znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 145/2013-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 115/2006 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 115/2006 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 145/2013-26 z 21. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 115/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

K   namietaným   prieťahom   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 6 C 115/2006 sťažovateľ uviedol, že „dňa 31. 05. 2006 Okresnému súdu v Martine podal aj ďalšiu žalobu proti 1. A., s. r. o... M... 2. A. s. r. o... B..., o náhradu škody 6.589,72 €, ktorá je vedená pod sp. zn. 6C/115/2006, v ktorej sa domáha rozhodnutia súdu z toho istého spotrebiteľského   právneho   vzťahu   ako   v horeuvedenej   veci   vedenej   na   tomto   súde   pod sp. zn. 6C/46/2004...

Okresný súd síce nariaďuje veľa pojednávaní, jeho činnosť však nie je efektívna a konajúca   sudkyňa   sa   dopúšťa   významných   porušovaní   zákonov   a   porušuje   právo sťažovateľa na spravodlivý proces, čo v zrušovacích uzneseniach potvrdzuje aj odvolací Krajský súd v Žiline.

Sťažovateľ   poznamenáva,   že   aj   on   sa   niekoľkokrát   ospravedlnil   z   neúčasti   na pojednávaniach   pred   okresným   súdom   a   požiadal   o   ich   odročenie   z   dôvodu   svojich zdravotných problémov. Obdobie od 17. 04. 2012, kedy sa z pojednávania ospravedlnil do 15.   01.   2013,   kedy   okresný   súd   nariadil   vo   veci   ďalšie   pojednávanie,   nepovažuje   za zbytočné prieťahy Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/115//2006, lebo v tomto období sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, z dôvodu svojej dlhodobej liečby   po   tom,   ako   dňa   04.   03.   2012   po   oslabení   jeho   organizmu   predchádzajúcimi krátkodobými   chorobami   odpadol   a   utrpel   ťažký   úraz.   Táto   jeho   liečba   trvala   až   do 24. 10. 2012...

Prvé pojednávanie v tejto veci súd vykonal až dňa 07. 03. 2007, ktoré bolo odročené bez prejednania veci na 11. 04. 2007 z dôvodu, že sa ospravedlnil zástupca odporcu... Vo veci samej začal súd konať až na pojednávaní dňa 11. 04. 2007, teda po cca 10 mesiacoch od podania žaloby...

Krajský   súd   v   Žiline,   uznesením   č.   k.   10Co/142/2007-,   zo   dňa   17.   07.   2007, napadnuté uznesenie okresného súdu, č. k. 6C/115/2006-131, zo dňa 26. 03. 2007, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Na   pojednávaní   vykonanom   dňa   22.   06.   2010   súd   vyhlásil   uznesenie,   že   návrh sťažovateľa na spojenie vecí zamieta...

Na pojednávaní vykonanom dňa 27. 07. 2010 sa súd oboznámil s písomným podaním sťažovateľa zo dňa 21. 06. 2010, z ktorého nesprávne usúdil, že si uplatňuje škodu len vo výške 6.154,22...

Dňa 25. 08. 2010 okresný súd vydal uznesenie, č. k. 6C/115/2006-, ktorým konanie v časti   procesného   návrhu   na   uverejnenie   rozsudku,   upraveného   v   §   155   ods.   4   OSP, zastavuje.

Dňa   11.   10.   2010   podal   sťažovateľ   odvolanie   proti   uzneseniu   Okresného   súdu v Martine, č. k. 6C/115/2006... zo dňa 25. 08. 2010, ktorým súd čiastočne zastavil konanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil...

Okresný   súd   vydal   dňa   08.   11.   2010   uznesenie,   č.   k.   6C/115/2006-370,   ktorým vylučuje na samostatné konanie petit sťažovateľa...

Dňa   29.   11.   2010   podal   sťažovateľ   odvolanie   proti   uzneseniu   Okresného   súdu v Martine,   č.   k.   6C/115/2006-367,   zo   dňa   25.   08.   2010,   ktorým   súd   zrušuje   uznesenie Okresného súdu v Martine, č. k. 6C 115/2006-340, zo dňa 25. 08. 2010...

Dňa   14.   12.   2010   podal   sťažovateľ   odvolanie   proti   rozsudku   Okresného   súdu v Martine, č. k. 6C/115/2006-374 zo dňa 05. 10. 2010, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 6C/115/2006... zo dňa 23. 11. 2010...

Sťažovateľ je toho názoru, že celé obdobie konania pred Okresným súdom v Martine vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/115/2006, až do 17. 04. 2012, kedy okresný súd nariadil vo veci   ďalšie pojednávanie,   teda   71   mesiacov,   treba považovať za   zbytočné   významné prieťahy v konaní a porušenie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov,   zakotveného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný   súd   v   Martine   ďalšími   prieťahmi   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 6C/46/2004   a   6C/115/2006,   naďalej   oddiaľuje   a   znemožňuje   sťažovateľovi   odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza v konaní, v ktorom sa domáha právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu v horeuvedenej veci ako spotrebiteľ...

Súd   nevykonával   vo   veci   úkony   priebežne   a   najmä   nie   v   súlade   so   zákonom a efektívne.

Sťažovateľ   svojím   správaním   v   spore   nezavdal   žiaden   dôvod   na   predlžovanie konania pred súdom a v obidvoch konaniach konal aktívne a súčinnostne.

Súd a sudkyňa neorganizovali procesný postup v obidvoch veciach tak, aby sa čo najrýchlejšie odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ naň obrátil so žiadosťami o rozhodnutie, čím porušovali ust. § 6, 100 a 114 OSP.

Doterajší postup súdu treba považovať za neefektívny. Zbytočné prieťahy v konaní priamo vyvolávajú aj zbytočné trovy súdneho konania...

Pretože   opätovné   namietané   porušenie   základného   práva   nemožno   napraviť obnovením stavu pred jeho porušením, vzniknutými prieťahmi v súdnom konaní sa výrazne znižuje   predpoklad   úspešnosti   budúcej   exekúcie   podľa   oneskorene   vydaného   súdneho rozhodnutia,   výrok   ústavného   súdu   deklarujúci   porušenie   základného   práva   nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, v konaní súd rozhoduje   o   právach   spotrebiteľa   zaručených   aj   v   Zmluve   o   založení   európskeho spoločenstva, s prihliadnutím na ujmu sťažovateľa s tým spojenú, si dovoľujeme navrhnúť, aby   ústavný   súd   z   týchto   dôvodov   priznal   sťažovateľovi   aj   primerané   finančné zadosťučinenie...“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„... Postupom Okresného súdu v Martine, v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/115/2006 bolo   porušené   základné   právo   J.   V...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy... a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/115/2006 konať bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   ukladá   Okresnému   súdu   v   Martine,   aby   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   J.   V...   primerané   finančné zadosťučinenie za porušovanie jeho základného práva na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov,   zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy...   a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...   v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 6C/115/2006 v rozsahu 70.000,- €. Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Martine, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil náhradu trov konania J. V. na účet jeho zástupcu, JUDr. Ľ. K...“

Na výzvu ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr 304/13 z 5. apríla 2013 k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Vychádzala z vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktorá okrem toho, že popísala podrobne chronológiu úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní, uviedla:

«... V súvislosti s rozhodnutiami súdu poukazujem na to, že zo strany navrhovateľa sú opakovane predkladané návrhy na zmeny petitu, čo je nepochybne právom účastníka..., ktorý má dispozičné právo s návrhom. V prípade, že navrhovateľ opakovane podáva zmeny petitu, súd je povinný o tomto návrhu rozhodnúť v súlade s ust. § 95 ods. 1 OSP a tento zmenený návrh doručiť ostatným účastníkom konania. Ako je všeobecne známe, odporcovi v r.   1,   ktorý   je   právnickou   osobou   boli   všetky   písomnosti,   určené   do   vlastných   rúk doručované v súlade s ust. § 48 ods. 2 OSP na základe fikcie doručenia a zásielka sa považuje za doručenú po 3 dňoch od vrátenia zásielky. Súd nemôže rozhodovať v merite veci,   pokiaľ   právoplatne   nerozhodne   o   návrhu   navrhovateľa   na   zmenu   petitu.   Teda   aj v prípade, že sa na pojednávaní zúčastnili všetci ostatní účastníci okrem odporcu v r. 1. ktorému termín bol doručený na základe fikcie doručenia /§ 48 ods. v OSP/, a navrhovateľ podal návrh na zmenu petitu, súd v merite veci nemohol rozhodnúť a konanie musel odročiť pre doručovanie uznesenia o pripustení, resp. nepripustení zmeny petitu.

Tvrdenie navrhovateľa, že súd zásielky odporcovi v r. 1 iba ukladal v spise nie je pravdivé, každé predvolanie a rozhodnutie bolo odporcovi v r. 1 doručované v súlade s ust. § 48 ods. 2 OSP a taktiež v súlade s ust. § 48 ods. 2 OSP bolo posudzované, či zásielka bola odporcovi doručená a kedy bola doručené z dôvodu zachovania procesnej lehoty.

Mám   za   to,   že   žiadne   pojednávanie   nebolo   odročené   bez   dôležitého   dôvodu /práceneschopnosť   účastníkov,   doručovanie   zmeny   petitu   neprítomným   účastníkom/. Od rozhodnutia Ústavného súdu zo dňa 18. 01. 2011 bol spis do 24. 10. 2011 na KS ZA (poznámka ústavného súdu: ide o spis 6C/46/2004). Od 17. 04. 2012 do 15. 01. 2013 sám navrhovateľ nepovažuje toto obdobie za zbytočné prieťahy /č. l. 19 sťažnosti navrhovateľa/. Je veľmi zarážajúce, keď navrhovateľ vo svojej sťažnosti neustále osočuje zákonnú sudkyňu.   Absolútne   odmietam   tvrdenia   navrhovateľa   o   mojej   „antipatii   a   osobnej zaujatosti“. Voči zákonnej sudkyni podal námietku zaujatosti 03. 05. 2011 a uznesením KS ZA zo dňa 21. 06. 2011 sp. zn. 5Nc/17/2011 bolo rozhodnuté, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená   z   prejednania   a   rozhodovania   veci.   Konajúci   sudca   musí   zabezpečiť   priebeh pojednávania tak, aby prednes účastníkov a svedkov nebol pridlhý a smeroval k veci, aby nedošlo k vzájomnému osočovaniu, k rušeniu protokolovania. Zo strany účastníkov a ich právnych zástupcov dochádza často ku konaniu, ktoré je v rozpore so zásadou etiky /č. l. 449/.   Navrhovateľ   bez   vedomia   sudkyne   a   ďalších   účastníkov   nahrával   pojednávanie, pričom   nahrávacie   zariadenie   nemal   na   viditeľnom   mieste.   Sudkyňa   mu   toto   právo nahrávať si pojednávanie vždy umožnila, ale takto získaný zvukový záznam a jeho prepis vykonaný navrhovateľom sa diametrálne odlišuje od zápisnice z pojednávania, je nesúrodý a zmätočný,   čo   s   veľkou   pravdepodobnosťou   svedčí   o   tom,   že   s   touto   nahrávkou navrhovateľ manipuloval a upravoval jej prepis.

Navrhovateľ uvádza, že sa náhrady škody domáha z toho istého titulu a to ušlého zisku a z titulu skutočnej škody.. V rozhodnutí KS ZA... konštatuje, že v pôvodnom návrhu špecifikoval škodu ako „požičovné a skladné“ a v podaní zo dňa 21. 6. 2010 ako rozdiel v cenách, za ktoré svoje staré ojazdené auto mohol predať a za ktorú ho skutočne predal a skladné. Teda k zmene právneho titulu na náhradu škody aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Žiline došlo počas konania. Zmena titulu pre uplatnenie náhrady škody môže mať významný   vplyv   na   posúdenie   námietky   premlčania,   ktorá   v   konaní   bola   vznesená odporcom v r. 2.

Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu práv sťažovateľov na spravodlivý a rýchly proces ponechávame na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval.»

Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu 2. mája 2013 oznámil, že „navrhuje, aby ústavný súd konanie o jeho sťažnosti prerušil a vyčkal na rozhodnutie odvolacieho súdu o jeho odvolaní“. V ďalšom sa zaoberá „vadami konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spôsobujú zmätočnosť celého konania pred okresným súdom...“ a vymenúva pochybenia okresného súdu, pre ktoré je potrebné „rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie“.

K samotným prieťahom v konaní uviedol: „O významných zbytočných prieťahoch Okresného súdu Martin svedčí skutočnosť, že čistý čas šiestich pojednávaní trval 430 minút (7 hodín a desať minút) a vec nie je právoplatne skončená, pričom sudkyňa Mgr. M. Š. neposkytovala žalobcovi na pojednávaniach dostatočný časový priestor na jeho vyjadrenia. Podľa názoru žalobcu na rozhodnutie veci stačilo jediné pojednávanie (ako to upravuje § 114 ods. 1 OSP), možno v rozsahu 4 hodín, avšak toto pojednávanie by sudkyňa musela riadne pripraviť ako to citované ustanovenie predpokladá...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutého konania:

Dňa 31. mája 2006 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu proti žalovanému v 1. rade A., s. r. o., M., a žalovanému v 2. rade A., s. r. o., B., o vymoženie sumy 6 589,72 €. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 115/2006.

Dňa 1. júna 2006 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku 11 910 Sk za podaný návrh.

Dňa 14. júna 2006 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa   21.   júna   2006   súd   uznesením   vyzval   odporcov,   aby   sa   vyjadrili   k   žalobe. (zásielka pre žalovaného v 1. rade bola vrátená späť nedoručená, žalovaný v 2. rade ju prevzal 26. júna 2006)

Dňa 27. júla 2006 žalovaný v 2. rade doručil vyjadrenie. Dňa 10. októbra 2006 súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru M. (ďalej len „OO PZ“) o doručenie zásielky konateľovi odporcu v 1. rade J. O.

Dňa 2. novembra 2006 OO PZ oznámilo súdu, že zásielku doručili 22. októbra 2006.Dňa 27. decembra 2006 doručil sťažovateľ odvolanie plnej moci advokátke JUDr. P.Dňa 24. januára 2007 sudkyňa požiadala predsedníčku súdu o odňatie veci, „aby sa vyhla možnej námietke predpojatosti“.

Dňa   25.   januára   2007   predsedníčka   okresného   súdu   vylúčila   sudkyňu   M.   I. z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 26. januára 2007 vec bola pridelená sudkyni Mgr. M. Š.Dňa   5.   marca   2007   právny   zástupca   odporcu   v   2.   rade   ospravedlnil   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 7. marec 2007.

Dňa 5. marca 2007 sťažovateľ doručil plnú moc udelenú JUDr. P.Dňa   7.   marca   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Odporcovia neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 11. apríl 2007.

Dňa 7. marca 2007 sťažovateľ doručil „písomné podanie žalobcu vo veci samej, návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania, návrh na doplnenie dokazovania“ a 21. marca 2007 sťažovateľ doručil ďalšie „listinné dôkazy“.

Dňa 26. marca 2007 okresný súd uznesením   č.   k. 6 C 115/2006-191 nepripustil do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu.

Dňa   10.   apríla   2007   sťažovateľ   doručil   odvolanie   plnej   moci   udelenej   JUDr. P. a súčasne doručil plnú moc udelenú JUDr. K.

Dňa   11.   apríla   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný, za odporcu v 2. rade bola prítomná právna zástupkyňa na základe substitučnej plnej moci. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 17. apríla 2007 bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu z 26. marca 2007.Dňa 30. apríla 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   na   rozhodnutie   o   odvolaní   sťažovateľa.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 10 Co 142/2007.

Dňa 25. mája 2007 doručil krajskému súdu vyjadrenie odporca v 2. rade.Dňa   24.   júla   2007   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 10 Co 142/2007, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 28. augusta 2007 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 15 dní predložil výpis z registra, do ktorého je zapísaná zahraničná osoba – M., o pristúpení ktorej by mal súd rozhodnúť.

Dňa   19.   septembra   2007   sťažovateľ   predložil   výpis   z   evidencie   v   Japonsku (v japončine).

Dňa 1. októbra 2007 vec bola pridelená sudkyni JUDr. B. S.Dňa 14. novembra 2007 súd vyzval sťažovateľa na predloženie výpisov z registra v slovenskom jazyku.

Dňa   19.   mája   2008   okresný   súd   urgoval   sťažovateľa   na   predloženie   listinných dôkazov v slovenčine (predložil ich v japončine). Výzvu prevzal 21. júla 2008.

Dňa 18. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 6 C 115/2006-186 rozhodol o nepripustení   odporcu   v   3.   rade   do   konania   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 9. novembra 2009).

Dňa 30. januára 2009 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 18. decembra 2008 a súčasne doručil aj „návrh na prerušenie konania a postúpenie veci ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“.

Dňa 23. februára 2009 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa odporcom. Odporca v 1. rade zásielku neprevzal.

Dňa 9. apríla 2009 bol spis doručený krajskému súdu, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 10 Co 108/2009.

Dňa   13.   októbra   2009   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 10 Co 108/2009   z   20.   augusta   2009,   ktorým   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu z 18. decembra   2008,   návrh   sťažovateľa   na   prerušenie   konania   zamietol   a   odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Dňa 1. decembra 2009 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 2. december 2009 z dôvodu práceneschopnosti jeho právneho zástupcu.

Dňa   2.   decembra   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 20. január 2010.

Dňa 19. januára 2010 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 20. január 2010 z dôvodu svojej práceneschopnosti.

Dňa 20. januára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní, preto bolo odročené na 23. február 2010.

Dňa 22. februára 2010 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávanie nariadeného na 23. február 2010 z dôvodu práceneschopnosti po 1. apríli 2010.

Dňa 23. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní, preto bolo opätovne odročené na 7. apríl 2010.

Dňa 7. apríla 2010 sťažovateľ doručil „návrh na spojenie veci, žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“.

Dňa   7.   apríla   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 5. máj 2010.

Dňa   3.   mája   2010   sťažovateľ   doručil   žiadosť   o   odročenie   pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Navrhol vypočuť svedkyňu L.

Dňa   5.   mája   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   neboli   prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 22. jún 2010.

Dňa 21. júna 2010 sťažovateľ doručil podanie „vo veci samej“.

Dňa   22.   júna   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Za odporcu v 1. rade nebol prítomný nikto, za odporcu v 2. rade bola prítomná právna zástupkyňa   podľa   substitučnej   plnej   moci.   Súd   uznesením   zamietol   návrh   sťažovateľa na spojenie vecí. Pojednávanie bolo odročené na 27. júl 2010.

Dňa 2. júla 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu „námietky proti protokolácii výpovede svedkyne L.“ (faxom).

Dňa 12. júla 2010 žalovaný v 2. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.Dňa 22. júla 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu „námietky proti protokolácii výpovede svedkyne L.“.

Dňa   27.   júla   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Odporcovia neboli prítomní. Okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby.Dňa   28.   júla   2010   súd   zaslal   odporcom   žiadosť   o   oznámenie   súhlasu/nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby.

Dňa 28. júla 2010 bolo písomne vyhotovené uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu žaloby.

Dňa 24. augusta 2010 faxom a 25. augusta 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade.

Dňa 25. augusta 2010 súd uznesením rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby.Dňa   5.   októbra   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný, za odporcu v 2. rade bola prítomná právna zástupkyňa podľa substitučnej plnej moci. Bol vyhlásený rozsudok. Okresný súd návrh zamietol.

Dňa   12.   októbra   2010   bolo   faxom   a   14.   októbra   2010   poštou   okresnému   súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 25. augusta 2010.Dňa 3. novembra 2010 sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia. Predseda okresného súdu súhlasil (účastníkom to bolo oznámené 3. novembra 2010).

Dňa 8. novembra 2010 okresný súd vyhovel odvolaniu sťažovateľa a zrušil svoje rozhodnutie z 25. augusta 2010.

Dňa   8.   novembra   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   115/2006-370   vylúčil na samostatné   konanie   petit   sťažovateľa,   ktorým   žiadal   priznať   mu   právo   uverejniť rozsudok   v   televízii   M.,   a   23.   novembra   2010   okresný   súd   rozhodol „dopĺňacím rozsudkom“ o trovách konania pre JUDr. S.

Dňa 30. novembra 2010 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 8. novembra 2010.Dňa   30.   novembra   2010   sťažovateľ   doručil „opravu   petitu“ odvolania z 30. novembra 2010.

Dňa 3. decembra 2010 súd zaslal odvolanie odporcom na vyjadrenie.Dňa 15. decembra 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti rozsudku z 5. októbra 2010.Dňa 22. decembra 2010 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 395 €.

Dňa 27. decembra 2010 bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu sťažovateľa proti uzneseniu aj proti rozsudku.

Dňa   12.   januára   2011   bolo   doručené „odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu okresného súdu, ktorým mu vyrubil súdny poplatok za odvolanie vo veci“.

Dňa 21. januára 2011 bol spis doručený krajskému súdu. Od 7. augusta 2011 do 15. augusta 2011 bol spis vyžiadaný predsedníčkou okresného súdu z dôvodu riešenia sťažnosti sťažovateľa.

Dňa   31.   augusta   2011   sa   na   krajskom   súde   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci neboli prítomní. Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

Dňa   31.   augusta   2011   krajský   súd   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   č.   k. 6 C 115/2006-453 z 22. decembra 2010 a 24. októbra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 20. decembra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby spresnil petit návrhu. Dňa 2. apríla 2012 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 17. apríl 2012 z dôvodu hospitalizácie.

Dňa 4. apríla 2012 bol zrušený termín pojednávania nariadený na 17. apríl 2012.Dňa 4. apríla 2012 súd požiadal MUDr. S. z Fakultnej nemocnice s poliklinikou, B., o oznámenie predpokladanej doby liečenia sťažovateľa.

Dňa 19. apríla 2012 bola doručená ambulantná správa, podľa ktorej sťažovateľ nie je schopný zúčastniť sa pojednávania. Po operácii 4. marca 2012 má mať „kľudový režim 3 mesiace“.

Dňa 24. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. 6 C 115/2006-554 prerušil konanie na dva mesiace.

Dňa 7. augusta 2012 okresný súd požiadal právneho zástupcu sťažovateľa o podanie správy,   či   sťažovateľov   zdravotný   stav   umožňuje   zúčastniť   sa   pojednávania,   ak   nie, o doloženie dokladu od ošetrujúceho lekára, aký je predpoklad liečby.

Dňa 23. augusta 2012 sťažovateľ faxom doručil oznámenie, že 27. augusta 2012 nastupuje na hospitalizáciu do Národného rehabilitačného centra v K.

Dňa   27.   augusta   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   115/2006-566   prerušil konanie na dva mesiace a 31. augusta 2012 právny zástupca sťažovateľa doručil správu lekára, podľa ktorej „zdravotný stav sťažovateľa neumožňuje jeho účasť na pojednávaniach pred súdmi, lebo dlhodobo nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia stavu sa ich zúčastniť“.

Dňa 25. októbra 2012 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že „od 25. 10. 2012 sťažovateľ   absolvuje   liečbu s pracovnou   neschopnosťou,   ktorá   je plánovaná na 29 dní a môže byť predĺžená o jeden až dva týždne“.

Dňa 29. októbra 2012 asistentka senátu urgovala zaslanie lekárskej správy, ktorú sťažovateľ avizoval, ale nepriložil v e-mailovej správe.

Dňa 29. októbra 2012 sťažovateľ mailom oznámil okresnému súdu, že správu zasiela poštou.

Dňa 29. októbra 2012 sťažovateľ doručil „vyjadrenie ošetrujúceho lekára“, podľa ktorého „od 25. 10. 2012 sťažovateľ absolvuje liečbu s pracovnou neschopnosťou, ktorá je plánovaná na 29 dní a môže byť predĺžená o jeden až dva týždne“.

Dňa 14. januára 2013 sťažovateľ doručil „písomné podanie vo veci samej“.Dňa   6.   februára   2013   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľ   bol   prítomný. Za odporcu v 2. rade bola prítomná právna zástupkyňa na základe substitučnej plnej moci. Okresný súd uznesením spojil konanie vedené pod sp. zn. 6 C 115/2006 a konanie vedené pod sp. zn. 8 C 263/2010 na spoločné konanie. Uznesením pripustil zmenu petitu v zmysle písomného návrhu sťažovateľa. Vyhlásil rozsudok, ktorým konanie voči odporcovi v 1. rade zastavuje, voči odporcovi v 2. rade návrh v celom rozsahu zamieta, odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva. Sťažovateľa zaviazal uhradiť trovy konania odporcovi v 2. rade.

Dňa   6.   februára   2013   sudkyňa   požiadala   predsedníčku   súdu   o   predĺženie   lehoty na písomné vypracovanie rozsudku. Predsedníčka súhlas udelila.

Dňa   7.   februára   2013   konajúca   sudkyňa   túto   skutočnosť   oznámila   právnym zástupcom účastníkov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 115/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Vec   z   právneho   hľadiska   nemožno považovať za zložitú, keďže išlo o štandardné rozhodovanie o náhrade škody. Vec nie je ani po skutkovej stránke zložitá.  

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   tohto   súdneho   konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako také, ktoré zásadným spôsobom prispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom. Sťažovateľ po podaní návrhu nezaplatil súdny   poplatok   a   jeho   nečinnosť   a   pasivita   sa   najviac prejavila   neúčasťou   na   súdnych pojednávaniach   (z jedenástich   nariadených   pojednávaní sa   sťažovateľ   nezúčastnil   až na piatich). Okrem toho nereagoval na výzvy okresného súdu v stanovených lehotách, resp. vôbec.

Pri posudzovaní správania sťažovateľa v konaní o predmetnej veci ústavný súd tiež poukazuje na pomerne vysokú aktivitu sťažovateľa pri uplatňovaní oprávnení daných mu procesnými predpismi (podával procedurálne návrhy – na pripustenie ďalšieho účastníka do konania,   odvolania   proti   uzneseniam   a   rozsudku   okresného   súdu,   na   spojenie   vecí, „oprava petitu“, námietky proti protokolácii výpovede svedkyne), s ktorými sa okresný súd musel zaoberať a rozhodnúť o nich. Ústavný súd vyhodnotil, že sťažovateľ sám výraznou mierou prispel k predĺženiu konania.

Sťažovateľom   namietané   konanie   je   sporovým   konaním   v   občianskoprávnych veciach,   kde   je   žalobca   povinný   nielen   tvrdiť,   ale   aj   preukazovať   splnenie   všetkých hmotnoprávnych   a   procesných   predpokladov   opodstatnenosti   jeho   nárokov   [§   6,   §   79 a § 120   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)].   V   takomto   druhu civilného procesu je žalobca povinný bezo zvyšku splniť aj ostatné zákonom ustanovené predpoklady na prístup k súdnej ochrane (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), ku ktorým patrí splnenie všetkých predpokladov prípustnosti žaloby (obdobne IV. ÚS 161/04).

Ústavný súd konštatuje, že správanie účastníka konania nebolo v súlade s § 101 ods. 1 OSP a prispelo zásadným spôsobom k namietaným prieťahom, ako i doterajšej dĺžke tohto konania. Ústavný súd znovu pripomína, že v danom prípade ide o sporové konanie, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 OSP, vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade so zákonom. Vychádzajúc z uvedenej základnej charakteristiky sporového konania ústavný súd pričítava na ťarchu sťažovateľa aj to, že neposkytol potrebnú súčinnosť súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie začalo 31. mája 2006. Od podania žaloby do 11. apríla 2007 konanie postupovalo plynule, uskutočnili sa 2 pojednávania a v tomto období okresný súd rozhodoval aj o návrhu sťažovateľa na pripustenie odporcu v 3. rade. V období od 30. apríla 2007 do 24. júla 2007 sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde   z   dôvodu   odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu o nepripustení ďalšieho účastníka do konania.

Obdobie od 28. augusta 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie výpisu z registra, do ktorého je zapísaná zahraničná osoba – M., o pristúpení ktorej mal súd rozhodnúť, do 18. decembra 2008, keď okresný súd uznesením rozhodol o nepripustení odporcu v 3. rade do konania a tiež urgoval sťažovateľa, aby listinné dôkazy predložil v slovenskom jazyku (pretože ich predložil v japončine).

V období od 9. apríla 2009 do 13. októbra 2009 sa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu   odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z   18.   decembra   2009, ktorým nepripustil do konania odporcu v 3. rade. V období od 2. decembra 2009 do 5. mája 2010 okresný súd nariadil 5 pojednávaní, ktoré boli odročované z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa. V ďalšom období okresný súd postupoval plynule, nariaďoval pojednávania a rozhodoval o sťažovateľových procesných návrhoch. Dňa 5. októbra 2010 okresný súd vo veci meritórne rozhodol a návrh sťažovateľa zamietol. Aj v nasledujúcom období – do novembra 2010 okresný súd rozhodoval o procedurálnych návrhoch sťažovateľa (o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu z 25. augusta 2010 a o jeho návrhu, aby mu bolo priznané právo uverejniť rozsudok v televízii M.).

Dňa 30. novembra 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu, ktorým okresný súd   vylúčil   na   samostatné   konanie   petit   sťažovateľa,   ktorým   žiadal   priznať   mu   právo uverejniť rozsudok v televízii M. V dôsledku tohto odvolania sa spis od 21. januára 2011 do 24.   októbra   2011   nachádzal   na   krajskom   súde.   Na   výzvu   konajúceho   súdu,   aby konkretizoval petit návrhu, sťažovateľ neodpovedal, ale 2. apríla 2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 17. apríl 2012 z dôvodu hospitalizácie.

Okresný   súd   potom   dvakrát   prerušil   konanie   na   dva   mesiace.   Po   doručení sťažovateľovho   podania „vo   veci   samej“ –   14.   januára   2013   –   okresný   súd   nariadil na 6. február 2013 pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok.

Uvedený   priebeh   konania   nesignalizuje   žiadnu   možnosť   porušovania   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   okresným   súdom   namietanú sťažovateľom, preto ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013