znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 144/2013-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť D. F., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv   a slobôd   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 59/2010 a sp. zn. 28 P 84/2010 – 59 P 4/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. F.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2013 doručená sťažnosť D. F., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 59/2010 a sp. zn. 28 P 84/2010 – 59 P 4/2012. Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 4. januára 2013.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   bola účastníčkou konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode proti J. F., P. (ďalej len „odporca“), vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 59/2010. Okresný súd vo veci rozhodol 5. novembra 2012 rozsudkom č. k. 8 C 59/2010-52 tak, že rozviedol manželstvo sťažovateľky a odporcu a zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode.

Sťažovateľka bola aj účastníčkou konania pôvodne vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 P 84/2010 o úprave práv a povinností k maloletej L. F. a o vydanie predbežného opatrenia.   Spis   bol   17.   augusta   2011   postúpený   miestne   príslušnému   Okresnému   súdu Senica,   ktorý   však   namietal   svoju   príslušnosť   a námietku   o postúpení   veci   predložil nadriadenému   súdu.   Krajský   súd   v Trnave   rozhodnutím   z 27.   decembra   2011   určil,   že príslušným   na   prerokovanie   veci   je   okresný   súd.   Po   doručení   spisu   okresnému   súdu 10. januára 2012 mu bola pridelená sp. zn. 59 P 4/2012.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla: „Vzhľadom na dlhú nečinnosť a nekonanie súdu vo veciach návrhov, ktoré podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava II, a to:

- v právnej veci vedenej pod sp. zn. 8C/59/2010 - o rozvod manželstva a úpravu práv k maloletým deťom,

-   v právnej   veci vedenej   pod sp.   zn.   28P/84/2010   -   o   úpravu práv a   povinnosti k maloletým deťom,

a na Okresnom súde Senica,

- v právnej veci vedenej pod sp. zn. 11P 2/2012 - na vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom, podala sťažovateľka sťažnosť na Krajský súd v Bratislave dňa 31.01.2012.

Krajský súd v Bratislave postúpil uvedenú sťažnosť... na Okresný súd Bratislava II na vybavenie   v   časti   týkajúcej   sa   konaní   vedených   pod   sp.   zn.   8C/59/2010   a   sp.   zn. 28P/84/2010, a na Okresný súd Senica v časti týkajúcej sa konania vedeného pod sp. zn. 11P2/2012.

Okresný súd v Senici zaslal vyjadrenie k sťažnosti - zo dňa 15.03.2012, kde uviedol, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú, keďže na tunajšom súde nedošlo k prieťahom v konaní....

Okresný súd Bratislava II zaslal vyjadrenie k sťažnosti - zo dňa 07.03.2012..., kde uviedol, že v konaní pod sp. zn. 28P/84/2010... došlo k postúpeniu spisu na Okresný súd v Senici, ako miestne príslušnému súdu. Vzhľadom na to, že Okresný súd v Senici namietal svoju   miestnu   príslušnosť,   námietka   bola   postúpená   na   Krajský   súd   v   Trnave,   ktorý rozhodnutím zo dňa 27.12.2011 určil, že príslušným súdom je Okresný súd Bratislava II, ktorému bol následne spis odstúpený a pridelená spisová značka 59P/4/2012.

Ďalej súd konštatoval, že v konaní pod sp. zn. 8C/59/2010 - o rozvod manželstva... došlo k prieťahom v konaní, nakoľko v období od 28.04.2010 do 10.01.2012 nebol vykonaný žiadny úkon.

Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Bratislava II považoval sťažnosť za čiastočne opodstatnenú....

Ani na základe konštatovania súdu, že došlo z jeho strany k prieťahom v konaní, nedošlo k náprave v konaní sp. zn. 8C/59/2010 v tom zmysle, aby súd urýchlene vykonal ďalšie úkony vo veci....

Sťažovateľka   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   podala   opätovne   sťažnosť   pre nekonanie súdu vo veci č. k. 8C/59/2010 listom zo dňa 28.05.2012, doručeného súdu dňa 31.05.2012....

V   odpovedi   na   sťažnosť   na   nekonanie   súdu   zo   dňa   18.06.2012,   predsedníčka Okresného   súdu   Bratislava   II   konštatuje   s   poľutovaním,   že   v   súvislosti   s   návrhom   na vydanie predbežného opatrenia, nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote a ďalej uvádza, že sťažnosť považuje za opodstatnenú.“

Podľa   názoru   sťažovateľky   postupom   okresného   súdu   v namietaných   konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote tým, že „Okresný súd Bratislava II. bez existencie zákonnej prekážky meritórne nekonal, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/59/2010,   po   doručení   návrhu   dňa   09.04.2010,   vykonal   prvý   meritórny   úkon   až 10.01.2012. V konaní pod sp. zn. 28P/84/2010 - 59P/4/2012 súd taktiež konal oneskorene a nedodržal zákonné lehoty.

Týmto konaním súdu, bola sťažovateľka poškodená tým, že žila v právnej neistote ohľadne osobnostného vzťahu s odporcom, a ohľadne starostlivosti o maloleté deti. Po dobu vyše dvoch rokov jej záležitosť nebola náležite prejednaná a rozhodnutá....

Sťažovateľka využila všetky právne prostriedky na to, aby upozornila na nečinnosť súdu a prieťahy v súdnom konaní, keď podala dve sťažnosti na nekonanie súdu.

Vo   veciach   starostlivosti   súdu   o   maloletých   je   zákonom   stanovená   lehota   na rozhodnutie súdu. Táto lehota nebola zo strany Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 8C/59/2010 ako aj v konaní 28P/84/2010 - 59P/4/2012 dodržaná.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku podľa článku 48 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6   ods.   1   Dohovoru o   ochrane ľudských   práv a   základných slobôd v konaniach vedených pod sp. zn. 8C/59/2010 a sp. zn. 28P/84/2010 - 59P/4/2012 porušené bolo.

2. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,00 Eur (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľke na účet... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   275,94   Eur   (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a   deväťdesiatštyri eurocentov) na účet jej právneho zástupcu, advokátke JUDr. J H... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí to predovšetkým v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Pretože sťažovateľka (kvalifikovane právne zastúpená advokátkou) v petite sťažnosti žiada   vyslovenie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote len postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 59/2010 a sp. zn. 28 P 84/2010 – 59 P 4/2012, ústavný súd sa zaoberal možným porušením sťažovateľkou označených práv len vo vzťahu k postupu okresného súdu v ňou označených konaniach.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 59/2010 a sp. zn. 28 P 84/2010 – 59 P 4/2012 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 59/2010 ústavný súd zistil, že uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k. 8 C 59/2010-52 z 5. novembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. decembra 2012. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou 8. januára 2013 (podanou na poštovú prepravu   4.   januára   2013),   t.   j.   v čase,   keď   porušenie   označených   práv   na   súde,   ktorý sťažovateľka   označila   za   účastníka   konania,   už   netrvalo   a   konanie   o jej   sťažnosti   pred ústavným   súdom   nebolo   spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje vo vzťahu k   právu   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Pokiaľ ide o namietané konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 28 P 84/2010 – 59 P 4/2012, zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 28 P 84/2010 sa začalo na okresnom súde 13. marca 2010 podaním návrhu, avšak 17. augusta 2011 bola vec postúpená Okresnému súdu Senica ako súdu miestne príslušnému. Pretože Okresný súd Senica s postúpením veci nesúhlasil, vo veci miestnej príslušnosti rozhodol Krajský súd v Trnave,   ktorý   rozhodnutím   z 27.   decembra   2011   určil   príslušnosť   okresného   súdu   na prerokovanie veci. Predmetný spis bol 10. januára 2012 doručený okresnému súdu na ďalšie konanie   a bola   mu   pridelená   sp.   zn.   59   P   4/2012.   V súčinnosti   s okresným   súdom a Okresným   súdom   Senica   ústavný súd   zistil,   že   na základe   uznesenia   okresného   súdu z 15. marca 2012 bola v uvedenej veci prenesená príslušnosť na Okresný súd Senica a spis bol 11. mája 2012 opäť postúpený tomuto súdu, ktorý vo veci ďalej konal pod sp. zn. 3 P 45/2012. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu (8. januára 2013) sa vec nachádzala na Okresnom súde Senica, pričom konanie vedené na tomto súde bolo k tomuto dňu tiež právoplatne skončené. Sťažovateľka teda namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu   okresný   súd už nemohol   žiadnym   ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom.

Pretože   sťažovateľka   sa   v predmetných   veciach   domáhala   ochrany   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označených konaniach pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, resp. bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti z tohto dôvodu pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013