znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 144/2012-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Š.   Š.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   C., Advokátska   kancelária   s. r. o.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   Er   641/09   p o r u š i l základné právo Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Š. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Š. Š. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. M. C., Advokátska kancelária s. r. o., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 144/2012-13 z 30. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Š.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: «Dňa 31. 3. 2009 som začal pred exekútorským úradom Mgr. B. J. exekučné konanie. Vec je vedená pred OS Žilina pod č. k. 18 Er 641/2009.

Okresný súd Žilina vydal dňa 24. 4. 2009 pod č. k. 5511-049931 poverenie súdnemu exekútorovi. Povinná 1. podala dňa 12. 6. 2009 proti exekúcii námietky. Ja som podal dňa 25. 6. 2009 exekútorovi vyjadrenie k námietkam.

Od tejto doby som nezaregistroval žiadnu činnosť súdu, ktorá by mala smerovať k rozhodnutiu o námietkach.

Dňa 20. 11. 2009 som súdu navyše oznámil potrebné informácie pre rozhodovanie o námietkach a dňa 11. 3. 2010 som do spisu predložil uznesenie KR PZ Žilina o vznesení obvinenia proti povinnej v rade 1. vo veci súvisiacej s vymáhanou pohľadávkou.

Pretože súd vo veci bez dôvodov nekonal, predložil som dňa 26. 1. 2011 predsedovi súdu a ministerke spravodlivosti sťažnosť na prieťahy v konaní.

Odpoveď   som   obdržal   len   od   predsedu   OS   Žilina,   ktorý   mi   odpovedal   podaním 1 SprS 37/2011 z 8. 2. 2011, podľa ktorého vec vraj nebola vybavená z dôvodu zaťaženosti exekučného súdu. Od tejto doby dodnes však vo veci súd zasa nekonal, pričom z vlastnej praxe mi je známe, že súd už vybavil aj veci a námietky, ktoré napadli po tejto lehote. Okrem toho som voči povinnej v rade 1. podal dňa 18. 8. 2009 okresnej prokuratúre v Žiline trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti súvisiacej práve s vymáhanou   pohľadávkou   v   exekučnom   konaní   vedenom   pred   OS   Žilina č. k. 18 Er 641/2009.

Povinná   si   vyrobila sfalšovala   príjmový   pokladničný   doklad   s   dátumom 19. 12. 2008, ktorý som jej mal údajne vystaviť ja. Použila však predtlač s menou „€“, ktorý sa používal až po 1. 1. 2009. Do konca roku 2008 u nás platila mena „SK“. Povinná navyše sfalšovala nie môj podpis, ale podpis inej osoby - Ing. A. K., hoci môj podpis mala na dohode o vzdaní sa práva zo dňa 7. 7. 2008, ktorú sme spolu uzavreli.

Na základe vyšetrovania bola voči povinnej (podozrivej) vznesená obžaloba, o čom ma Okresná prokuratúra Žilina upovedomila podaním z 21. 6. 2010...

Napriek odstupu času aj s prihliadnutím na moje žiadosti či sťažnosti, do dnešného dňa   nebolo   ani   v   jednej   veci   rozhodnuté,   či   konané   spôsobom,   ktorý   by   smeroval k rozhodnutiu. Vo veci 18 Er 641/2009 súd nekoná, hoci je nesporné, že konal vo veciach, ktoré napadli neskôr. Vo veci 1 T 110/10 do dnešného dňa nebolo nariadené ani prvé pojednávanie.

Ja, sťažovateľ, som teda vyčerpal všetky dostupné právne prostriedky, ktorými sa môžem domáhať nápravy konania od porušovateľa svojho práva.

Postup   súdu,   ktorým   došlo   k prieťahom   v konaní   považujem   za   rozhodujúci   pre kvalitu vymoženia mojej pohľadávky. Tým, že súd vo veci vyvolal prieťahy došlo k situácii, že   vo   vymáhaní   som   bol   predbehnutý   a   majetok,   ktorý   by   inak   podliehal   exekučnému záložnému právu bude predmetom „verejnej dražby“. Takýmto postupom súdu som bol ukrátený na mojich právach o sumu cca sa rovnajúcu exekuovanej istine s príslušenstvom. Nečinnosťou súdu mi vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej vymáhanej čiastke, lebo jediný majetok, ktorý mohol slúžiť na uspokojenie mojej pohľadávky je predmetom verejnej dražby, ktorá sa uskutoční v Bratislave dňa 27. 10. 2011. Hodnota majetku vo verejnej dražbe dosahuje cca 350 tis. €, avšak hodnota pohľadávky záložcu má byť vyššia.

Moja   pôvodne   vysoká   pravdepodobnosť   na   uspokojenie   mojej   pohľadávky   sa zmenila   na   „možnosť“   môjho   exekútora   prihlásiť   si   pohľadávky   do   rozvrhu   výťažku u dražobnej spoločnosti. Podľa informácii o výške pohľadávky záložcu pri verejnej dražbe je takmer isté, že nebudem uspokojený vôbec...

Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   ústavného   práva   v   neprimeraných   časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu...

Príslušný súd teda porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie..., pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým

- dĺžkou celého konania

-   blokovaním   jeho   finančných   prostriedkov   v   hodnote   vymáhanej   pohľadávky v prospech ex. úradu na dobu do rozhodnutia o námietkach

-   najmä   nemožnosť   použiť   svoju   nehnuteľnosť nedôvodne zaťaženú exekútorským záložným   právom   na   zabezpečenie   záväzku   v   peňažnom   ústave,   čím   je   vážne   ohrozená sociálna existencia rodiny sťažovateľa

Nevyriešené právne vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania, neustáleho a zároveň stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce napätie a právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne odráža na jeho zdravotnej pohode...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tento účel možno dosiahnuť iba právoplatným rozhodnutím, pričom Okresný súd ŽILINA v konaní podľa   tejto   sťažnosti   nekoná   bez   prieťahov   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky vydal tento nález

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresného   súdu ŽILINA   v   konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/2009 a 1 T 110/10 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 116 178,72 €, ktoré je Okresný   súd   Žilina   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   ŽILINA   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   v   sume 1 583,21   €   na   účet   právneho   zástupcu...   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Súhlasím,   aby   súd   konal   aj   v   mojej   neprítomnosti.   Na   nariadení   pojednávania netrvám.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   listom   sp.   zn.   1   SprS/487/2012 z 30. júla 2012, ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne z 25. júla 2012 a vyjadrenie   vyššej   súdnej   úradníčky,   a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom k uvedeným vyjadreniam zo 17. augusta 2012.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   len   to,   že   sa s vyjadreniami zákonnej sudkyne a vyššej súdnej úradníčky stotožňuje, a dodal, že „súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

2.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných v danej veci a dodala, že:

«... Po tom, ako mi bol spis predložený na vybavenie o odvolaniach proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom som konala bezodkladne aj s poukazom na počet vecí v agende „Er“.»

2.3 Vyššia súdna úradníčka k danej veci uviedla najmä, že:„... predmetná vec nebola doposiaľ vybavená z dôvodu zaťaženosti exekučného súdu veľkým množstvom návrhov (žiadostí o udelenie poverenia, návrhov povinného na odklad exekúcie, návrhov oprávneného na zmenu exekútora, námietok povinného proti exekúcii, rozvrhov výťažku, návrhov na zastavenie exekúcie), resp. podnetov účastníkov exekučných konaní. Súd o týchto podaniach rozhoduje postupne.

Dňa   04.   02.   2011   bolo   vydané   uznesenie   o   nepriznaní   oslobodenia   povinného od súdneho poplatku za konanie o námietkach povinného proti exekúcii. Po právoplatnosti tohto   uznesenia   bude   konanie   o   námietkach   povinného   proti   exekúcii   bezodkladne zastavené.“

2.4   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k uvedeným   vyjadreniam okresného súdu uviedol, že:

„... Po oboznámení sa s vyjadrením som nútený zotrvať na všetkých dôvodoch môjho podania zo dňa 10. 10. 2011, pretože dôvody uvádzané porušovateľom nie sú dôvodmi, ktoré by odôvodňovali porušenie mojich ústavných práv.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 Er 641/09:

Dňa 1. apríla 2009 podal súdny exekútor Mgr. B. J., Exekútorský úrad, Ž. (ďalej len „súdny exekútor“), na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo   veci   oprávneného   sťažovateľa   proti   povinnej   Ing. Z.   H.,   B.,   Ž.   (ďalej   len   „povinná v 1. rade“),   a spoločnosti   C.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „povinná   v   2.   rade“),   pre   vymoženie pohľadávky vo výške 116 178,72 € s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 Er 641/09.

Dňa 7. apríla 2009 okresný súd vyzval rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval spor medzi   sťažovateľom   a   povinnou   v 1.   a   v   2.   rade,   aby   v   lehote   10   dní   zapožičal rozhodcovský spis.

Dňa 8. apríla 2009 rozhodcovský súd predložil okresnému súdu vyžiadaný spisový materiál.

Dňa 21. apríla 2009 okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým vyhovel žiadosti podanej 1. apríla 2009.

Dňa   20.   mája   2009   okresný   súd   vrátil   zapožičaný   rozhodcovský   spis rozhodcovskému súdu.

Dňa 12. júna 2009 povinná v 1. rade podala súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii.

Dňa 18.   júna 2009   súdny   exekútor   predložil   okresnému súdu   námietky   povinnej v 1. rade na rozhodnutie.

Dňa 25. júna 2009 súdny exekútor predložil okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa k námietkam povinnej v 1. rade.

Dňa 20. novembra 2009 sťažovateľ podal na okresnom súde oznámenie, v ktorom uviedol,   že   18.   augusta   2009   podal   podnet   na začatie   trestného   stíhania proti   povinnej v 1. rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu, a zároveň žiadal, aby okresný súd urýchlene rozhodol o námietkach povinnej v 1. rade.

Dňa 24. novembra 2009 súdny exekútor požiadal okresný súd o oznámenie, či bolo vydané rozhodnutie o námietkach povinnej v 1. rade.

Dňa 3. februára 2010 okresný súd vyzval povinnú v 1. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia   výzvy   zaplatila   poplatok   súvisiaci   s podanými   námietkami   proti   exekúcii vo výške 6 970,50 €,   s poučením, že súd toto konanie zastaví, ak nedôjde   k zaplateniu týchto poplatkov.

Dňa   18.   februára   2010   povinná   v 1.   rade   podala   na   okresnom   súde   návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd vyzval povinnú v 1. rade, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy predložila okresnému súdu dôkazy na preukázanie svojich sociálnych a majetkových pomerov.

Dňa 16. apríla 2010 povinná v 1. rade podala na okresnom súde potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 13. septembra 2010 súdny exekútor požiadal okresný súd o oznámenie, či bolo vydané rozhodnutie o námietkach povinnej v 1. rade.

Dňa 4. februára 2011 okresný súd rozhodol, že povinnej v 1. rade oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznáva.

Dňa 1. marca 2011 povinná v 1. rade podala odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 18.   apríla 2011 súdny   exekútor   požiadal okresný   súd   o   oznámenie, či   bolo vydané   rozhodnutie   o   námietkach   povinnej   v   1.   rade,   ktoré   boli   súdu   predložené 18. júna 2009.

Dňa   12.   mája   2011   okresný   súd   predložil   Krajskému   súdu   v Žiline   (ďalej   len „krajský súd“) spis s opravným prostriedkom, ktorý podala povinná v 1. rade.

Dňa   22.   júla   2011   krajský   súd   svojím   rozhodnutím   potvrdil   uznesenie prvostupňového súdu.

Dňa 16. augusta 2011 bolo okresnému súdu zaslané uznesenie krajského súdu.Dňa 5. októbra 2011 podal súdny exekútor na okresnom súde opakovanú žiadosť o oznámenie, z akého dôvodu súd nerozhodol o námietkach povinnej v 1. rade.

Dňa   5.   októbra   2011   súdna   tajomníčka   zaslala   súdnemu   exekútorovi   odpoveď na jeho žiadosť prostredníctvom emailovej správy.

Dňa   21.   novembra   2011   okresný   súd   vyzval   povinnú   v   1.   rade,   aby   do   10   dní predložila stanovisko k vyjadreniam sťažovateľa, ktoré predložil k námietkam exekúcie.Dňa 23.   decembra 2011 okresný   súd uznesením rozhodol   o zamietnutí námietok povinnej v 1. rade proti exekúcii a o zastavení exekúcie v časti o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € denne počítanú od 1. apríla 2007 do 7. júla 2008.

Dňa 27. januára 2012 povinná v 1. rade podala na okresnom súde odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 23. decembra 2011.

Dňa 8. februára 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podanému odvolaniu povinnej v 1. rade.

Dňa 17. februára 2012 podal sťažovateľ vyjadrenie k odvolaniu povinnej v 1. rade.Dňa   27.   februára   2012   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   odmietnutí   odvolania podaného povinnou v 1. rade.

Dňa 26. marca 2012 povinná v 1. rade podala na okresnom súde odvolanie proti uzneseniu súdu z 27. februára 2012.

Dňa 19. apríla 2012 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil znenie uznesenia vydaného 27. februára 2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane   bezdôvodne   nečinný,   a to konkrétne od 25. júna 2009 do 3. februára 2010 (sedem mesiacov), od 16. apríla 2010 do 4. februára 2011 (deväť mesiacov) a od 16. augusta 2011 do 21. novembra 2011 (tri mesiace).   Uvedená   absolútna   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná, pretože počas viac ako poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ v predmetnej   veci   počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   výlučne   v   dôsledku postupu   okresného   súdu.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k zbytočným   prieťahom   pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Nadmerné množstvo vecí ako objektívny dôvod prieťahov, na ktoré v danej veci bolo poukázané, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo obmedzené   personálne   kapacity   príslušných   súdov   (pozri   napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu   vybavujúceho danú   vec alebo vyššieho súdneho   úradníka.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom   na   to,   že   27.   februára   2012   okresný   súd   rozhodol   o   odmietnutí odvolania podaného povinnou v 1. rade, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   finančného   zadosťučinenie   v sume 116   178,72   €, ktoré   odôvodnil   celkovou   dĺžkou   napadnutého   konania   a ďalšími   dôvodmi   uvedenými v bode I/1 tohto nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje   za primerané v sume   1 500 €. Ústavný súd pritom poznamenáva, že toto zadosťučinenie nemožno zamieňať alebo stotožniť s náhradou škody.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 10. októbra 2011 a spísanie ústavnej sťažnosti z 10. októbra 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   sumu   261,82   €, ku ktorej   bolo   treba   pripočítať   20   %   DPH,   teda   sumu   52,36   €,   t. j.   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 314,18 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012