znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 147/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   A.   B.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   M.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Zvolen   pod   sp.   zn.   9   C   97/2005   a   Krajským   súdom   v   Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn. 13 Co 118/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2011 doručená sťažnosť Ing. A. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v   konaniach   vedených   Okresným   súdom   Zvolen   (ďalej   len „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 9 C 97/2005 a Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 13 Co 118/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. marca 2011.

Zo   sťažnosti   a   z   priložených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   sťažovateľka   ako žalobkyňa požadovala určiť, že je výlučnou vlastníčkou označených nehnuteľností v obci P. Rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   9   C   97/2005-181   zo   17.   mája   2007   bola   jej   žaloba zamietnutá. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 Co 118/2007 z 13. novembra 2007 bol rozsudok   okresného súdu   potvrdený.   Rozsudok   krajského   súdu   bol   doručený   právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. J. R. 27. novembra 2007 (ako to vyplýva z rukou písanej poznámky na rozsudku). Právny zástupca, ktorému bol doručený už predtým aj rozsudok   okresného   súdu,   ani   jeden   rozsudok   sťažovateľke   nepostúpil   a o doručení   ju neinformoval.

Z viacerých dôvodov, ktoré sťažovateľka podrobne rozvádza, považuje právoplatné rozsudky za porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu. Žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených práv v konaniach vedených   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   9   C   97/2005   a   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 13 Co 118/2007 s tým, aby boli rozsudky okresného súdu zo 17. mája 2007 a krajského súdu z 13. novembra 2007 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 128,82 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Vzhľadom na to, že rozsudok krajského súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený   ešte   27.   novembra   2007,   sťažnosť   ústavnému   súdu   odovzdanú   na   poštovú prepravu 22. marca 2011 treba považovať za oneskorene podanú, teda podanú dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na uvedenej skutočnosti nič nemení okolnosť, že právny zástupca sťažovateľky túto o doručení rozsudku údajne neupovedomil. Ide o internú vec medzi klientom a advokátom ako právnym zástupcom, ktorá nemá nijaký vplyv na beh zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011