znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 144/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L. – K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne   pri   vybavovaní   jeho podnetu zo 17. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. L. – K.,,   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2008 doručená sťažnosť Ing. M. L. – K., K. (ďalej len „ sťažovateľ“), vo veci namietania porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) pri vybavovaní jeho podnetu zo 17. novembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním zo 17. novembra 2007   označeným   ako „Podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   vo   veci“ obrátil na Generálnu prokuratúru   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) s podnetom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský   súd“)   sp.   zn.   8   Cob   549/2006   zo 14.   februára   2007   v spojení   s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 19 Cb 192/2004 z 23. februára 2007.   Sťažovateľ   na   okresnom   súde   proti   žalovanému   C.,   s.   r.o.,   B.,   uplatňoval   sumu 408 800 Sk s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o dodaní stroja UNC O6O po repasii so základnou lopatou a na základe uvedeného sa dohodli na prefinancovaní stroja formou leasingu cez žalovaného. Sťažovateľ bol zároveň dohodou splnomocnený prevziať predmet leasingu od žalovaného, a uviesť ho do prevádzky s právom uplatňovať nároky za vady. Okresný súd jeho žalobu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému náhradu trov konania   v sume   23   655   Sk.   Na   základe   jeho   odvolania   krajský   súd   potvrdil   rozsudok okresného súdu a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalovanému 24 967,70 Sk. Sťažovateľ tvrdil, že   rozhodnutia   súdov   bolo   postihnuté   takou   vadou,   že   mali   za   následok   nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože ich rozhodnutia boli nedostatočne zdôvodnené, nezrozumiteľné a spočívali v nesprávnom právnom posúdení veci. Všeobecné súdy nesprávne aplikovali príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože vzťah na základe uzatvorenej zmluvy mali podriadiť pod § 489 a násl. Obchodného zákonníka, čím by dospeli k záveru, že jeho žaloba na všeobecnom súde bola oprávnená v súlade so zákonom. Pretože konajúce súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, žiadal, aby generálnou prokuratúrou bolo podané mimoriadne dovolanie.

Krajská   prokuratúra   podaním   zo   7.   januára   2008   podnet   sťažovateľa   na podanie mimoriadneho dovolania odložila z dôvodu, že rozhodnutia súdov považovala za zákonné a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, tak okresný súd, ako aj krajský súd vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, vyvodili správne právne závery, riadne rozhodnutia   odôvodnili,   preto   nezohľadnila   sťažovateľom   vyslovené   právne   názory. Sťažovateľ prevzal odpoveď krajskej prokuratúry 14. januára 2008.

Vzhľadom   na   nesúhlasné   stanovisko   so   závermi   krajskej   prokuratúry   sťažovateľ žiadal vo veci vydať tento nález:

„1.   Krajská   prokuratúra   v   Trenčíne   svojím   upovedomením   o   odložení   podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, porušila právo Ing. M. L. na spravodlivé prejednanie veci čl. 46(1).

2. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.938,- Sk (...), ktoré   je   Krajská   prokuratúra   v Trenčína   povinná   vyplatiť   právnemu   zástupcovi   JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy,   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných prepisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa § 32 ods. 2 druhej vety zákona o prokuratúre ak písomne podaný podnet nebol podaný   osobne,   doručenie   podnetu   potvrdí   prokurátor   podávateľovi   podnetu   najneskôr do 10 dní od jeho doručenia.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Predmetom   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom   je   namietané   porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní podnetu zo 17. novembra 2007 na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora sp. zn. Kc 181/07 zo 7. januára 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva v súvislosti s nerešpektovaním príslušných ustanovení zákona o prokuratúre krajskou prokuratúrou,   ktorá   v konaní   o jeho   podnete   nesprávne   vyhodnotila   jeho   právny   názor v spore, ktorý pred všeobecným súdom viedol.

V konkrétnostiach daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) – považuje ústavný súd opakovaný podnet podľa § 34 zákona   o prokuratúre   za   právny   prostriedok,   ktorý   sťažovateľovi   zákon   na   ochranu základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorého   je   oprávnený,   t.   j. sťažovateľ   mal   možnosť   požiadať   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre (napr. IV. ÚS 53/05).

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd ústavným súdom. Zo sťažnosti vyplýva,   že   sťažovateľ   nepožiadal   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia svojho   podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre a nevyužil preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu zo 17. novembra 2007 nadriadeným prokurátorom, ak podľa   jeho názoru   krajská   prokuratúra   porušila   jeho základné   právo   podľa   označeného článku ústavy.

Z obsahu   sťažnosti   a ani   z jej   príloh   nevyplýva,   že   by   k nesplneniu   podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Z uvedených   dôvodov   vo   veci   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2008