znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 148/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.,   v ktorej   namietal   porušovanie   svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 520/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2006 doručená sťažnosť I. K. K., B., v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 520/97.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   24.   apríla   1997   návrh na obnovu konania.

V sťažnosti tvrdí, že okresnému súdu trvalo dva a pol roka, kým vo veci rozhodol uznesením. Proti uzneseniu podal odvolanie, ktoré okresný súd do dňa podania sťažnosti nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie. Tvrdil ďalej, že na výzvy okresného súdu riadne reagoval, pričom ich považoval za neúčelné a zbytočné. Krajský súd v Prešove, ktorý 22. decembra 2004 vo veci rozhodol, potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu. Aj toto rozhodnutie sťažovateľ napadol dovolaním. Okresný súd vyzýval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. Dňa 17. mája 2006 vydal okresný súd uznesenie, ktorým mu nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, avšak aj toto rozhodnutie súdu napadol dovolaním a do dnešného dňa o ňom nebolo rozhodnuté.

V dôsledku toho sťažovateľ tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a právo podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 520/97, na základe čoho potom žiadal ústavný súd, aby prikázal v uvedenej   veci   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   žiadal   finančné zadosťučinenie   v sume   150   000   Sk,   ustanoviť   právneho   zástupcu   z radov   advokátov a priznať mu trovy konania.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákona neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   vyzval   sťažovateľa   listom   z   2.   apríla   2007 na označenie právneho zástupcu, ktorý ho v konaní pred ústavným súdom bude zastupovať.

Sťažovateľ na uvedený list odpovedal podaním z 11. apríla 2007, v ktorom uviedol:«Na súdnu výzvu Ústavného súdu SR sp. zn. Rvp 1383/06-13 zo dňa 2. IV. 07, ktorá sa týka konania vedeného na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 8 C 520/97 (och. os.), dávam mu v predstihu túto predbežnú odpoveď:

1.) Ja viem o tom, že podľa ods. 2), §-u 20 zákona o konaní pred ústavným súdom č. 38/93 Z. z. v platnom znení má byť pri návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR   pripojená   aj   plná   moc   na   kvalifikované   právne   zastupovanie   pred   ním   právnikom, ktorým ja nie som. Ale už keď sme pri tom tak sa žiada, aj keď exkurzom dodať, že ja sa pri všetkých mojich kauzách pred ESĽP v Štrasburgu obhajujem sám a dokonca výnimočne pri tomto svojom handicape ešte aj iné cudzie osoby a pritom tento medzinárodný súd nič odo mňa   v tomto   ohľade   nevyžaduje,   ba   naopak   ešte   mi   udelil   aj   výnimku,   že   neovládam oficiálny jazyk súdu, pred ktorým sa moje konania vedú. A tomu sa už povie, že je to veľká vymoženosť   ozajstnej   demokracie   na   rozdiel   od   našej   neustále   pretrvávajúcej   totality v našej   skazenej   a prehnitej   spravodlivosti.   Veď   prečo   si   ja   nemôžem   bez   akýchkoľvek predbežných podmienok napísať na Ústavný súd SR sťažnosť bez pomoci advokáta, ktorého je treba zaplatiť, keď to bez problémov dokážem urobiť rovnako dobre aj sám?!

2.) Nadväzne na predchádzajúci bod uvádzam, že pripojenie plnej moci k ústavnej sťažnosti nie je úplne obligátnej povahy a nie je teda ani kogentné, pre nesplnenie ktorej podmienky,   že   to   má   automaticky   za   následok   odmietnutie   ústavnej   sťažnosti,   pretože ods. 2),   §-u   25   predom   uvedenom   zákona   tento   „nedostatok“   nesplnenia   zákonnej podmienky   môže   Ústavný   súd   SR   plne   tolerovať,   o čom   ale   on   v tejto   svojej   mne adresovanej písomnej výzve mlčí, čo nie je od neho seriózne, ale ani kvalifikované lebo mi ňou už dopredu dáva ultimátum a straší ma, že moju ústavnú sťažnosť odmietne podľa ods. 2), §-u 25 zákona, podľa ktorého súd (teda len senát a nie iba sám jeden sudca – spravodajca a už vonkoncom nie iba nejaká pisárka tohto súdu) iba môže takto urobiť, čiže nie je priamo zo zákona povinný takto učiniť.

3.) Ústavný súd SR mi pri každej príležitosti zdôrazňuje, že sa striktne riadi svojou súdnou praxou a teda aj svojími tzv. konštantnými judikátmi. To ma nabáda k tomu, aby som   upriamil   jeho   nepozornú   pozornosť   na   to,   že   v poslednú   dobu   najmenej   v 30-tich prípadoch Ústavný   súd   SR   prerokoval predbežne   moje ústavné   sťažnosti bez toho,   aby vyžadoval odo mňa k ním akékoľvek právne zastupovanie advokátom! Množstvo z takýchto prípadov je uvedené napr. v mojom návrhu na konanie o ústavnej sťažnosti, zo dňa 29. I. 2007, ku kauze vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 1 C 238/01 (OSBD – pr. bytu). Preto apelujem na Ústavný súd SR, aby kvôli mojím prípadom pred ním sústavne nelavíroval a nemenil svoju konštantnú judikatúru, ktorú používa iba z prípadu – na prípad, ako sa mu zachce a len vtedy keď mu to vyhovuje!

4.)   Pokiaľ   Ústavný   súd   SR   bude   bez   ohľadu   na   predom   uvedené   u tejto   mojej sťažnosti trvať na mojom formálnom právnom zastupovaní pred ním, potom ho v súlade so zákonom   žiadam   (už   po   druhýkrát   –   pozn.),   aby   túto   moju   otázku   vyriešil   vo   svojej kompetencii v môj prospech „ex offo“ na základe OSP, nakoľko on musí pochopiť, že ja som núdzový dôchodca s čistým mesačným príjmom 9 151.– Sk a nič viac (doklad o tom je pri mojej úst. sťažnosti, zo dňa 3. IX. 06), takže na zaplatenie advokáta, resp. znášanie trov celého konania vo výške viac ako 10 tis. SK jednoducho nemám. Alebo mám na to obetovať celý dôchodok a k tomu si ešte aj pripožičiať a potom sa celý mesiac ísť pásť alebo pozerať hladný do neba?! Vy múdrci, musíte pochopiť, že ja nemá taký mesačný príjem – 100 tis. Sk, ako ho máte Vy! Záverom upozorňujem, že pokiaľ ÚS túto moju kauzu pre túto príčinu zmarí, s vecou naložím inak!»

Sťažovateľ vo svojom liste z 11. apríla 2007 užíva výrazy ako „... pretrvávajúcej totality v našej skazenej a prehnitej spravodlivosti.... ústavný súd mlčí čo nie je od neho seriózne ale ani kvalifikované lebo mi ňou dopredu dáva ultimátum a straší ma a to sám jeden sudca – spravodajca a už vonkoncom nie iba nejaká pisárka tohto súdu...... aby ústavný   súd   kvôli   mojim   prípadom   pred   ním   sústavne   nelavíroval   a nemenil   svoju konštantnú judikatúru ktorú používa iba z prípadu na prípad, ako sa mu zachce a len vtedy keď mu to vyhovuje“.

Ústavný súd následne vyzval sťažovateľa listom zo 16. apríla 2007, aby v lehote 7 dní doručil aktuálny výmer o priznaní dôchodku.

Sťažovateľ na uvedený list reagoval svojím podaním z 25. apríla 2007, v ktorom uviedol:

„Na to, aby som mohol promptne vybaviť Váš list pod sp. zn. Rvp 1383/06-16, zo dňa 16.   IV.   07,   ktorý   mi   pri   prvom   písomnom   styku   s vaším   súdom   vôbec   nič   nehovorí, potrebujem od Vás vedieť Vami obídený základný identifikačný údaj, že konkrétne ktorej mojej veci sa týka. Tu nestačí napísať iba dátum, ale v tomto prípade a pre budúcnosť uvádzajte,   ku   ktorému   číslu   konania vedeného na   Okresnom   súde v Bardejove   sa   moje písomné podanie adresované Ústavnému súdu SR (ústavná sťažnosť) viaže! Preto apelujem na vás, aby ste pri písomnom styku so mnou a vybavovaní mojej korešpondencie boli vždy dôslední a aby ste mi svojou nedbalosťou nespôsobovali v kontakte s vaším súdom zbytočné ťažkosti   a problémy.   Lebo   aj   nad   vami   ktosi   je   a mňa   by   ste   takto   donútili   sa   na   vás sťažovať. A ja si myslím, že už by to nebolo dobre, pretože aj tak už toho máte doteraz dosť na rováši!“

V druhom podaní z 25. apríla 2007 uviedol: „... pre budúcnosť uvádzajte, ku ktorému číslu   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   v Bardejove   sa   moje   písomné   podanie adresované   Ústavnému   súdu   SR   (ústavná   sťažnosť)   viaže!  ...   pri   vybavovaní   mojej korešpondencie so mnou boli vždy dôslední a aby ste svojou nedbalosťou nespôsobovali... Lebo aj nad Vami ktosi je a mňa by ste takto donútili sa na Vás sťažovať.... pretože aj tak už toho máte doteraz dosť na rováši!“

Podania sťažovateľa obsahovali urážlivé výroky na adresu súdu a ústavného súdu, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia naznačujúce svojvôľu ústavného súdu pri konaní týkajúcom sa sťažovateľa.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004)“.

V prípade   hrubo   neslušného   a urážlivého   obsahu   takéhoto   návrhu   môže   byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojich podaniach prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža ústavný súd, resp. jeho sudcov,   a to v rozpore s princípom   zachovávania úcty   k ústavnému   súdu   a sudcom všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti,   na   okolnosti   prípadu,   ako   aj   na to,   že sťažovateľ neučinil zadosť výzve ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, a z toho dôvodu bolo už bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007