znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 147/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., T., Ing. I. Š., T., A. K., T., P. L., T., a P. S., T., zastúpených advokátom JUDr. M. B., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 1382/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   J.,   Ing.   I.   Š.,   A.   K.,   P.   L.   a P.   S. o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2007 doručená sťažnosť Ing. J. J., T., Ing. I. Š., T., A. K., T., P. L., T., a P. S., T. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   B.,   P.,   ktorou   namietajú   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1382/1998 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že po podaní návrhu z 28. mája 1998 okresný súd v ich veci nekonal a pojednávanie, ktoré nariadil až na 21. december 1999 sa neuskutočnilo, pretože   odporca   podal   návrh   na   vylúčenie   zákonného   sudcu.   Krajský   súd   v Žiline uznesením z 31. januára 2000 námietke zaujatosti nevyhovel. Okresný súd následne určil termín pojednávania na 2. máj 2000, ktorý neskôr zrušil. Keďže v ďalšom období okresný súd vo veci nekonal, sťažovatelia podali 31. mája 2004, 16. marca 2005 a 24. apríla 2006 žiadosti   o   nariadenie   pojednávania.   Dňa   13.   marca   2007   bolo   sťažovateľom   doručené uznesenie   o zastavení   konania   proti   navrhovateľom   vo 4.   a v   5.   rade   a predvolanie   na pojednávanie   na   24.   máj   2007.   Na   tomto   pojednávaní   okresný   súd   bez   toho,   aby   boli vypočutí všetci účastníci konania, vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

Podľa   názoru   sťažovateľov   došlo   v   konaní   k zbytočným   prieťahom,   ktoré   boli spôsobené viacročnou nečinnosťou okresného súdu, a tým bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovatelia poukazujú na to, že vec nebola právne zložitá, svojím správaním neprispeli k prieťahom, naopak žiadali o konanie vo veci a okresný   súd   postupoval   v konaní neefektívne,   nehospodárne   a spôsobom,   ktorý   u nich vzbudzoval   právnu   neistotu.   Sťažovatelia   uviedli,   že   postupom   okresného   súdu   bolo porušené   aj   ich   základné   právo   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   13   a 14 dohovoru.

V návrhu na rozhodnutie ústavného súdu po jeho oprave podaním z 29. mája 2007 sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a priznal im finančné zadosťučinenie každému 60 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase,   keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza k prieťahom v konaní postupom označeného orgánu (napriek tomu, že vec nebola ešte právoplatne skončená),   je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   môže   preto vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedeného   práva   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou   okresného   súdu   v konaní   o   ich   žalobnom   návrhu,   o ktorom   okresný   súd meritórne rozhodol skôr, ako podali sťažnosť ústavnému súdu, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   sa   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   nezaoberal   možným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, ktoré sťažovatelia označili v odôvodnení sťažnosti, nie však v návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom   súde).   Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch sťažovateľov nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007