znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 146/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajskej prokuratúry   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Kn 376/08   pri   vybavovaní opakovaného podnetu z 31. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. Š. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009 doručená   sťažnosť Mgr.   V.   Š.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného   práva   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Kn   376/08   pri   vybavovaní   opakovaného   podnetu   z 31. októbra 2008.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   trestným   oznámením   z   9.   júna   2008 oznámil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava III, že konaním neznámeho zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby B., s. r. o., mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona, trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona a trestného činu poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona.

Poverený príslušník uznesením z 1. júla 2008 ČVS: ORP-1553/1-OSV-B3-2008 vec odovzdal na priestupkové konanie. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť a zároveň vzniesol proti poverenému príslušníkovi námietku zaujatosti z dôvodu, že tento je účastníkom súdneho konania, v ktorom sťažovateľ zastupuje protistranu.

Dňa   7.   augusta   2008   poverený   príslušník   rozhodol   o svojom   nevylúčení z namietaného   konania,   proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   sťažovateľ   15.   augusta   2008 sťažnosť.

Uznesením   ČVS:   ORP-1553/1-OSV-B3-2008   zo   4.   septembra   2008   vedúci oddelenia skráteného   vyšetrovania   Nové   Mesto   –   východ   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Bratislava   III   sťažnosť   sťažovateľa   zamietol.   Sťažovateľ   podal   proti predmetnému uzneseniu podnet na Okresnej prokuratúre Bratislava III, ktorá mu listom č. k. 1 Pn 472/08-10 z 23. októbra 2008 oznámila, že „v danej veci bol dodržaný procesný postup v rozhodnutí o námietke zaujatosti“ a rozhodnutie je vecne správne. Opakovaným podnetom   z   31.   októbra   2008   požiadal   sťažovateľ   krajskú   prokuratúru   o preskúmanie zákonnosti vybavenia predmetného podnetu.

Krajská   prokuratúra   listom   č.   k.   1   Kn   376/08-15   z   26.   februára   2009   oznámila sťažovateľovi,   že   jeho   podnet   ako   nedôvodný   odkladá.   Podľa   sťažovateľa   krajská prokuratúra nereagovala na jeho argumenty uvedené v návrhu na preskúmanie zákonnosti vybavenia predmetného podnetu.

Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra označeným postupom porušila základné právo na inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada   ústavný   súd,   aby   vydal   nález,   ktorým vysloví, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 376/08 pri vybavovaní   opakovaného   podnetu   z   30.   októbra   2008   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, zruší oznámenie krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 376/08-15 z 26. februára 2009 a uloží jej opätovne vybaviť jeho opakovaný podnet z 31. októbra 2009.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný súd skúma,   či   dôvody uvedené   v § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   inú   právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod   sp.   zn.   1   Kn   376/08   vo   veci   vybavovania   opakovaného   podnetu   sťažovateľa z 31. októbra 2008.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie označeného základného práva napadnutým postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu z 31. októbra 2008, je neprípustná.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   alebo slobôd   účinne   poskytuje   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnet možno podať ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   54   ods.   1 písm.   b)   zákona   o prokuratúre   na   účely   konania podľa   tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavovanie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie   prokurátor   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“), ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   zistil,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu práva   účinne   poskytuje,   v danom   prípade   opakovaný   podnet   prokurátorovi   generálnej prokuratúry.   Z tohto   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v celom   rozsahu   ako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa považoval za   potrebné   poukázať na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   právo   fyzickej   osoby na začatie   trestného   konania   voči   označenej   osobe   na   základe   podaného   trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno   odvodiť   z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd,   príp.   ľudských   práv a základných slobôd podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06, III. ÚS 278/06, II. ÚS 411/08).

Sťažovateľ sa cítil byť poškodený údajným nekonaním krajskej prokuratúry vo veci vybavovania   jeho   opakovaného   podnetu   z dôvodu,   že   táto   jeho   opakovaný   podnet   ako nedôvodný odložila.

Z uvedeného vyplýva, že krajská prokuratúra sa opakovaným podnetom sťažovateľa riadne zaoberala a rozhodla o ňom, pričom právny názor, na ktorom je založené rozhodnutie krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 376/08-15 z 26. februára 2009 je podľa názoru ústavného súdu   z ústavného   hľadiska   akceptovateľný,   a preto   ním   nemohlo   dôjsť   k porušeniu označeného práva sťažovateľa.

K porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy krajskou prokuratúrou by teda mohlo dôjsť len v prípade, ak by sa nevenovala jeho opakovanému   podnetu   proti   rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   obsiahnutom   v liste   č. k. 1 Pn 472/08-10 z 23. októbra 2008 náležitá pozornosť, čo sa však v okolnostiach prípadu nestalo.

Tieto   skutočnosti   mohli viesť ústavný súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľa aj k záveru, že sťažnosť podaná proti krajskej prokuratúre v označenom konaní mohla byť odmietnutá aj ako zjavne neopodstatnená, a to v celom rozsahu namietaného porušenia označeného základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 17/09).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009