znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 147/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., D., t. č. vo výkone trestu L., zastúpeného advokátom JUDr.   Ľ.   Š.,   Š.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 a 3 písm.   c)   a d)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a namietaného porušenia   čl.   17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   4   Tdo   19/2008   z   25. novembra   2008 v spojení s postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 40/2006 a jeho   rozsudkom   z   27.   marca   2007   a   postupom   Krajského   súdu   v Trnave   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 41/2007 a jeho uznesením zo 4. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 16. marca 2009 doručená sťažnosť D. P., D., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, základného práva na súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   36   ods. 1   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie čl. 17 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 19/2008 z 25. novembra 2008 v spojení s postupom Okresného súdu Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   T   40/2006   a jeho rozsudkom z 27. marca 2007 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 41/2007 a jeho uznesením zo 4. septembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh   vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom   okresného súdu sp. zn. 6 T 40/2006 z 27. marca 2007 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 41/2007 zo 4. septembra 2007 uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. j) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“), trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2 Trestného zákona a trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny a trest   prepadnutia   veci   vymedzených   v rozsudku.   Zároveň   bola   sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodenej.

Podaním z 18. júna 2008 doručeným okresnému súdu 23. júna 2008 podal sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktorým žiadal zrušenie rozsudku okresného súdu z 27. marca 2007 v spojení s uznesením krajského súdu zo 4. septembra 2007. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Tdo 19/2008 z 25. novembra 2008 dovolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu, že neboli splnené dôvody dovolania predpokladané v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktoré sťažovateľ namietal.

Podľa   názoru   sťažovateľa   uznesením   najvyššieho   súdu   v spojení   s postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ním označené základné práva   zaručené   ústavou,   listinou   a   práva   zaručené   dohovorom tým,   že   všeobecné   súdy ignorovali vykonať ním navrhované dôkazy svedčiace o jeho nevine, bolo mu upreté právo na záverečnú reč, nebolo vyhovené jeho návrhom na doplnenie dokazovania, výrok o vine bol založený na dôkazoch, ktoré všeobecný súd vykonal v rozpore so zákonom, pretože svedok významný pre posúdenie viny sťažovateľa nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý a jeho výpoveď bola len prečítaná.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4 Tdo 19/2008 zo dňa 25. 11. 2008 v spojení s postupom a rozhodnutím OS Trnava sp. zn. 6 T/40/2006 zo dňa 27. 3. 2007 a KS Trnava, sp. zn. 3 To/41/2007 zo dňa 4. 9. 2007 porušil ľudské práva a základné slobody sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované Ústavou SR, najmä čl. 46 ods. 1, v spojení s čl. 1 ods.   1,   čl.   2   a s čl.   141   ods.   1,   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   Listinou základných práv a slobôd,   a to najmä   čl.   36 ods.   1,   Európskym dohovorom   o ľudských právach a základných slobodách, a to najmä čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c), d), čl. 17. Ústavný súd SR uznesenie NS SR sp. zn. 4 Tdo 19/2008 zo dňa 25. 11. 2008 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa   o porušení   základného   práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 ústavy, základného práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru, ako aj porušenie čl. 17 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 19/2008 z 25. novembra 2008 v spojení s postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 40/2006 z 23. júla 2007 a postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 41/2007 zo 4. septembra 2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil   právny   názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany základných práv alebo slobôd (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 16. marca 2009 (podaná na poštovú prepravu 11. marca 2009). Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 19/2008 z 25. novembra 2008, ktorého vydaním sa dovolacie konanie právoplatne skončilo, bolo sťažovateľovi, ako aj jeho obhajcovi doručené 30. decembra 2008. Od uvedeného dátumu, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o prípadnom porušení svojich   základných   práv   alebo   slobôd   napadnutým   rozhodnutím   najvyššieho   súdu, nepochybne uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (t. j. dva mesiace).

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy   rozhodovanie   o ďalších   návrhoch   sťažovateľa,   ktoré   sú   viazané   na   vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009