SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 147/2016-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
– ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn.3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ –a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ –
(ďalej len „sťažovateľ“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veciach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012,sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 a žiadajú vydať tentonález:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a
, na prerokovanie ich záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, vo veci vedenej na Krajskom súe Bratislava sp. zn. 3 Co 413/414/415/416/2012, porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 413/414/415/416/2012 prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov ako nestranný a nezávislý súd zriadený zákonom.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- €, ktoré je povinný mu zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.
4. ⬛⬛⬛⬛, priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- €, ktoré je povinný jej zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.
5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť a ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 450,- € na účet ich právneho zástupcu...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateliapodali 17. decembra 1999 Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) žalobuo vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd 14. februára 2000 postúpil vecna konanie krajskému súdu, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemusúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn.Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 určil, že na konanie je príslušný okresný súd. Po vráteníveci okresnému súdu bolo konanie vedené pod sp. zn. 12 C 34/01. Podaním z 15. augusta2001 sťažovatelia navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkovdo konania na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Pretože okresný súd vo vecinekonal, sťažovatelia žiadali listom z 27. februára 2002 o určenie termínu pojednávania.Vo februári 2006 sťažovatelia zistili, že predmetné nehnuteľnosti boli znovu odpredané,a preto podaním zo 7. apríla 2006 navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalšíchúčastníkov na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Okresný súd výzvou doručenou22. septembra 2006 žiadal sťažovateľov, aby oznámili cenu predmetných nehnuteľnostídoloženú znaleckým posudkom. Spolu s výzvou im okresný súd doručil uznesenie z 19. júla2006, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu (v 3. – 7. rade).
Sťažovatelia 12. januára 2007 doručili ústavnému súdu sťažnosť na porušenie (okreminého) ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 12 C 34/01. Ústavný súd nálezom č. k.II. ÚS 13/07-28 z 13. septembra 2007 konštatoval, že základné právo sťažovateľov naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo naprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 34/01 porušené bolo, okresnému súduprikázal, aby vo veci sp. zn. 12 C 34/01 konal bez zbytočných prieťahov a priznal každémuzo sťažovateľov finančné zadosťučinenie 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.
Po tom, čo sťažovateľka vzala návrh na začatie konania späť, okresný súd konanieo návrhu sťažovateľky zastavil uznesením č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010.
Vo veci samej o žalobe sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom č. k.12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 tak, že žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanýmv 1. – 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku11. januára 2011 odvolanie, ktoré však bolo predložené krajskému súdu až 3. septembra2012. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn.3 Co 413/2012.
Uznesením č. k. 12 C 34/2001-563 z 11. marca 2011 okresný súd vyrubilsťažovateľovi súdny poplatok za podané odvolanie. Sťažovateľ podal proti tomutorozhodnutiu 28. marca 2011 odvolanie a požiadal o oslobodenie od platenia súdnychpoplatkov. Okresný súd mu uznesením č. k. 12 C 34/2001-595 z 19. apríla 2011 priznaloslobodenie od súdnych poplatkov.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd viacerými uzneseniami:
- uznesením č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010 (ktorým súčasne zastavilkonanie o žalobe sťažovateľky) bolo sťažovateľke uložené nahradiť trovykonania odporcovi v 1. rade vo výške 2 324,50 €. Po tom, čo sťažovateľka podalaproti tomuto rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajskýmsúdom vedené pod sp. zn. 3 Co 414/2012;
- uznesením č. k. 12 C 34/2001-606 (pôvodne nesprávne č. k. 12 C 34/2001-566)z 18. júna 2012 okresný súd zaviazal sťažovateľku nahradiť odporcom v 2. až 7.rade trovy konania vo výške 6 988,59 € a odporcom v 8. až 11. rade náhradu trovkonania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka 19. júla 2012odvolanie. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súdepod sp. zn. 3 Co 416/2012;
- uznesením č. k. 12 C 34/2001-458 zo 17. mája 2010 bolo sťažovateľovi uloženénahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 342,50 € a odporcovivo 4. rade vo výške 1 045,80 €. Po tom, čo sťažovateľ podal proti tomutorozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským súdom vedené podsp. zn. 3 Co 415/2012.
Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu vo veciach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012,sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 odôvodnili ďalej tým, že súdne konanie trváviac ako šestnásť rokov, všeobecné súdy nerešpektovali príkaz ústavného súdu v náleze č. k.II. ÚS 13/07-28 z 13. septembra 2007 konať v ich veci bez zbytočných prieťahov, krajskýsúd počas viac než troch rokov neurobil žiadny procesný úkon na odstránenie právnejneistoty, ktorou sťažovatelia trpia. Sťažovatelia tento stav nezavinili, vždy riadne reagovalina výzvy krajského súdu, vec nie je po právnej ani skutkovej stránke zložitá a krajský súddo dňa podania sťažnosti nenariadil termín odvolacieho pojednávania. Sťažovateliapoukázali aj na svoj vek (73 a 76 rokov), ako aj na to, že v dôsledku bezdôvodnýchprieťahov v súdnom konaní boli ukrátení na príjme, ktorý by im z vlastníctva nehnuteľnosti,ktorá je predmetom sporu, bol vznikol.
Ako ústavný súd zistil z pripojených zberných spisov krajského súdu, krajský súdo odvolaniach sťažovateľov rozhodol 30. júla 2015. Rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638z 30. júla 2015 rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 akovecne správny potvrdil, vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnémusúdu na ďalšie konanie. Ďalej krajský súd uznesením č. k. 3 Co 414/2012-639,3 Co 416/2012 z 30. júla 2015 zrušil uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-418z 28. januára 2010 a č. k. 12 C 34/2001-606 z 18. júna 2012 a vec vrátil okresnému súduna ďalšie konanie (ide o uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľkynahradiť trovy konania odporcom). Uznesením č. k. 3 Co 415/2012-640 z 30. júla 2015zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-458 zo 17. mája 2010 a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie (ide o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o povinnostisťažovateľa nahradiť trovy konania odporcom). Krajský súd 17. augusta 2015 vrátilokresnému súdu spis sp. zn. 12 C 34/2001.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existenciedôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdia, že k porušeniu ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajskýsúd bol v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012,sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 dlhodobo nečinný.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánuverejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, žetáto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedokna to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sav porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorýznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.IV. ÚS 221/04).
Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočnýmprieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutietakejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu, sťažovateliadoručili ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu vo veciachsp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/201231. augusta 2015, teda v čase, keď už odvolacie konania vedené pred krajským súdom boliskončené rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015, uznesením č. k.3 Co 414/2012-639, 3 Co 416/2012 z 30. júla 2015 a uznesením č. k. 3 Co 415/2012-640z 30. júla 2015 a krajský súd už 17. augusta 2015 vrátil spis sp. zn. 12 C 34/2001 okresnémusúdu.
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť v tomto prípade nesmeruje proti aktuálnemua trvajúcemu zásahu sťažovateľmi označeného orgánu verejnej moci (krajského súdu)do základných práv sťažovateľov. Postupom krajského súdu v označenom konaní v časepodania sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzalo k porušeniu označených právsťažovateľa.
Voči sťažovateľke bolo konanie zastavené právoplatne. Pokiaľ napriek tomu podalasťažnosť na ústavnom súde, podala ju ako osoba zjavne neoprávnená, preto z uvedenéhodôvodu jej sťažnosť bola ako taká odmietnutá.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že o žalobe sťažovateľky bolo na základe jejspäťvzatia rozhodnuté okresným súdom ešte uznesením č. k. 12 C 34/2001-418z 28. januára 2010, ako aj na to, že konanie vedené sťažovateľom bolo skončené v meriteveci rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015, ktorým krajský súd rozsudokokresného súdu č. k. 12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 ako vecne správny potvrdil.Pokiaľ došlo k zrušeniu niektorých výrokov rozhodnutí krajským súdom a vráteniu veciv tomto rozsahu okresnému súdu, ide o rozhodnutia v otázkach náhrady trov konania, a nievo veci samej.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej častitohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016