znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 146/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. A. a Z. A., obaja bytom L. S., vo veci porušenia ich práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 a práv na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súdnymi orgánmi Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. A. a Z. A. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   doručené podanie Ing. I. A. a Z. A., obaja bytom L. S. (ďalej len „sťažovatelia“), označené ako „Návrh na začatie konania pred Ústavným súdom v Košiciach vo veci D 150/94“ vo veci porušenia ich „práv na spravodlivé súdne konanie“ podľa čl. 6 a „práv na účinný opravný prostriedok“ podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   súdnymi   orgánmi,   pričom   ako   odporcu   v konaní   označujú   Slovenskú republiku.

Obsahom podania je namietanie prieťahov v dedičskom konaní zo strany súdneho komisára Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“), ktoré trvá viac ako desať rokov, namietanie nespravodlivého a chybného konania súdneho komisára, ktoré však okresný súd schválil uznesením č. k. D 150/94 – 142, D/not 461/94 z 5. novembra 1999 a proti   ktorému   sa   sťažovatelia   odvolali.   Krajský   súd   Žilina   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa sťažovateľov súdny komisár konal s prieťahmi   naďalej,   a to   dva   roky.   Následne   vydané   uznesenie   okresného   súdu z 30. septembra 2003 neobsahuje zohľadnenie pripomienok sťažovateľov (s rozhodnutím nesúhlasia),   hoci   podľa   nich   išlo   o závažné   doplnenie,   navyše,   toto   uznesenie   bolo nesprávne zaslané na adresu do Z., hoci sťažovatelia majú bydlisko L. A., v dôsledku čoho uznesenie   z 30   septembra   2003   neprevzali   a súd   vyznačil   doručenie   zásielky   uložením 9. októbra 2003. Týmto boli podľa názoru sťažovateľov porušené ich práva podľa čl. 13 dohovoru,   pretože   z dôvodu   nadobudnutia   právoplatnosti   uvedeného   uznesenia   nemohli voči   nemu   podať   opravný   prostriedok.   Svojimi   listami   zo   7. decembra 2003 a z 2. februára 2004   sťažovatelia   urgovali   skončenie   konania   vo   veci   a vyjadrenie k sťažnosti na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a porušenie ich práv (čl. 6 a čl. 13 dohovoru) sa domáhajú   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pre   každého   účastníka   dedičského konania 2 780 000 Sk (980 000 Sk priama škoda, 1 800 000 Sk nehmotná škoda) a zrušenie vyššie uvedených uznesení okresného súdu.

Pretože podanie neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd vyzval sťažovateľov na ich doplnenie. Na výzvu sťažovatelia zareagovali v určenej lehote. Požiadali o ustanovenie právneho zástupcu (priložili k doplneniu podania vyplnené tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov). Vo svojej odpovedi na výzvu uviedli, že ich návrh nadväzuje na ich spoločné podanie z 15. apríla 2003 (ktoré ústavný súd 25. septembra 2003 odmietol   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   210/03   –   12   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí, pretože na výzvu ústavného súdu na doplnenie sťažnosti sťažovatelia vôbec nereagovali). Ďalej svoj návrh doplnili o informácie, že v priebehu konania poukazovali na zbytočné prieťahy v konaní (pozn.: vyslovenie porušenia tohto základného práva však vo svojom podaní nepožadujú), t. j. vedia preukázať, že využili všetky stupne orgánu štátnej správy súdu. Podľa nich ide „o nespravodlivé súdne konanie s neúmernými prieťahmi...“. Napriek tomu, že vo svojom podaní zo 7. apríla 2004 uviedli, že im predmetné uznesenie nebolo doručené, v doplnení podania z 21. mája 2004 uviedli, že Z. A. doručil okresný súd 23. apríla 2004 uznesenie č. k. D 150/97, D/not 461/94 – 238 z 30. septembra 2003, proti ktorému sa odvolala krajskému súdu 30. apríla 2004.

Svoj návrh na rozhodnutie sťažovatelia spresnili tak, že sa domáhajú predovšetkým:„a) Primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyčíslených škôd, vzhľadom na porušenie Dohovoru, čl. 6.

b) Zrušenia uznesenia OS LM D 150/94, D(not 461/94 – 238 zo dňa 30. 09. 2003, pretože bol porušený čl. 13 Dohovoru.“.

V nadväznosti na informáciu, že jednému zo sťažovateľov – Z. A., bolo predmetné uznesenie okresného súdu doručené 23. apríla 2004, proti ktorému sa odvolala, ústavný súd zisťoval na okresnom súde stav veci v konaní a zistil, že vo veci sp. zn. D 150/94 týkajúcej sa   Ing.   I.   A.   a spol.   bolo   rozhodnuté   30. septembra 2003   (vec   bola   právoplatná 25. októbra 2003).

Uznesenie okresného súdu z 30. septembra 2003 bolo doručené Z. A. 23. apríla 2004 na   jej   výslovné   požiadanie,   aj   keď   jej   doručované   nemalo   byť,   pretože   bola   v konaní zastúpená bratom. Menovanému bolo doručované aj konečné rozhodnutie. Časový rozdiel medzi dátumom rozhodnutia okresného súdu a doručením účastníkom je spôsobený tým, že menovaný   zásielku   na   pošte   v stanovenej   lehote   nevyzdvihol.   Neskôr   oznámil,   že   túto doručovali na nesprávnu adresu.

Dňa   30.   apríla   2004   podala   odvolanie   Z.   A..   Námietky   sa   týkali   doručovania splnomocnenia,   taktiež   toho,   že   v konaní   neboli   zohľadnené   návrhy,   ktoré   predložila a nedostatky sa týkali aj zápisov v listoch vlastníctva. O jej návrhu (odvolaní) okresný súd rozhodovať nebude, pretože je vec právoplatne skončená.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovatelia dvojmesačnú lehotu ustanovenú na podanie sťažnosti ústavnému súdu po doručení im namietaného rozhodnutia (12. februára 2004) dodržali. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že počítal dvojmesačnú lehotu od doručenia namietaného rozhodnutia sťažovateľom vo februári 2004; v opačnom prípade by ich sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Napriek   tomu,   že   namietané   uznesenie   malo   nadobudnúť   právoplatnosť 25. októbra 2003, sťažovatelia po doručení namietaného rozhodnutia 12. februára 2004 mali a mohli   podať   opravné   prostriedky   v systéme   všeobecných   súdov,   ktoré   na   základe účinných   právnych   prostriedkov   nápravy   dostupných   sťažovateľom   môžu   a musia poskytovať ochranu základným procesným právam účastníkov súdneho konania.

Pretože   sťažovatelia   využitie   opravného   prostriedku   –   podanie   odvolania   proti napadnutému   súdu   nevyužili   a podľa   názoru   ústavného   súdu   ide   o účinný   právny prostriedok   v systéme   všeobecných   súdov,   ústavný   súd   ich   sťažnosť   odmietol   pre neprípustnosť.

Bolo   už   potom   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004