SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 146/2024-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho prerokoval námietku zaujatosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, vznesenú proti sudcom (bývalého) I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane Baricovej, Rastislavovi Kaššákovi a Milošovi Maďarovi v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 139/2024 a takto
r o z h o d o l :
1. Sudcovia I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová a Miloš Maďar n i e s ú v y l ú č e n í z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 139/2024.
2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav
1. Ústavný súd vedie pod sp. zn. Rvp 139/2024 konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti postupu Okresného súdu Michalovce v konaniach vedených pod sp. zn. 6C/1/2011 a 6C/235/2013, postupu Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 9Co/21/2019 a 9Co/57/2021, postupu Správneho súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/250/2013 a postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 8Sžo/238/2015 a 6Cdo/184/2023.
2. Vec bola náhodným výberom elektronickými prostriedkami pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi, ktorý je členom I. senátu ústavného súdu.
3. Dňa 22. januára 2024 bola ústavnému súdu doručená námietka zaujatosti všetkých sudcov bývalého I. senátu ústavného súdu z dôvodu, že tento senát v zložení Jana Baricová, Miloš Maďar a Rastislav Kaššák rozhodoval vo veci sťažovateľa sp. zn. I. ÚS 19/2023 a uznesením sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. januára 2023 sťažovateľovu ústavnú sťažnosť odmietol.
4. Sťažovateľ uvádza, že sa novo podanou ústavnou sťažnosťou (sp. zn. Rvp 139/2024) znova domáha preskúmania neprimeranej dĺžky konania pred označenými súdmi, pričom o jeho novo podanej ústavnej sťažnosti majú rozhodnúť tí istí sudcovia ústavného súdu, ktorí rozhodovali o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa.
5. Sťažovateľ, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, argumentuje, že sudcovia pôvodného I. senátu ústavného súdu už na vec vyjadrili svoj názor v uznesení vo veci sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. januára 2023. Z uvedeného dôvodu má pochybnosti o nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu a zastáva názor, že tieto pochybnosti môže mať aj nestranný pozorovateľ.
6. Sudca Miloš Maďar sa k námietke zaujatosti vyjadril tak, že sa necíti subjektívne zaťažený akýmkoľvek bremenom vo vzťahu k slobode svojho rozhodovania, či v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. K účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo k ich právnym zástupcom nemám žiadny pomer.
7. V súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti naformulovanou z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia senátu I. ÚS vo veci sp. zn. I. ÚS 19/2023 sudca Miloš Maďar uvádza, že ide o polemiku s právnym názorom senátu ústavného súdu, ktorá bola miesto veci samej neopodstatnene vnesená do námietkovej procedúry. Testovanie zbytočných prieťahov pred orgánmi verejnej moci sa prostredníctvom najmä judikatúrne ukotvených východísk uskutočňuje zohľadňovaním individuálnych okolností prejednávaných vecí, ktoré v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. januára 2023 boli starostlivo popísané. Nesúhlas s týmto hodnotením nemôže zakladať (ani skrz štandardu objektívneho pozorovateľa) pochybnosti o nezaujatosti sudcu k veci.
8. Sudkyňa Jana Baricová sa k námietke zaujatosti vyjadrila tak, že sa necíti vo veci zaujatá, k sťažovateľom ani k ostatným účastníkom konania, ani k ich zástupcom, ani k veci nemá žiaden pomer.
9. Vo vzťahu k námietke predchádzajúceho právneho názoru pripomenula, že predmetom ústavných sťažností sťažovateľa je v prvom rade namietanie prieťahov v napadnutých konaniach, ktoré ústavný súd vždy posudzuje v čase podania ústavnej sťažnosti s ohľadom na čas jeho rozhodnutia. Ak právny zástupca sťažovateľa poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 71/2013, sp. zn. I. ÚS 41/2017, sp. zn. I. ÚS 486/2019 či sp. zn. IV. ÚS 659/2023, tieto sa tvrdení sťažovateľa dotýkajú skôr okrajovo s výnimkou rozhodnutia vo veci sp. zn. IV. ÚS 71/2013, ktoré sa týkalo rozhodnutia o vylúčení sudkyne, veci sa týkali vylúčenia sudcu z dôvodu vyslovenia právneho názoru na meritum veci (vecné posúdenie) v obdobných, resp. totožných konaniach.
10. Sudkyňa Jana Baricová upozornila, že pokiaľ ide o obsah námietky zaujatosti tvrdenej vo vzťahu k členom I. senátu ústavného súdu, treba uviesť, že v roku 2024 podľa rozvrhu práce ústavného súdu na tento rok rozhoduje senát I. ÚS v zložení Miloš Maďar – predseda senátu, Jana Baricová a Miroslav Duriš, členovia senátu.
II.
Posúdenie veci ústavným súdom
11. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že podľa čl. II bodu 3.1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2024 prvý senát ústavného súdu tvoria: Miloš Maďar – predseda senátu, Jana Baricová a Miroslav Duriš, členovia senátu. Sudca Rastislav Kaššák je podľa čl. II bodu 3.4 rozvrhu práce členom IV. senátu ústavného súdu, ktorému nebola právna vec sťažovateľa pridelená na prerokovanie, preto je námietka zaujatosti vznesená proti nemu irelevantná (nie je zákonným sudcom).
12. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.
13. Podľa čl. IV bodu 1 písm. b) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.
14. Pokynom predsedu ústavného súdu z 5. marca 2024 bola námietka zaujatosti vznesená sťažovateľom proti sudcovi Milošovi Maďarovi a sudkyni Jane Baricovej pridelená II. senátu ústavného súdu, ktorý ho v súlade s citovaným článkom rozvrhu práce prerokoval v zložení Peter Molnár (predseda senátu a sudca spravodajca) a sudcovia Peter Straka a Ľuboš Szigeti (ďalej len „námietkový senát“).
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.
16. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo).
17. V súvislosti s posudzovaním subjektívnej nestrannosti treba vychádzať z prezumpcie nepredpojatosti dotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej veci neposkytujú dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky. Z obsahu oznámení sudcu Miloša Maďara a sudkyne Jany Baricovej vyplýva, že vo vzťahu k sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, ani k veci sa necítia byť zaujatí. Rovnako samotné správanie menovaných sudcov nijako nespochybňuje ich subjektívnu nestrannosť. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné sudcu Miloša Maďara a sudkyňu Janu Baricovú považovať za subjektívne zaujatých.
18. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko, námietkový senát v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi Milošovi Maďarovi a sudkyni Jane Baricovej odôvodnil tým, že ako sudcovia bývalého I. senátu ústavného súdu už na právnu vec sťažovateľa vyjadrili svoj názor v uznesení vo veci sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. januára 2023. Z uvedeného dôvodu má pochybnosti o nestrannosti dotknutých sudcov ústavného súdu a zastáva názor, že tieto pochybnosti môže mať aj nestranný pozorovateľ.
19. Námietkový senát dospel po dôkladnom posúdení veci k záveru, že z objektívneho hľadiska nie je daný dôvod považovať sudcu Miloša Maďara a sudkyňu Janu Baricovú za vylúčených. Úsudok, ktorý uviedli v odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vo veci namietaných prieťahov (sp. zn. I. ÚS 19/2023 z 19. januára 2023), vychádzal z judikatúry ústavného súdu a konkrétnych okolností súdenej veci a podľa názoru námietkového senátu nie je objektívne spôsobilý vyvolať opodstatnenú obavu o zaujatom postoji dotknutých sudcov vo veci novej ústavnej sťažnosti sťažovateľa.
20. Námietka zaujatosti vznesená sťažovateľom proti sudcovi Milošovi Maďarovi a sudkyni Jane Baricovej v kontexte rozhodovania vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 139/2024 nevzbudzuje zo subjektívneho, ako ani z objektívneho hľadiska oprávnené pochybnosti o ich nestrannosti, preto námietkový senát rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (bod 1 výroku tohto uznesenia).
21. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. marca 2024
Peter Molnár
predseda senátu