znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 144/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. b) a e), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 3, písm. c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Nemocnice pre obvinených a odsúdených v T., postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry T. sp. zn. 3 Pn 579/2010 a Krajskej prokuratúry v T. sp. zn. 3 Kn 153/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2011   doručená   sťažnosť   M.   M.,   P.,   t.   č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci namietania porušovania jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. b) a c), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1 a 2   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Nemocnice pre obvinených a odsúdených v T. (ďalej aj „nemocnica“), postupom a   rozhodnutím   Okresnej   prokuratúry   T.   (ďalej   aj   „okresná   prokuratúra“)   sp.   zn. 3 Pn 579/2010   a   Krajskej   prokuratúry   v T.   (ďalej   aj   „krajská   prokuratúra“)   sp.   zn. 3 Kn 153/2010.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Uznesením vyšetrovateľa Oddelenia vyšetrovania v T. Odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ z 13.07.2009 ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 mi bolo vznesené obvinenie pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

V   predmetnej   trestnej   veci   som   bol   uznesením   sudcu   pre   prípravné   konanie Okresného   súdu   v   Považskej   Bystrici   JUDr.   M.   Č.   sp.   zn.   0   Tp   16/2010   z 03.04.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 15.04.2010 sp. zn. 23 Tpo 12/2010 vzatý do väzby s tým, že väzba sa začína dňa 01.04.2010 o 19.10 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby MS Ž....

Vyšetrovateľ PZ v neväzobnej trestnej veci podaním z 11.08.2010 požiadal Okresnú prokuratúru   v P.   (ďalej   aj   ako   „okresná   prokuratúra   P.“)   o   súhlas   s   mojim preeskortovaním   do   Nemocnice   pre   obvinených   a   odsúdených   v T.   (ďalej   aj   ako „Nemocnica“), s čím okresná prokuratúra P. dňa 11.08.2010 vyslovila súhlas (ďalej aj ako „súhlas okresnej prokuratúry P. z 11.08.2010“).

Následne som bol dňa 17.08.2010 preeskortovaný do Nemocnice, kde som bol držaný až do 05.10.2010.

Podnetom   zo   dňa   14.09.2010   som   sa   na   Okresnej   prokuratúre   T.   (ďalej   aj   ako „okresná   prokuratúra   T.“)   domáhal   preskúmania   zákonnosti   môjho   umiestnenia v Nemocnici, poukazoval som na porušovanie zákona o väzbe, na ponižujúce zaobchádzanie v   Nemocnici,   krátenie   môjho   práva   na   obhajobu   a   žiadal   som   o   vykonanie   nápravy a premiestnenie späť do ÚVV B.. Ďalším podnetom zo dňa 22.09.2010 som sa na okresnej prokuratúre T. v bode 1/ domáhal nápravy pre porušenie zákona v súvislosti s postupom Nemocnice pri doručovaní písomností a v bode 2/ som poukazoval na nezákonnosť postupu Nemocnice,   keď   táto   neumožnila   moje   predvedenie   k   úkonu   pred   sudcu   pre   prípravné konanie na výsluch v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu (ďalej ako „podnet zo 14.09.2010 a 22.09.2010“).

Podnet   zo   14.09.2010   a   22.09.2010   bol   vybavený   prokurátorom   okresnej prokuratúry T. vyrozumením sp. zn. 3 Pn 579/10-5 z 11.10.2010 (ďalej aj ako „vybavenie podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010“).

Vybavenie podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010 som opakovaným podnetom zo dňa 20.10.2010 napadol na Krajskej prokuratúre T. (ďalej aj ako „krajská prokuratúra T.“), pričom   som   poukazoval   na   arbitrárnosť   záverov   vybavenia   podnetov   zo   14.09.2010 a 22.09.2010,   opätovne   som   rozvádzal   porušenia   zákona   o   výkone   väzby,   neoprávnené zasahovanie   do   môjho   práva   na   súkromie   a   dožadoval   som   sa   vybavenia   môjho opakovaného podnetu z 20.10.2010 príslušnou krajskou prokurátorkou podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona č 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „opakovaný podnet z 20.10.2010“).

Opakovaný podnet z 20.10.2010 bol vybavený prokurátorkou krajskej prokuratúry T. upovedomením   sp.   zn.   3   Kn   153/10   zo   16.12.2010,   pričom   na   väčšiu   časť   právnej argumentácie v opakovanom podnete z 20.10.2010 nebolo nijakým spôsobom reagované (ďalej aj ako „vybavenie opakovaného podnetu z 20.10.2010“)....

Zákon   o   výkone   väzby   vyžaduje   na   premiestnenie   obvineného   písomný   príkaz prokurátora (v prípravnom konaní), pričom sa má pochopiteľne na mysli písomný príkaz vydaný vo väzobnej veci.

Ak   prokurátorka   krajskej   prokuratúry   T.   vo   vybavení   opakovaného   podnetu z 20.10.2010 uvádza: „Uvedený postup prokurátora aj napriek Vašim výhradám (neboli ste premiestnený   na   písomný   príkaz   prokurátora)   považujem   za   zákonný,   išlo   iba   o   formu úkonu, avšak iba obsah bol podstatný.“, takýto záver považujem za arbitrárny a zasahujúci do princípov právnej istoty.

Takýto výklad zákona považujem za ústavne nekonformný a neakceptovateľný. Štátne orgány môžu konať len na základe zákona a tento nemôžu nahrádzať úvahami, ako to v predmetnej veci urobila prokurátorka krajskej prokuratúry T....

K pozbaveniu mojej slobody držaním v Nemocnici od 17.08.2010 do 05.10.2010 nedošlo   v   súlade   s   konaním   ustanoveným   zákonom   a   na   základe   písomného   príkazu prokurátora na moje premiestnenie z ÚVV B. do Nemocnice, čím Nemocnica porušila moje právo na zákonné pozbavenie osobnej slobody a právo na inú právnu ochranu podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nevyvodením príslušných opatrení na nápravu na základe podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010 a opakovaného podnetu z 20.10.2010 uvedené práva porušila aj Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T.

Na základe nezákonného premiestnenia z ÚVV B. do Nemocnice dňa 17.08.2010 a držania v nej do 05.10.2010, museli za mnou obhajcovia dochádzať podstatne ďalej ako do ÚVV B., čím sa značne navyšovali moje finančné náklady na obhajobu a z tohto dôvodu som si nemohol dovoliť návštevy mojich obhajcov v rozsahu potrebnom pre výkon mojej obhajoby, čím došlo zároveň ku kráteniu môjho práva na obhajobu....

Vzhľadom   na   uvedené   Nemocnica   mojim   držaním   od   17.08.2010   do   05.10.2010 a neumožnením   mojej   eskorty   pred   sudcu   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu v Považskej Bystrici vo veci sp. zn. 0 Tp 48/2010 porušila moje právo na obhajobu a na inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy   SR.   Nevyvodením   príslušných   opatrení   na   nápravu   na   základe   podnetov zo 14.09.2010 a 22.09.2010 a opakovaného podnetu z 20.10.2010 uvedené práva porušila aj Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T....

Nemocnica   pochybila   jednak tým,   že písomnosť do vlastných rúk,   s doručenkou, doručenú   faxom   od   orgánu   činného   v   trestnom   konaní   prevzala   a   túto   mi   následne doručovala, pričom Trestný poriadok neumožňuje doručovanie písomností faxom, a ďalej pochybila v tom, že túto spornú písomnosť mi doručovala mimo času stanoveného zákonom (zákon o výkone väzby, Poriadok výkonu väzby), čím bolo porušené moje právo na inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR.   Nevyvodením   príslušných   opatrení   na nápravu   na   základe   podnetov   zo   14.09.2010   a   22.09.2010   a   opakovaného   podnetu z 20.10.2010, uvedené právo porušila aj Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T. Vzhľadom na právnu argumentáciu podnetov zo 14.09.2010 a 22.09.2010 považujem ich vybavenie Okresnou prokuratúrou v T. za nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné, najmä vo vzťahu k doručovaniu písomností do vlastných rúk faxom zo strany Nemocnice, k čomu   nebolo   zaujaté   žiadne   relevantné   stanovisko.   Krajská   prokuratúra   T.   absolútne nijakým   spôsobom   nereagovala   na   príslušnosť   krajskej   prokurátorky   na   vybavenie opakovaného   podnetu   z   20.10.2010,   na   smernicu   GR   ZVJS   o obmieňaní   púšťaných rozhlasových staníc, na skladovanie mojich potravín v Nemocnici v rozpore so zákonom o potravinách, na vybavenie cely kamerovým systémom a jej monitorovanie, čo mi nebolo oznámené,   nijakým   spôsobom   nereagovala   na   argument,   že   podľa   Trestného   poriadku nemožno písomnosti do vlastných rúk doručovať faxom, na nezaevidovanie tejto spornej písomnosti v osobnej karte obvineného a ani na namietané neoprávnené zasahovanie do práva na súkromie....

Opakovaný   podnet   z   20.10.2010   mal   byť   vybavený   príslušnou   krajskou prokurátorkou v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z.. Jeho vybavením nepríslušnou prokurátorkou Krajská prokuratúra T. porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR....

Účelom   môjho   držania   v   Nemocnici   bolo   pozorovanie   pre   účely   vypracovania znaleckého posudku o mojom duševnom stave v neväzobnej trestnej veci.

Netrpel som žiadnym ochorením a neužíval som žiadne lieky, teda môj zdravotný stav bol v poriadku. Môj zdravotný stav nevyžadoval žiadne obmedzenie práv obvineného vo výkone   väzby   a   na   rozdiel   od   ostatných   obvinených,   resp.   odsúdených   umiestnených v Nemocnici,   ja som nebol pacient a nebol som hospitalizovaný.   Z uvedených dôvodov neexistoval legitímny dôvod na krátenie mojich práv vyplývajúcich zo zákona o výkone väzby a z Poriadku výkonu väzby.

Mám za to, že moje právo na inú právnu ochranu, právo na súkromie a právo nebyť podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu bolo zo strany Nemocnice porušené nasledovným:

- bol som umiestnený na cele s duševne chorými osobami stíhanými pre trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Trestného zákona, teda v rozpore s § 7 ods. 2 písm. d) zákona o výkone väzby,

-   bol   som   umiestnený   na   cele,   ktorá   nebola   vybavená   oddeleným   hygienickým zariadením, teda v rozpore s § 12 ods. 3 zákona o výkone väzby,

- bol som obmedzený na záujmovej a športovej činnosti, teda v rozpore s § 26 ods. 3 zákona o výkone väzby,

-   bol   som   umiestnený   na   cele   vybavenej   kamerovým   systémom   (viď   vybavenie podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010), bez splnenia podmienok predpokladaných zákonom v § 62 ods. 1 zákona o výkone väzby, a toto vybavenie cely kamerovým systémom (sústavne monitorované) mi nebolo podľa § 62 ods. 2 zákona o výkone väzby oznámené, čím došlo k závažnému zásahu do môjho práva na súkromie,

- bola mi odobratá vlastná káva a čaj a aj napriek skutočnosti, že som sa opakovane dožadoval pitia kávy kvôli únave, toto mi v rozpore s § 14 ods. 6 Poriadku výkonu väzby umožnené nebolo,

- odobratie kávy a čaju je v rozpore s § 17 zákona o výkone väzby, nakoľko išlo o potraviny zakúpené v predajni zriadenej v ÚVV B., a tieto v rozpore so zákonom odobraté potraviny boli skladované v sklade s oblečením a v rozpore so zákonom o potravinách.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Nemocnica pre obvinených a odsúdených v T. porušila právo sťažovateľa na zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. b), e) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských   práv a   základných   slobôd,   právo na   súkromie   podľa   čl.   16   ods.   1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   právo   na   ľudskú   dôstojnosť   a   nebyť   podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   3   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd.

2. Okresná prokuratúra T. v konaní sp. zn. 3 Pn 579/10 porušila právo sťažovateľa na zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. b), e) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na   obhajobu   podľa   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   3   písm.   c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súkromie podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   právo   na   ľudskú   dôstojnosť   a   nebyť   podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   3   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd.

3. Krajská prokuratúra T. v konaní sp. zn. 3 Kn 153/10 porušila právo sťažovateľa na zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. b), e) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na   obhajobu   podľa   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   3   písm.   c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súkromie podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   právo   na   ľudskú   dôstojnosť   a   nebyť   podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   3   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie   peňažnú   sumu   vo   výške   5.000,-   Eur,   ktorú   mu   je   povinná   zaplatiť Nemocnica pre obvinených a odsúdených v T., peňažnú sumu vo výške 5.000,-Eur, ktorú mu je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra v T., a peňažnú sumu vo výške 10.000,- Eur, ktorú mu   je   povinná   zaplatiť   Krajská   prokuratúra   T.,   to   všetko   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Nemocnica pre obvinených a odsúdených v T., Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T. sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných opráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   boli sťažovateľom namietané označené porušenia jeho práv a slobôd   Nemocnicou   pre   obvinených   a   odsúdených   v T.,   Okresnou   prokuratúrou   T. v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Pn   579/2010   a   Krajskou   prokuratúrou   v T.   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Kn 153/2010.

A.   Postup   Nemocnice   pre   obvinených   a   odsúdených   v T.   a   Okresnej prokuratúry T. v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pn 579/2010

Z   druhého   oddielu   druhej   časti   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vyplýva, že prokurátor vykonáva aj dozor nad všetkými zariadeniami, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Okresný   prokurátor   v   danom   prípade   teda   vykonával   aj   dozor   nad   výkonom zdravotnej   starostlivosti   Nemocnice   pre   obvinených   a   odsúdených   v T.,   v   ktorej   bol sťažovateľ (§ 18 ods. 1 zákona o prokuratúre). Z toho vyplývalo, že všetky podnety, námety alebo sťažnosti na podmienky a zaobchádzanie, ako aj starostlivosti pri liečbe vybavoval príslušný   prokurátor,   ktorým   v   tomto   prípade   bol   okresný   prokurátor   v T.   (ďalej   len „okresný prokurátor“). Z príloh spisu a vyjadrení sťažovateľa bolo zrejmé, že na nemocnicu sa   sťažovateľ   sťažoval   na   okresnej   prokuratúre,   ktorá   jeho   podnet   vybavila.   Podnety okresná   prokuratúra   vybavila   v jeho   neprospech,   a   to   prípisom   č.   k   3   Pn   579/10-5 z 11. októbra 2010.

Pretože sťažovateľ   nebol spokojný so   spôsobom   vybavenia jeho sťažnosti,   podal podnet   na preskúmanie zákonnosti   okresného prokurátora   na krajskej   prokuratúre.   Táto 16. decembra 2010 prípisom č. k. 3 Kn 153/10-14 sťažnosti nevyhovela.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak  ...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, môže   ústavný   súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorej je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými   slovami,   pokiaľ   je   o   ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   tieto   ustanovenia   sa   vzťahujú   aj   na   postup a rozhodovanie orgánov prokuratúry v plnom rozsahu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   mal   sťažovateľ   možnosť   domáhať sa   preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého konania nemocnice a okresnej prokuratúry, ktorý mu zákon poskytuje na ochranu jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého   bol   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Týmto   osobitným predpisom bol zákon o prokuratúre, ktorý sťažovateľ aj využil. Sťažovateľ sa tak domohol účinnej ochrany ním označeného základného práva proti nemocnici na príslušnej okresnej prokuratúre   a   proti   postupu   okresnej   prokuratúry   na   príslušnej   krajskej   prokuratúre. Právomoc   orgánov   prokuratúry   rozhodnúť   o   postupe   uvedených   orgánov   teda   v   tomto prípade   (vzhľadom   na princíp   subsidiarity)   vylučuje právomoc   ústavného súdu,   a preto ústavný súd uvedenú časť sťažnosti, ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd   napadnutým   postupom   nemocnice   a   okresnej   prokuratúry   pri   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že „nemocnica“, tak ako ju označil sťažovateľ,   nie   je   orgánom   verejnej   moci.   Aj   z toho   dôvodu   nie   je   možné   napadnúť sťažnosťou na ústavný súd „nemocnicu“.

B.   Namietaný   postup   a   spôsob   vybavenia   opakovaných   podnetov   Krajskou prokuratúrou   v T.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Kn   153/10   a   prípisom zo 16. decembra 2010

Z odôvodnenia prípisu krajskej prokuratúry vyplýva:„S   odôvodnením   vybavenia   Vášho   podnetu   zo   dňa   20.   10.   2010   prokurátorom Okresnej prokuratúry T. dňa 14. 10. 2010 sa stotožňujem a v podrobnostiach naň v plnom rozsahu odkazujem.

Skúmanie   Vášho   duševného   stavu   pozorovaním   v   Nemocnici   pre   obvinených a odsúdených   v T.   bolo nariadené podľa § 148 odsek 3 Trestného poriadku   uznesením sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu zo dňa 25. 05. 2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tost 21/2010 zo dňa 27. 07. 2010.

Prokurátor Okresnej prokuratúry P. dňa 11. 08. 2010 ako dozorový prokurátor vo Vašej trestnej veci, v ktorej ste boli vo väzbe pod sp. zn. Pv 1174/07 ako na to oprávnený prokurátor vydal súhlas s Vaším premiestnením z Ústavu na výkon väzby B. do Nemocnice pre   obvinených   a   odsúdených   T.,   ktorý   vlastnoručne   podpísal   a   opečiatkoval   guľatou pečiatkou Okresnej prokuratúry P.

Uvedený postup prokurátora aj napriek Vašim výhradám (neboli ste premiestnený na písomný príkaz prokurátora) považujem za zákonný, išlo iba o formu úkonu, avšak iba obsah bol podstatný. O nezákonný postup pri Vašom premiestnení do iného ústavu by išlo jedine v prípade, ak by ste boli premiestnený bez vedomosti dozorujúceho prokurátora. K podmienkam výkonu väzby v nemocnici pre obvinených a odsúdených, ústavu na výkon trestu odňatia slobody je potrebné uviesť, že zákon o výkone väzby č. 127/2008 Z. z., ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   221/2006   je v §   61 odsek   2 a   vo vyhláške   MS   SR č. 361/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby je uvedené, že ustanovenia tohto zákona sa na obvinených umiestnených v nemocnici, zdravotníckom zariadení v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú primerane podľa zdravotného stavu obvineného, odporúčania lekára a prostredia, v ktorom sa obvinený nachádza.

Z uvedeného vyplýva, ako konštatoval prokurátor okresnej prokuratúry, podstatne odlišný   režim   od   režimu   obvinených   v ostatných   ústavoch   na   výkon   väzby.   To   sa   týka umiestňovania obvinených do izieb, hygienického vybavenia izieb, používania elektrických spotrebičov na uvedenom oddelení, teplej vody na zaliatie kávy alebo čaju, na uvedenom oddelení sa podával čaj už hotový, z uvedeného dôvodu Vám boli Váš čaj a káva odobraté ako nepovolené veci.

Nie je pravdou Vaše tvrdenie, že prokurátor okresnej prokuratúry skonštatoval, že ste boli umiestnený na cele v rozpore so zákonom, s obvineným, ktorý tam byť nemal, ba práve   naopak,   do   uvedenej   cely   ste   boli   umiestnený   v   zmysle   odporúčania   primára psychiatrického   oddelenia,   ktorého   na   takýto   postup   oprávňoval   zákon   v   citovanom ustanovení § 61 odsek 2. Čo sa týka púšťania rozhlasovej stanice Slovensko 1, je len na rozhodnutí obvinených, či ju budú počúvať alebo nie, nakoľko obvinený na cele má možnosť stanicu zapnúť alebo vypnúť.

K námietke ohľadne doručovania písomností a k Vášmu komentáru, že bachar sa neprizná k tomu, že niečo zabudol, je potrebné uviesť, že príslušník ústavu Vám mohol písomnosť   doručiť   aj   v   inú   hodinu,   ako   si   myslíte,   napríklad   z   dôvodu   pracovnej zaťaženosti.

V   čase   Vášho   pobytu   na   psychiatrickom   oddelení   Nemocnice   pre   obvinených a odsúdených v T. ste boli povinný dodržiavať režim na tomto oddelení tak ako ostatní obvinení   a   ktorý   je   v   súlade   so   zákonom   o   výkone   väzby,   pričom   ani   zo   strany medzinárodných organizácií napr. pri návšteve CPT neboli zaznamenané žiadne výhrady.“

Z odôvodnenia citovaného predpisu krajskej prokuratúry vyplýva, že ten sa zaoberal všetkými námietkami uvádzanými sťažovateľom. Tento prípis preto nemožno považovať za odpoveď, ktorá by bola formálna alebo arbitrárna, keď ju treba vidieť aj vo vzájomných súvislostiach. Krajská prokuratúra   teda   neporušila označené základné právo sťažovateľa nesprávnou   a   svojvoľnou   aplikáciou   príslušného   právneho   predpisu.   Skutočnosť,   že   sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom krajskej prokuratúry, nemôže sama osebe viesť k   záveru   o   zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   tohto   názoru   a   nezakladá   ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajskej prokuratúry svojím vlastným. V konečnom   dôsledku   ústavný   súd   nie   je   opravným   súdom   právnych   názorov   krajskej prokuratúry. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajskej prokuratúry je opodstatnená   len   v   prípade   jeho   nezlučiteľnosti   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov krajskej prokuratúry,   v   zmysle   citovanej   judikatúry   by   mohol   nahradiť   napadnutý   právny   názor krajskej prokuratúry iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne   nekonformný.   Podľa   názoru   ústavného súdu   predmetný   právny   výklad krajskej prokuratúry takého nedostatky nevykazuje.

Obsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie   je záruka,   že   napadnuté   rozhodnutie   bude   spĺňať očakávania   a   predstavy   účastníka konania.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   tiež   konštatoval,   že   postup   vychádzajúci z konkrétnej   zákonnej   procesnoprávnej   úpravy   nemožno   hodnotiť   ako   nezákonný (I. ÚS 8/97, I. ÚS 6/97).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   tiež   skutočnosť,   že   krajská   prokuratúra   má   na predmetnú problematiku odlišný právny názor ako sťažovateľ, nemôže zakladať porušenie označených   článkov   ústavy   a   dohovoru.   Bolo   vecou   uváženia   krajskej   prokuratúry,   či podnetu sťažovateľa vyhovie, alebo nie. Preto negatívne stanovisko nemožno považovať ani za arbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené (II. ÚS 267/2010).

Ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   napadnutým   postupom   krajskej prokuratúry   a   namietaným   porušením   základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011