znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 147/06-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov J.a Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval   sťažnosť   V.   I.,   bytom   P.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ľ.   K.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 411/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 411/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 411/99 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. V.   I. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Zvolen j e   p o v i n n ý uhradiť V. I. trovy konania v sume 5 788 Sk (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Ľ. K., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 147/06-09 zo 4. mája 2006 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. I. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 411/99.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k priebehu   konania podaním sp. zn. Spr. 2303/06 z 23. mája 2006.

Vo vyjadrení okresného súdu sa okrem iného uvádza:„... vec č. k. 10 C 411/99 Okresného súdu vo Zvolene nehodnotím ako zložitú po právnej stránke. Za zložitú ju považujem po stránke dokazovania. Zo strany sťažovateľky neboli spôsobené prieťahy v konaní.

Zo strany súdu došlo k prieťahom v konaní v čase keď vec vybavovala sudkyňa JUDr. M. K. Tieto prieťahy považujem za zbytočné.

Na dĺžku konania mali ďalej vplyv tieto skutočnosti

- vec vybavovali sudcovia: JUDr. M. K. od nápadu veci do nástupu na starobný dôchodok 1. 5. 2001.

- od 21. 5. 2001 sudca D. M. do 11. 1. 2002

- od 11. 1. 2002 do 3. 3. 2004 sudkyňa JUDr. M. K.

- od 3. 3. 2004 do 1. 8. 2005 sudkyňa JUDr. J. K.

- od 1. 8. 2005 do 2. 1. 2006 sudca Mgr. B.

- od 2. 1. 2006 doposiaľ sudkyňa JUDr. J. K. Každý z uvedených sudcov sa musel s vecou oboznámiť. Vec bola sudcom pridelená z objektívnych dôvodov - starobný dôchodok sudkyne M. K., preloženie sudkyne JUDr. K. na OS Veľký Krtíš, nástup JUDr. J. K. na materskú dovolenku.

V r. 2001 odišli do dôchodku 2 sudkyne po ktorých zostalo nevybavených vecí cca 300. Tieto veci sa rozdelili medzi ostatných sudcov občiansko - práv. oddelenia, ktorí ich vybavovali popri svojom nápade a nerozhodnutých veciach.

Vo   veci   bolo   vypočutých   veľa   svedkov,   spis   bol   od   5. 11. 2003   do   2. 2. 2004 na Krajskom súde v Banskej Bystrici v dôsledku odvolania a od apríla 2004 do 1. 6. 2004 na OS Revúca.

Bolo   nariadené   2 x   znalecké   dokazovanie   znalkyňou   MUDr.   M.   uznesením z 1. 10. 2003, znalecký posudok predložila súdu 1. 6. 2004.

Druhé znalecké dokazovanie bolo nariadené 8. 4. 2004 znalkyňa PhDr. J. doručila súdu   znal.   posudok   9. 5. 2005.   Znalkyňa   nepreberala   zásielky   adresované   zo   súdu   a nepodarilo sa jej písomnosti doručiť ani cestou polície.

Súd   konal   o   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   a   o   žiadosti   žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov (...).

Procesné úkony vo veci 10 C 411/99 Okresného súdu vo Zvolene.

8. 12. 1999 - doručený návrh súdu - vec vybavuje sudkyňa M. K.

17. 12. 1999 sudkyňa vyžiadala dedičský spis D 1066/99

14. 1. 2000 - sudkyňa požiadala zástupcu žalobcov o oznámenie adresy svedka M., ktorého navrhujú vypočuť

14. 3. 2000 - opätovne žiadala pripojiť spis D 1066/99

27. 3. 2000 - opätovne žiadala pripojiť spis D 1066/99, aj keď nie je právoplatne skončený

15. 5. 2000 - určila termín pojednávania na 11. 7. 2000

26. 6. 2000 - zmenila   termín   pojednávania   na   1. 8. 2000   na   žiadosť   zástupcu žalobcov

27. 7. 2000 - vyžiadala správy od OÚ odd. sociálnych vecí Z. a MUDr. E. K. lekárky

1.8.2000 - na   pojednávaní   vypočula   účastníkov   konania   a   pojednávanie   odročila na 3. 10. 2000   za   účelom   opätovného   predvolania   2.   žalobcu,   výsluchu   svedkov a vyžiadania správy

30. 8. 2000 - vyžiadala správu z Geriatrického odd. Nemocnice Z.

25. 9. 2000 - bol termín pojednávania odročený

21. 3. 2001 - predložila   sudkyňa   spis   preds.   súdu   vzhľadom   na   jej   odchod do dôchodku od 1. 5. 2001

28. 3. 2001 - bola vec opatrením preds. súdu pridelená JUDr. M. na výsluch svedka M.

4. 4. 2001 - sudkyňa   JUDr.   M.   požiadala   o   oznámenie   zdravotného   stavu navrhovaného svedka M. zástupcu žalobcov

10. 4. 2001 - vytýčila termín výsluchu svedka na 17. 5. 2001

17. 5. 2001 - bol vypočutý svedok J. M., pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom opätovného predvolania účastníkov konania a vykonanie ďalšieho dokazovania

21. 5. 2001 - bola vec opatrením pred. súdu pridelená sudcovi D. M.

12. 9. 2001 - sudca určil termín pojednávania na 3. 12. 2001

3. 12. 2001 - na   pojednávaní   bolo   vypočutých   5   svedkov.   Pojednávanie   bolo odročené   na   neurčito   za   účelom   poskytnutia   sudcovskej   2   týždňovej   lehoty   právnym zástupcom účastníkov na prípadné návrhy na ďalšie dokazovanie

2. 1. 2002 - sudca vytýčil termín pojednávania na 21. 3. 2002 Termín pojednávania urobený nebol

11. 1. 2002 - sudca upravil kanceláriu aby vec predložila sudkyni K.

11. 1. 2002 - opatrením preds. súdu bola vec pridelená sudkyni JUDr. M. K., ktorá prevzala všetky nerozhodnuté veci zo senátu sudkyne M. K.

14. 5. 2002 - vybavenie veci urgovala preds. súdu

11. 6. 2002 - kontrolovala vybavenie veci preds. súdu a žiadala, aby sudkyňa vo veci konala

3. 7. 2002 - upozornila preds. súdu sudkyňu, že vybavovanie veci sleduje

18. 9. 2002 - preds.   súdu   upozornila   sudkyňu   na   opakované   prieťahy   v   konaní a žiadala vo veci konať

27. 9. 2002 - sudkyňa vytýčila pojednávanie na 21. 10. 2002

2. 10. 2002 - sudkyňa   oznámila   kancelárii   aby   úpravu   z   27. 9. 2002   nerobila z dôvodu jej PN od 3. 10. 2002

13. 11. 2002 - sudkyňa určila termín pojednávania na 11. 12. 2002

11. 12. 2002 - na   pojednávaní   vypočula   8   svedkov   a   pojednávanie   odročila na 29. 1. 2003 za účelom doplnenia dokazovania

27. 1. 2003 zrušila termín pojednávania pre ochorenie malol. dcéry

12. 2. 2003 - určila termín pojednávania 12. 3. 2003

12. 3. 2003 - na   pojednávaní   vypočula   5   svedkov   a   pojednávanie   odročila   na neurčito za účelom znaleckého dokazovania a vyžiadania spisov od notárok

28. 5. 2003 - ju   predsedníčka   súdu   upozornila,   že   je   podaná   opakovaná   sťažnosť žalobkyne a žiadala vo veci konať

20. 8. 2003 - boli uznesením súdu zaviazaní žalobcovia a žalovaná zaplatiť zálohu na znal. dokazovanie po 6.000,- Sk

1. 10. 2003 - bolo uznesením nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychiatria MUDr. M. M.

16. 10. 2003 - podala odvolanie žalovaná proti uzneseniu z 20. 8. 2005

27. 10. 2003 - sudkyňa vyžiadala spisy od notárok JUDr. Ž. B. a H.

5. 11. 2003 - bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní

2. 2. 2004 - sa spis vrátil z Krajského súdu v Banskej Bystrici

3. 3. 2004 - opatrením preds. súdu bola vec pridelená inému sudcovi (JUDr. J. K.) nakoľko sudkyňa JUDr. K. bola dočasne pridelená na výkon funkcie od 1. 1. - 31. 12. 2004 na OS V. Krtíš

10. 3. 2004 - sudkyňa JUDr. K. dala pokyn na doručenie II. st. uznesenia účastníkom

23. 3. 2004 - vyzvala sudkyňa znalkyňu MUDr. M. aby v lehote 15 dní doručila súdu znalecký posudok

8. 4. 2004 - uznesením   nariadila   znalecké   dokazovanie   znalkyňou   PhDr. R.   J.   z odboru písmoznalectvo

26. 4. 2004 - požiadala Okresný súd Revúca o doručenie spisu znalkyni MUDr. M.

1. 6. 2004 - bol súdu doručený znalecký posudok znalkyne MUDr. M.

2. 6. 2004 - dala sudkyňa doručiť znalecký posudok účastníkom

25. 6. 2004 - boli uznesením priznané znalecké trovy znalkyni MUDr. M.

7. 9. 2004 - požiadala   notárku   o   zaslanie   písomností   a   vyzvala   zást.   žalobcov oznámiť kde mal nebohý J. K. dopravnú nehodu dňa 12. 9. 1996

21. 9. 2004 - požiadala   M.   Z.,   Úrad   práce   soc.   vecí   a   rodiny   Z.   o   predloženie výplatných listín J. K. a výplat. listín a výkazov práce žalovanej.

Súčasne požiadala OO - PZ Z. o doručenie uznesenia o nariadení znal. dokazovania, nakoľko znalkyňa zásielku súdu nepreberala

9. 11. 2004 - vyžiadala   sudkyňa   od   JUDr.   Ž.   B.   spisy   D   134/89   a   D   1660/99   a dokumentáciu od OO PZ Z.

28. 1. 2005 - boli vyžiadané kvitančné lístky k dôchodku J. K. od Pošty 1 Z.

11. 3. 2005 - prevzala znalkyňa J. kvitančné listy

9. 5. 2005 - doručila súdu znalecký posudok znalkyňa PhDr. R. J.

17. 5. 2005 - dala sudkyňa pokyn na doručenie znal. posudku účastníkom

10. 6. 2005 - boli znalkyni J. priznané znal. trovy

1. 8. 2005 - opatrením preds. súdu bola vec pridelená sudcovi Mgr. P. B., nakoľko sudkyňa JUDr. J. K. od 12. 6. 2005 nastúpila na materskú dovolenku

9. 8. 2005 - sudca   vyzval   účastníkov,   aby   sa   k   znal.   posudku   vyjadrili   písomne v lehote 30 dní

3. 8. 2005 - na   výsluchu   vo   veci   11 C 45/05   žiadala   žalobkyňa   vydať   predbežné opatrenie

11. 8. 2005 - bola   žalobkyňa   vyzvaná   na   zaplatenie   SÚP   500,- Sk   za   návrh na vydanie predbežného opatrenia. SÚP bol zaplatený 24. 8. 2005

16. 9. 2005 - súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol

19. 9. 2005 - bol daný pokyn kancelárii na doručenie uznesenia účastníkom konania

24. 10. 2005 - vyzval účastníkov aby sa vyjadrili k podaniu žalobkyne z 19. 9. 2005

21. 11. 2005 - bolo doručené súdu vyjadrenie žalovanej a 24. 11. 2005 žalobcov

16. 12. 2005 - bola   súdu   doručená   žiadosť   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov 2. žalobcu

29. 12. 2005 - bola súdu doručená žiadosť 1. žalobkyne o oslobodenie od SÚP

2. 1. 2006 - opatrením preds. súdu bola vec vrátená JUDr. J. K., ktorá sa vrátila z materskej dovolenky

9. 1. 2006 - sudkyňa dala doručiť vyjadrenie žalobcov žalovanej

1. 2. 2006 - vyšší súdny úradník urobil úkony potrebné pre rozhodovanie o žiadosti o oslobodenie od SÚP

od 6. 3. - 10. 3. 2006 - boli súdu doručené žiadané podklady

20. 4. 2006 - uznesením súd rozhodol o priznaní oslobodenia od SÚP žalobcom

12. 5. 2006 - bol súdu doručený návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania (...)“

Rovnaké   skutočnosti,   ktoré   uviedla   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Právny   zástupca   sťažovateľky   nevyužil   možnosť   doplniť   sťažnosť   a   vyjadriť   sa k stanovisku okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 411/99 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v súlade s ktorou   možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   vedenom   pod sp. zn. 10 C 411/99 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný súd   v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 10 C 411/99 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   konanie   vedené   pred   okresným súdom (o určenie neplatnosti závetu) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a nie je právne zložité, hoci jeho faktickú zložitosť nie je možné (za určitých okolností) vylúčiť. V danom prípade touto okolnosťou je rozsiahle dokazovanie, na ktoré poukázal aj okresný súd,   čo   mohlo   mať vplyv   na   priebeh   súdneho   konania.   Pri   plynulejšom   a   aktívnejšom postupe okresného súdu nemusel byť však stav konania taký, aký zistil ústavný súd.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky (v konaní pred okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne v prvom rade) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu. Sťažovateľka bola počas konania   aktívna   a súčinnostná,   niekoľkokrát   žiadala   o určenie   termínu   pojednávania a podala viackrát v rokoch 2002 až 2006 aj sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov. Tento záver ústavného súdu je podporený aj stanoviskom predsedu okresného   súdu,   ktorý   uviedol,   že „Zo   strany   sťažovateľky   neboli   spôsobené   prieťahy v konaní“.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 411/99. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný   súd   prihliadal   na   ustanovenie   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v určitých   obdobiach   nečinný, v niektorých prípadoch bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa svojmu účinku. I keď okresný   súd   v danej   veci   vykonal   veľký   počet   procesných   úkonov,   na   pojednávaniach 1. augusta   2000,   17.   mája   a 3.   decembra   2001,   11.   decembra   2002   a   12.   marca   2003 vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a viacerých svedkov a dvakrát nariadil znalecké dokazovanie, napriek tomu vo veci dosiaľ meritórne nerozhodol. Stav právnej neistoty sťažovateľky nebol do dnešného dňa odstránený.

Ústavný súd zistil, že v posudzovanom konaní dochádzalo k obdobiam opakovanej nečinnosti okresného súdu a takéto obdobie bolo zistené od 30. augusta 2000, keď vyžiadal správu   z geriatrického oddelenia nemocnice vo Zvolene, do   4. apríla 2001, keď vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na vyjadrenie k zdravotnému stavu svedka (nečinnosť 7 mesiacov). Ďalšia nečinnosť bola zistená aj od 3. decembra 2001, keď odročil pojednávanie na neurčito, až do 13. novembra 2002, keď určil termín pojednávania na 11. december 2002 (nečinnosť viac ako 11 mesiacov). Prieťahy v tomto období uznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení.

Ústavný   súd   celkový   postup   okresného   súdu   pri   nariaďovaní   znaleckého dokazovania   považuje   za   neefektívny   a nesústredený.   Hoci   okresný   súd   odročil pojednávanie 12. marca 2003 na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania (na základe   návrhu   sťažovateľky   z 27.   decembra   2001),   okresný   súd   pribral   do   konania znalkyňu   z odboru   psychiatria   až   1.   októbra   2003   a znalecký   posudok   bol   doručený okresnému súdu až 1. júna 2004. Okresný súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie aj 8. apríla 2004, keď pribral do konania znalkyňu z odboru písmoznalectvo, ale znalkyni doručil uznesenie a spis po opakovaných pokusoch až 3. novembra 2004 a ďalšie listiny 11. marca 2005.   Znalecký   posudok   znalkyňa   doručila   okresnému   súdu   9.   mája   2005.   Obdobie znaleckého dokazovania (viac ako dva roky), ústavný súd hodnotí ako obdobie neefektívnej a nesústredenej činnosti z toho dôvodu, že okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas   všetky   procesné   prostriedky   smerujúce   k tomu,   aby   znalecké   dokazovanie   bolo urýchlene skončené, na použitie ktorých bol oprávnený (obdobne napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 69/05).

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v častých   zmenách   a zaťaženosti   zákonných sudcov   (ako   dôvodov,   ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy v konaní)   ústavný   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu (napr. III. ÚS 147/02,   I. ÚS 100/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc   zo   samotnej   dĺžky   konania,   jeho   doterajšieho   priebehu   a z období nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod   sp. zn. 10 C   411/99   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 411/99 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume   70   000 Sk.   Žiadosť   odôvodnila „dlhodobou   právnou   neistotou   vo   vzťahu k priznaniu   resp.   nepriznaniu   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti,   ktorá   je   predmetom závete poručiteľa (...).“

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením   tejto   jeho   právomoci.   Vzhľadom   na   zistenú   dobu   nečinnosti   a neefektívnej činnosti   pri   nariaďovaní   znaleckého   dokazovania   považoval   za   potrebné   rozhodnúť   aj o priznaní finančného zadosťučinenia. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd rozhodol, že sumu 50 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom JUDr. Ľ. K. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania v sume 5 828 Sk, pričom za dva úkony právnej služby si účtovala po 2 750 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v sume 5 788 Sk, a to za dva úkony právnej služby (prípravu a prevzatie veci, písomné   vyhotovenie   sťažnosti),   každý   v hodnote   2 730 Sk   (základom   bola   nominálna mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2005 v sume   16 381 Sk)   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov,   ako   aj dvakrát   náhradu   režijného   paušálu za každý   úkon po 164 Sk.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006