súd síce koná, ale nekoná   efektívne,   hospodárne   s   cieľom   ukončiť   konanie   v   primeranej   lehote.   Konanie v súčasnej dobe prebieha. (...)

Sťažovateľ podal dňa 05. 12. 2010 sťažnosť na neopodstatnené prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II(...)

Sťažnosť na neopodstatnené prieťahy v konaní predseda OS Košice II uznal ako čiastočne opodstatnenú. (...)

Sťažovateľ podal dňa 05. 12. 2010 opakovanú sťažnosť na neopodstatnené prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II. V odpovedi na sťažnosť podpredsedníčka OS Košice II, JUDr. S. G. uviedla.

„Prípisom tunajšiemu súdu zo dňa 14. 12. 210 vám bola daná odpoveď na vašu predchádzajúcu sťažnosť, na obsah ktorej v celom rozsahu poukazujem a to predovšetkým v časti nemožnosti štátnej správy súdu zasahovať do procesného postupu ani v uvedenom súdnom konaní. Od doručenia uvedenej sťažnosti súd vo veci koná.“

V   odpovedi   nie   je   uvedené,   či   od   februára   2010   do   dnes   vznikajú   v   konaní neopodstatnené prieťahy alebo nie. (...)

Sťažovateľ podal dňa 05. 06. 2012 v poradí tretiu opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi OS Košice II. (...)

Predseda OS Košice II, JUDr. A. P. v odpovedi na sťažnosť uviedol: „Po doručení nálezu Ústavného súdu SR dňa 22. 05. 2012 v konaní sp. zn. 19C 96/2007 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 25. 05. 2012. Pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok sa riadne uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania. Dňa 04. 06. 2012 bolo vytýčené pojednávanie na deň 13. 09. 2012.

Súd teda v danej veci nie je nečinný, pričom opakovane poukazujem na skutočnosť uvádzanú už v predchádzajúcich odpovediach na podané sťažnosti o nemožnosti štátnej správy   súdu   zasahovať   do   procesného   postupu,   spôsobu   a   rozsahu   dokazovania v jednotlivých súdnych konaniach.“ (...)

Predseda súdu v odpovedi neuviedol, či považuje sťažnosť za opodstatnenú alebo nie a či konanie súdu je efektívne hospodárne. Skutočnosť, že súd v danej veci nie je nečinný neznamená, že vo veci koná hospodárne a efektívne, s cieľom ju ukončiť v primeranej lehote. Dôkazom toho, že koná neefektívne a nehospodárne je skutočnosť, že aj po vydaní Nálezu   ústavného   súdu   SR   sp.   zn.   ÚS   41/2012-42   Ústavného   súdu   SR,   konanie   dňa 25. 05. 2012 bezdôvodne a bez odôvodnenia odročil na neurčito. (...)

Sťažovateľ okrem toho podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol   nálezom   sp.   zn.   I.   ÚS   41/2012-42   zo   dňa   4.   03.   2012,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 96/2007 porušené bolo. (...)

Sťažovateľ považuje postup okresného súdu Košice II za postup, ktorý je v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je zakotvené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a je tiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., v ktorom je zakotvené právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Nakoľko vec nie je právoplatne skončená   a   do   doby   podania   sťažnosti   nebolo   okresným   súdom   Košice   II   sp.   zn. 19C 96/2007 meritórne rozhodnuté, je právomoc ústavného súdu na prejednanie sťažnosti daná. Sťažovateľ   využil   možnosť   nápravy   podaním   celkom   3   sťažností   predsedovi Okresného súdu Košice II. Predseda OS Košice II na tieto sťažnosti odpovedal takto:

- Spr. 193/2011 zo dňa 14. 12. 2010: „Po prešetrení som zistil, že Vaša sťažnosť je dôvodná len čiastočne. K prieťahom v konaní došlo v období od októbra 2008 do februára 2010 a za tieto sa ospravedlňujem.“

- Spr. zo dňa 11. 12. 2010:   „Súd teda v danej veci nie je nečinný“...

- Spr. 99/2012 zo dňa 19. 06. 2012: „Súd teda v danej veci nie je nečinný“... Odporca v konaní nie je nečinný, ale koná neefektívne, nehospodárne, na vytýčených pojednávaniach nevykonáva úkony, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu veci, čím sudca aj súd porušujú svoje povinnosti vyplývajúce im z ustanovení § 117 ods. 1) § 6 a § 100 ods. 1.) O. s. p.

Koná tak aj po vydaní Nálezu ústavného súdu sp.   zn.   I.   US 41/2012-42 zo dňa 4. 03. 2012. Dôkazom je pojednávanie zo dňa 24. 05. 2012, ktoré sudca odročil na neurčito bez toho aby mal na to dôležité dôvody. Následne na to určil termín ďalšieho pojednávania na 13. 09. 2012. (...)

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy(...) a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) Porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   a   páva   na   prejednanie   jeho   veci   v primeranej   lehote   sťažovateľ   odôvodňuje konaním súdu, ktorý za dobu štyri roky a dva mesiace nebol schopný vo veci meritórne rozhodnúť.   Odporca   neurobil   za   túto   dobu   žiadny   úkon,   ktorý   by   smeroval   k   zisteniu skutkového stavu veci, to je, či čiastka, ktorú sťažovateľ po žalovanom požaduje je správne alebo nie. Nenariadil ani znalecké dokazovanie za účelom posúdenia odborných otázok, ani sa za vyše 4 roky nevysporiadal s námietkami žalovaného ohľadom legitimácie sťažovateľa podať predmetnú žalobu. Odporca naviac nechce vo veci rozhodnúť podmieňujúc ďalšie konanie skončením konania vo veci sp. zn. 14C 24/2205, ktorého predmetom je vyúčtovanie za služby spojené s užívaním bytu žalovaného za rok 2004, čo s predmetom konania veci sp. zn. 19C 96/2007 nemá fakticky ani právne nič spoločného.

Doba 5 rokov od začatia konania bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci je podľa   sťažovateľa   neprimerane   dlhá   aj   vzhľadom   na   to,   že   sa   nejedná   o   vec   zložitú z právneho ani faktického hľadiska. Vyúčtovanie za služby spojené s užívaním bytu je vecou, ktorá je v súdnej praxi riešená pomerne často, je jednoduchá a nie je dôvod, aby súd podmieňoval vydanie rozhodnutia vo veci samej ukončením iného konania, v inej veci, ktoré nemá nič spoločné s vecou, ktorá je predmetom tohto konania. (...)

Zložitosť   veci   prejednávanej   všeobecnými   súdmi   je   podmieňovaná   konkrétnymi skutkovými okolnosťami, označovanými ako subjektívne hľadisko a právnou povahou veci - právnymi normami, v zmysle ktorých je nutné ustálený skutkový stav posúdiť (objektívne hľadisko). Zároveň zložitosť veci zbavuje súd zodpovednosti za prieťahy len vtedy, ak jeho činnosť smeruje k prekonaniu faktickej alebo právnej zložitosti. To znamená, že súd sa vždy musí efektívnymi úkonmi snažiť odstrániť zložitosť a nadväzne právoplatným rozhodnutím stav právnej neistoty.

Zložitosť nemožno predpokladať, niet teda takých konaní - druhov súdnych sporov, ktoré   by   automaticky   boli považované za zložité.   Medzi   sudcami všeobecných   súdov je pomerne   zaužívané,   do   určitej   miery   schematické   nazeranie   na   obťažnosť   jednotlivých súdnych   konaní.   Viac   z   „tradície“   takéhoto   prístupu,   ako   z   racionálnych   východísk následne vznikajú doslova mýty o zložitosti niektorých sporov. Neraz ich dôsledkom je viac či   menej   vedomé   odsúvanie   dotknutých   káuz,   t.   j.   spôsobovanie   prieťahov   v   takýchto konaniach.

V   tejto   veci   ide   o   prípad   odsúvanie   kauzy   konajúcim   sudcom,   čo   spôsobilo neopodstatnené prieťahy. (...)

V namietanom konaní ide o rozhodovanie o zaplatenie čiastky za služby spojené s užívaním a správou bytu žalovaného, konkrétne o náklady za spotrebu teplej a studenej úžitkovej   vody   za   rok   2005.   Táto   vec   nie   právne   zložitá,   nakoľko   odporca   rozhoduje na základe odborného posudku, ktorý odmieta dať urobiť. Znalecký posudok nariadil až po 4   rokoch   a   10   mesiacoch   od   podania   návrhu,   čo   je   podľa   sťažovateľa   úmyselné spôsobovanie prieťahov v konaní. (...)

Vec   je   fakticky   nie   je   zložitá,   nakoľko   na   zistenie   spotreby   médií   sú   stanovené postupy a odborná osoba - súdny znalec dokáže spotrebu médií aj finančnú čiastku za úhradu médií vypočítať.

Problémom je skutočnosť, že žalovaný neumožnil vstup do bytu oprávneným osobám sťažovateľa   ako   správcu   bytového   domu   na   P.   č.   1   až   3   za   účelom   odpočtu   meračov studenej   a   teplej úžitkovej vody   za rok 2005.   Z   tohto dôvodu mu sťažovateľ   vyúčtoval spotrebu náhradným spôsobom, s čím žalovaný nesúhlasí. Je povinnosťou odporcu v tejto veci rozhodnúť. Nakoľko ide o odborné otázky odporca je povinný do konania pribrať znalca, ktorý čiastku za spotrebovanú vodu určí. Situáciu si zapríčinil sám žalovaný, tým, že chronicky   nevpúšťa   do   bytu   odpočtárov.   Odporca   za   4   roky   a 10   mesiacov   nenariadil vo veci znalecké dokazovanie, čo ide na vrub odporcu. (...)

Predmet   sporu   je   sťažovateľa   dôležitý   z   pohľadu   vedenia   účtovníctva,   ale   aj z pohľadu, že žalovaný v konaní sp. zn. 19C 96/2007 demoralizuje už 5 rokov ostatných vlastníkov   bytov,   aby   sa   aj   oni   správali   tak,   že   nevpustia   do   bytu   odpočtárov   a   budú požadovať, aby správca vyúčtoval takú spotrebu médií, akú napíšu na papieriku a pošlú správcovi. Niektorí sa správajú už tak, že zablokujú technickými prostriedkami vodomer a nahlásia   buď   nulový   stav alebo   stav blízky nulovej   spotrebe,   čo   je zo spoločenského hľadiska   veľmi   škodlivým   javom.   Ak   sťažovateľ   sa   nevie   za   5   rokov   dovolať   zákona a žalovaný   svoje   praktiky   šíri   medzi   ostanými   vlastníkmi   bytov,   ktorí   jeho   príklad   už nasledovali, sú neopodstatnené prieťahy v tomto konaní o to závažnejšie. (...)

Preto   sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   odporca   aj   vzhľadom   na   predmet   sporu neopodstatnenými prieťahmi sťažovateľovi len umocňuje stav právnej neistoty. (...) Sťažovateľ sa správa súčinnostne a ústretovo. Zúčastňuje sa súdnych pojednávaní, promtne reaguje na písomné výzvy odporcu,   včas podáva procesné návrhy.   Nezaťažuje odporcu nezmyselnými návrhmi, ktoré sa netýkajú veci, ako to robí žalovaný a odporca mu to toleruje. Preto na vrub sťažovateľa nemožno pripísať ani deň prieťahov. (...)

V konaní odporcu sa vyskytli dva druhy prieťahov. Nečinnosť odporcu, keď mu v postupe v konaní nebránila žiadna zákonná prekážka. Neefektívna činnosť odporcu (sudcu), ktorá nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Nečinnosť odporcu:

-   Odporca   nariadil   prvé   pojednávanie   jeden   a   pol   roka   po   podaní   žaloby.   K takémuto konaniu nemal žiadny právny ani faktický dôvod. Takýmto postupom odporcu vznikli neopodstatnené prieťahy v konaní v trvaní vyše jedného roka.

-   Strata   písomných   dokumentov   -   dôkazov   zo   súdneho   spisu   a   ich   opätovné vyžiadanie od sťažovateľa, spôsobili to, že súd sa viac ako jeden rok nemohol oboznámiť s ich obsahom, čo tiež prispelo k zbytočným prieťahom.

- Odporca v konaní bez zákonného dôvodu v zmysle § 109 ods. 2) O. s. p. a bez zákonného odôvodnenia uznesenia konanie prerušil v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., čím spôsobil ďalšie neopodstatnené prieťahy v konaní v trvaní minimálne 7 mesiacov Uznesenie odporcu   zrušil   odvolací   súd   KS   Košice   Uznesením   sp.   zn.   1Co20/2010-165   dňa 16. 11. 2011.

Za   vyše   tri   roky   odporca   stanovil   len   tri   pojednávania   a   od   24.   06.   2008 do 09. 11. 2010   v   podstate   nekonal,   to   je   nevykonával   žiadne   úkony,   ktoré   by   viedli k účelnému   a   hospodárnemu   konaniu   s   cieľom   ukončiť   vec   v   primeranej   lehote,   čím spôsobil v konaní ďalšie neopodstatnené prieťahy. (...)

Neefektívna činnosť odporcu je v tom, že:

-   Konajúci   sudca   tvrdošijne   odmieta   vo   veci   rozhodnúť   až   do   právoplatného skončenia iného konania v inej veci sp. zn. 14C 24/2005, ktoré údajne môže mať význam pre rozhodnutie vo veci, čo ale nijako nezdôvodnil. Vyše tri roky čakal na ukončenie súdneho konania sp. zn. 14C 24/2005, čím sa vydal na cestu omylov. Cesta omylov odporcu mala za následok vznik neopodstatnených prieťahov a nevydaní meritórneho rozhodnutia vo veci za 5 rokov od podania návrhu na začatie konania.

- Sudca nedokázal určiť náležitý procesný postup, ani nezabezpečil dôkazy zákonom vymedzeným spôsobom - nenariadil za 4 roky a 9 mesiacov znalecké dokazovanie.

-   V   konaní   odporca   vykazoval   významnú   nesústredenosť   a   nekoordinovanosť   pri realizácii procesných úkonov. (...)

V rokoch 2007, 2009, súd nevytýčil žiadne pojednávania. V roku 2010 ani na jednom z dvoch vytýčených pojednávaní sa vec neprekovala. V roku 2011 sa vec na 2 vytýčených pojednávaniach   vôbec   neprekovávala.   V   roku   2012   jedno   pojednávanie,   na ktorom   bol vypočutý súdny znalec.

V rokoch 2007, 2009, 2010,2011 sa vec na pojednávaniach vôbec neprerokovávala. V takomto postupe odporcu vidí sťažovateľ neefektívnu, nehospodárnu činnosť, ktorá nevedie k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v primeranej lehote. (...) odporca do doby nariadenia znaleckého dokazovania dňa 06. 09. 2011, to je 4 roky a 10 mesiacov od podania návrhu na začatie konania neurobil. (...)

Z uvedeného tak možno vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom   (až   do   právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci)   a   v   každom   okamihu   ich   existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t. j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy).   Odporca   v roku   2012   vytýčil   jedno pojednávanie,   na ktorom vypočul súdneho znalca a vec bez riadneho odôvodnenia odročil na neurčito.

Na   základe   vyššie   uvedeného,   odporca   koná   neefektívne   a   nehospodárne,   aj   po vydaní nálezu Ústavného súdu   sp.   zn.   I.   ÚS 41/2012-42 zo dňa   4.   03.   2012.   Odporca ignoruje skutočnosť, že mu ústavný súd prikázal konať bez prieťahov v konaní, o čom svedčí dĺžka konania v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov bez vydania meritórneho rozhodnutia. (...) Sťažovateľ navrhuje výšku navrhnutého finančného zadosťučinenie v hodnote 2 000 eur. (...)

Konanie prebieha 5 rokov a 8 mesiacov bez vynesenia meritórneho rozhodnutia, čím je sťažovateľ držaný v právnej neistote po celú túto dobu. Právna neistota sťažovateľa v trvaní   takmer   6   rokov,   ktorá   mala   nepriaznivé   dôsledky   na   činnosť   sťažovateľa   ako správcu bytového domu, ktorý háji celospoločenský záujem vlastníkov bytov sa spätne nedá odstrániť vydaním Nálezu Ústavného súdu.

Stav   právnej   neistoty   na   sťažovateľa   pôsobí   ako   na   štatutárneho   zástupcu spoločenstva vlastníkov bytov, tak aj na samotné spoločenstvo.

Odporca   sa   aj   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   správa   rovnako   ako   do   jeho vydania. Koná neefektívne, nehospodárne, nevykonáva dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu veci, nerobí úkony, nedokázal dosiaľ určiť náležitý procesný postup, ani nezabezpečiť   dôkazy   zákonom   vymedzeným   spôsobom,   v   konaní   vykazuje   významnú nesústredenosť a nekoordinovanosť pri realizácii procesných úkonov. (...)

Spoločenstvu vlastníkov bytov stavom právnej neistoty v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov vznikajú problémy v účtovníctve, kde nemôže s konečnou platnosťou uzatvoriť uzavrieť rok 2005. Spoločenstvu žalovaný spôsobuje škody tým, že iným vlastníkom bytov ukazuje ako sa môžu beztrestne a bez postihu správať, ak chcú ušetriť na spotrebe teplej a studenej vody. Dáva im príklad aby nevpustili do bytov odpočtárov a nadiktovali nulový stav vodomerov alebo stav blízky nulovej spotrebe. Takto to urobili v bytovom dome dvaja ďalší vlastníci, čím spôsobujú spoločenstvu škody a súdne spory.

Ani nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 41/2012-42 nemá na správanie sa odporcu žiadny   vplyv.   Preto   výška   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   výške   2   000   €   je primeraná   a   je   jedinou   možnou   formou   ako   aspoň   čiastočne   odškodniť   sťažovateľa a prinútiť odporcu konať bez prieťahov a rozhodnúť vec v primeranej lehote. (...)

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky predbežne prerokoval sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky a vydal toto uznesenie:

Sťažnosť sťažovateľa S. P.(...)

-   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotveného   v   čl.   48   ods.   2 ústavy(...),

- na prekovanie veci v primeranej lehote zakotveného v článku č. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru(...) v znení protokolov čl. 3, 5 a 8, postupom okresného súdu Košice II sp. zn. 19C/96/2007 prijíma na ďalšie konanie.

Po prerokovaní veci žiada aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

-   Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené   v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru(...) bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/96/2007 bolo porušené.

- Ústavný súd(...) prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19C/96/2007 bez prieťahov.

- Ústavný súd(...) priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur, ktoré je odporca zaplatiť sťažovateľovi do 60 dní od právoplatnosti nálezu.

- Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 96/2007. Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa však vyplýva, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. I. ÚS 41/2012-42 zo 4. marca 2012 vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenom konaní, preto (aj keď ústavný súd v konečnom dôsledku prihliada na celkovú dĺžku napadnutého konania), je v danom prípade predmetom posúdenia postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 96/2007 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 41/2012-42 zo 4. marca 2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiacich príloh, ktoré mal ústavný súd k dispozícii,   ústavný   súd   konštatuje,   že po   jeho   rozhodnutí č.   k.   I.   ÚS   41/2012-42 zo 4. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. máj 2012, na ktorom bol vypočutý znalec a pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania. Dňa 4. júna 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. september 2012, ktoré bolo odročené   na   účely   ustanovenia   znalca.   V novembri   2012   došlo   k ustanoveniu   znalca, u ktorého sa spis nachádza od 11. januára 2013 na vypracovanie znaleckého posudku.

Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 96/2007 v období po rozhodnutí ústavného súdu č.   k.   I.   ÚS   41/2012-42 zo 4. marca   2012 sa   v napadnutom konaní   zjavne   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako   „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.   48 ods.   2   ústavy, resp.   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Obdobie od 22. mája 2012 (keď bol nález č. k. I. ÚS 41/2012-42 doručený okresnému súdu) do podania predmetnej ústavnej sťažnosti 27. júla 2012 (dva mesiace) zjavne nemožno   považovať   za   porušenie   práva   sťažovateľa   garantovaného   v citovanom článku ústavy a dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   považoval   už   za   bezpredmetné vyzvať sťažovateľa na plnenie náležitostí sťažnosti (sťažovateľ nepredložil splnomocnenie na   zastupovanie   advokátom   v konaní   pred   ústavným   súdom)   a   rozhodovať   o   ďalších nárokoch uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013