znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 145/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť P., spol. s r. o., S., zastúpenej advokátkou JUDr. B. I., S., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   konaním   vedeným   na   Okresnom   súde   Senica   z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia v spojení s Krajským súdom v Trnave, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   P.,   spol.   s r.   o., o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2005 doručená sťažnosť P., spol. s r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. B. I., S., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) konaním vedeným na Okresnom   súde   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   z dôvodu   nezákonnosti   rozhodnutia v spojení s Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie jej základných práv okresným súdom, pričom označuje konania vedené na tomto súde pod sp. zn. Cb 14/98, Cb 455/94, a to v súvislosti s konaním o uplatnenie požičanej sumy, kde sťažovateľka bola žalovanou stranou, v spojitosti so zaplatením ktorej sťažovateľka na všeobecných súdoch uplatňovala, avšak neúspešne, námietku premlčania; jej neakceptovanie považuje zo strany krajského súdu za porušenie zákona.

Na základe týchto skutočností žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „v konaní Okresného súdu v Senici v spojitosti s Krajským súdom v Trnave došlo k porušeniu   článku   46,   ods.   1,   3   Ústavy   SR   a Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a priznáva   sťažovateľovi   primerané   zadosťučinenie   v sume 230 000, -Sk.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti   s odmietnutím   sťažnosti   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí ústavný súd vychádza z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ktoré ustanovujú náležitosti sťažnosti.

Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu   a navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať navrhovateľ   alebo   jeho   právny   zástupca.   K návrhu   na   začatie   konania   sa   musí   priložiť splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   s výslovným   uvedením,   že   sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ak má byť predmetom konania pred ústavným súdom sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, návrh na začatie konania musí obsahovať aj náležitosti ustanovené v § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ v nej musí označiť základné práva a slobody, ktoré boli podľa jeho   tvrdenia   porušené.   Sťažnosť   musí   tiež   obsahovať   označenie   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,   a musí   byť   v nej   označené   proti   komu   smeruje.   K sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa   § 53   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   je sťažnosť prípustná   len vtedy,   ak sťažovateľ vyčerpal všetky   opravné prostriedky   alebo iné právne prostriedky,   ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Z toho vyplýva, že musí súdu preukázať, či ich vyčerpal.

Sťažnosť sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu zákonom ustanovené náležitostí nemá. Sťažovateľka síce označila, proti komu návrh smeruje, neoznačila však jednoznačne konania,   v ktorých   malo   dôjsť   k porušeniu   jej   základných   práv,   ktorých   vyslovenie požaduje.

Z návrhu na rozhodnutie nie je jasné, ktoré práva z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré vo svojej sťažnosti všeobecne spomína, mali byť porušené. Z obsahu sťažnosti nie je tiež zrejmé, v čom vidí porušenie svojho práva na súdnu ochranu, pričom   neuvádza   a nenavrhuje   žiadne   dôkazy.   Sťažovateľka   tiež   nedostatočne identifikovala   konania   (v   návrhu   petitu   absentujú   celkom),   v ktorých   malo   dôjsť k porušeniu   základných   práv,   k sťažnosti   nepriložila   žiadne   písomné   dôkazy a nevysporiadala   sa   ani   s preukázaním   vyčerpania   všetkých   účinných   právnych prostriedkov, ktoré má/mala k dispozícii podľa osobitných predpisov tak, ako to ustanovuje § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka však preukázala splnenie podmienky jej právneho   zastúpenia   splnomocnením   pre   advokátku   na   jej   zastupovanie   pred   ústavným súdom.

Vzhľadom na nedostatky podania ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005