znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 144/07-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Juraja Horvátha   o sťažnosti   MUDr.   I.   P.,   V.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   V.,   V.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 82/2005 takto

r o z h o d o l :

Základné právo MUDr. I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 82/2005 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2007 doručená sťažnosť MUDr. I. P., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V., V., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   226/95 a postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 82/2005.

Sťažovateľka uviedla, že žalobou zo 4. mája 1995 podanou Okresnému súdu Veľký Krtíš sa Stavebná firma B., s. r. o., V. (ďalej len „žalobca“), domáhala zaplatenia sumy 76 817 Sk s príslušenstvom z dôvodu nedoplatku za vykonané práce podľa zmluvy o dielo. Sťažovateľka si v tomto konaní uplatnila vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 377 500 Sk s príslušenstvom. Okresný súd Veľký Krtíš konal vo veci do 29. apríla 2005, keď bola vec postúpená okresnému súdu.

Podľa   názoru   sťažovateľky „Okresný   súd   vo   Veľkom   Krtíši   ako   aj   Okresný   súd v Lučenci   nekonal   a nekoná   priebežne   a vo   veci   vznikajú   značné   prieťahy,   ktoré   sú spôsobené   výlučne   tým,   že   v priebehu   jedenástich   rokov   ako   trvá   celé   súdne   konanie Okresný súd vo Veľkom Krtíši ako aj Okresný súd v Lučenci nedokáže rozhodnúť vo veci samej“.

Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.) Základné právo MUDr. I. P., bytom V., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši v konaní   pod   sp.   zn.   6   C   226/95   a postupom   Okresného   súdu   v Lučenci   pod   sp.   zn. 17 C 82/2005 porušené bolo.

2.)   Okresnému   súdu   v Lučenci   sa   prikazuje   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 82/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3.) MUDr. I. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré mu je povinný Okresný súd vo Veľkom Krtíši a Okresný súd v Lučenci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.)   Okresný   súd   vo   Veľkom   Krtíši   a Okresný   súd   v Lučenci   je   povinný   nahradiť MUDr. I. P. trovy právneho zastúpenia vo výške 7.247,- Sk na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. V. so sídlom V. do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“ Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   144/07-12 z 21. júna   2007   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v časti,   v ktorej   sťažovateľka   namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 82/2005 a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho   pojednávania,   a preto   ústavný   súd podľa   § 30   ods. 2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   okresného   súdu   sa vyjadril   k sťažnosti   podaním   sp. zn.   Spr   1517/07 z 9. augusta 2007, v ktorom s poukazom na prehľad úkonov, ktorý je súčasťou pripojeného vyjadrenia zákonnej sudkyne, uviedol:

„Mám za to, že jednotlivé úkony boli vykonávané vecne, v primeraných časových lehotách. Z uvedeného dôvodu žiadal sťažnosť menovanej odmietnuť.“

Zákonná sudkyňa v prehľade úkonov okresného súdu uviedla: «Vec napadla na Okresný súd Lučenec dňa 05. 05. 2005 sudkyni JUDr. A. G. po vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš.

JUDr. A. G. vec predložila dňa 09. 05. 2007 predsedovi súdu Mgr. J. Ď., lebo sa cítila zaujatá.

Dňa 09. 05. 2005 vec napadla JUDr. M. C. a tá ju dňa 11. 05. 2005 predložila predsedovi súdu z dôvodu zaujatosti.

Dňa   12.   05.   2005   vec   napadla   JUDr.   E.   T.,   ktorá   dňa   18.   05.   2005   oznámila predsedovi súdu, že je zaujatá.

Dňa 19. 05. 2005 sa zákonným sudcom stal JUDr. J. S., ktorý sa cítil tiež zaujatý a potom, čo vec predložil dňa 20. 05. 2005, napadla do senátu JUDr. K. G.. Aj táto sudkyňa predložila vec predsedovi súdu z dôvodu svojej zaujatosti.

Dňa 31. 05. 2005 vec napadla do senátu „8 C“ JUDr. M. B..

Mgr. E. Š. – VSÚ na Okresnom súde Lučenec urobila písomne právny rozbor veci 03. 11. 2005 (č. l. 761 – 762). Súd vyzval odporkyňu dňa 04. 11. 2005 (výzvu prevzala dňa 09. 11. 2005), aby oznámila v lehote 10 dní, či si realizáciu stavby „Rodinný dom vo V.“ v rozsahu špecifikácie prác, ktorá tvorí prílohu Zmluvy o dielo č. 6/92, účtovala do svojich nákladov   v roku   1992   a neskôr,   na   aký   účel   dielo   slúžilo   –   či   tam   prevádzkovala ambulanciu.

Právny zástupca odporkyne JUDr. J. V. dňa 15. 11. 2005 (č. l. 765) súdu oznámil, že v čase začiatku realizácie stavby išlo medzi účastníkmi konania o občianskoprávny vzťah. Navrhovateľ – stavebná firma realizoval dielo pre odporkyňu – fyzickú osobu na bývanie. Až v máji 2000 si odporkyňa k nehnuteľnosti zriadila ambulanciu.

Súd uznesením č. k. 17 C/82/05-766 zo dňa 13. 12. 2005 priznal znaleckú odmenu Ing. J. P..

Dňa   15.   12.   2005   bol   účastníkom   konania   oznámený   predpokladaný   termín pojednávaní v druhej polovici februára 2006.

Uznesením č. k. 17 C/82/05-774 zo dňa 12. 02. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa   22.   02.   2006   súd   vylúčil   na   samostatné   konanie   vzájomný   návrh   odporkyne na zaplatenie sumy 377 500,-- Sk. Už 01. 03. 2006 doručil právny zástupca odporkyne písomný nesúhlas s vylúčením vzájomného návrhu, ktorý odôvodnil (č. l. 776 – 777). Na Okresnom súde Lučenec sa uskutočnilo prvé pojednávanie dňa 21. 03. 2006, na ňom súd vypočul znalca Ing. J. P. a spojil na spoločné konanie vzájomný návrh odporkyne s vecou sp. zn. 13 C/82/2005. Pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu, aby odporkyňa v lehote 20 dní doručila   špecifikáciu vzájomného návrhu   v sume 377 500,–   Sk   v dvoch vyhotoveniach   a v tej   istej   lehote   mala   odporkyňa   doručiť   svoje   písomné   stanovisko k znaleckému posudku Ing. J. P..

Dňa 05. 04. 2006 právny zástupca odporkyne doručil podanie, v ktorom špecifikoval vzájomný   návrh   odporkyne   (č.   l.   789),   opakované   prílohy   č.   l.   788   –   797   (vyjadrenie odporkyne k návrhu – už sa v spise nachádzalo, špecifikáciu vzájomného návrhu č. l. 784 – tiež bolo v spise a vyjadrenie odporkyne k znaleckému posudku, ktoré už bolo v spise). Uznesením č. k. 17 C/82/05-798 zo dňa 20. 04. 2006 súd priznal znaleckú odmenu Ing. J. P..

Dňa 02. 06. 2006 oznámil právny zástupca odporkyne súdu, že správca konkurznej podstaty JUDr. V. N. predložil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty. Žiadal, aby súd konečnú správu zadovážil a u správcu zistil, či trvá na návrhu.

Súd   do   spisu   zažurnalizoval   výpis   z obchodného   registra   o navrhovateľovi   a dňa 27. 06. 2006 požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o oznámenie, či je skončené konkurzné konanie vedené pod sp. zn. 25-24 K 325/00 Stavebná firma B. s. r. o., V.. Súd zistil, že konkurzné konanie nie je skončené a dňa 20. 06. 2006 uznesením schválil konečné správu o speňažení majetku podstaty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 07. 2006.

Dňa   11.   08.   2006   súd   požiadal   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   aby   doručil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, oznámil ako bolo naložené s pohľadávkou voči odporkyni, pokiaľ sa týka konkurzného konania a oznámil, či trvá na návrhu. Právny zástupca navrhovateľa JUDr. V. Z. výzvu prevzal dňa 17. 08. 2006 a nereagoval na ňu. Súd   dňa   11.   08.   2006   požiadal   aj   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   o doručenie právoplatného uznesenia o speňažení majetku z podstaty. Uznesenie č. k. 25-24 K 325/00- 402 zo dňa 20. 06. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2006 doručil krajský súd dňa 04. 09. 2006 (č. l. 809 – 810 spisu).

Na č. l. 812 spisu je žiadosť súdu zo dňa 03. 10. 2006 adresovaná JUDr. V. N., aby doručil konečnú správu a oznámil, či trvá na návrhu. Dňa 18. 10. 2006 JUDr. V. N. doručil súdu písomné podanie, v ktorom oznámil, že opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25-24 K 325/00 zo dňa 29. 05. 2006 mu súd udelil súhlas na vylúčenie pohľadávky voči   dlžníkovi   MUDr.   I.   P.   a doručil   konečnú   správu   o speňažení   majetku   z podstaty úpadcu, ktorá sa nachádza na č. l. 814 – 820 spisu.

Dňa 23. 10. 2006 súd požiadal právneho zástupcu navrhovateľa, aby v lehote 10 dní doručil opatrenie zo dňa 29. 05. 2006. Súdu ho doručil 07. 11. 2006 a nachádza sa na č. l. 826 spisu.

Súd vytýčil termín druhého pojednávania dňa 15. 02. 2007 na deň 28. 03. 2007 o 12.00 h. Termín bol dňa 27. 03. 2007 zrušený z rodinných dôvodov sudkyne a súd nariadil pojednávanie dňa 25. 04. 2007 o 12.30 h.

Dňa   27.   03.   2007   súd   znovu   vyzval   právneho   zástupcu   odporkyne,   aby   doručil špecifikáciu návrhu, preto, lebo jednotlivé nároky ním uplatnené nezodpovedajú uplatnenej výške vzájomného návrhu (č. l. 832 spisu).

Právny   zástupca   odporkyne   doručil   písomné   podanie   k špecifikácii   návrhu   dňa

11. 04.   2007   (na   č.   l.   833   –   834   spisu),   v ktorom   tvrdí,   že   odporkyňa   si   uplatňuje vzájomných návrhom len sumu, akú si navrhovateľ uplatňuje voči nej návrhom na začatie konania.

Dňa 25. 04. 2007 sa pojednávanie neuskutočnilo, lebo po ukončení konkurzu zanikla funkcia správcu konkurznej   podstaty a správca konkurznej podstaty JUDr.   V.   N.   stratil právo disponovať s pohľadávkou, ktorá bola opatrením krajského súdu vylúčená zo súpisu podstaty. Právny zástupca navrhovateľa JUDr. V. Z. doručil uznesenie o zrušení konkurzu dňa 25. 04. 2007 (na č. l. 838 spisu) s tým, aby súd vyzval navrhovateľa Stavebná firma B. s. r. o., či chce ako navrhovateľ pokračovať v konaní.

Súd   výzvou   zo   dňa   14.   06.   2007   vyzval   navrhovateľa   na   oznámenie,   či   chce pokračovať ako navrhovateľ v konaní z dôvodu, že bol na neho zrušený konkurz uznesením Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   k.   25-24   K   325/00-428.   Výzvu   prevzali   dňa 18. 06. 2007 a nereagovali. Na vedomie bola doručená právnemu zástupcovi odporkyne 18. 06. 2007.

Dňa 23. 07. 2007 súd urgoval Stavebnú firmu B. s. r. o.,, aby pod hrozbou uloženia pokuty   5   000,–   Sk   v lehote   3   dní   súdu   oznámila,   či   chce   ako   navrhovateľ   pokračovať v konaní.“

Ústavný   súd   zistil   zo   súdneho   spisu   rovnaké   skutočnosti   ako   uviedla   v prehľade úkonov zákonná sudkyňa.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   17 C 82/2005 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 59/03), pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím,   nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná (II. ÚS 157/02,   I. ÚS 76/03).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS   41/02,   III. ÚS 111/02,   IV.   ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadňuje   tri   základné   kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci a jej význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   predmetom   konania   je   návrh a vzájomný   návrh   o zaplatenie   finančnej   čiastky   z dôvodu   nedodržania   podmienok dojednaných v zmluve o dielo. Vzhľadom na to, že tento typ konania je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavný súd nehodnotí vec ako právne zložitú; určitá skutkovú zložitosť veci však vyplýva z potreby znaleckého dokazovania.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd nezistil v posudzovanom období také okolnosti, ktoré by mohli byť pričítané na ťarchu sťažovateľke.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Vec bola okresnému súdu pridelená 5. mája 2005 po tom, ako mu bola prikázaná na konanie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 14/05 zo 4. apríla 2005, pretože všetci sudcovia Okresného súdu Veľký Krtíš boli vylúčení z jej prerokúvania a rozhodovania. V priebehu mesiaca máj 2005 piati sudcovia okresného súdu, ktorým bola vec pridelená, oznámili predsedovi okresného súdu dôvody svojej   zaujatosti.   Prvý   úkon   urobil   okresný   súd   4.   novembra   2005,   keď   vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či účtovala realizáciu stavby ako svoje náklady. V ďalšom období okresný súd 21. marca 2006 uskutočnil pojednávanie a následne bola jeho činnosť zameraná na zistenie, ako bolo v konkurze na majetok úpadcu – žalobcu v posudzovanom konaní naložené s pohľadávkou voči sťažovateľke.

Keď okresný súd zistil, že krajský súd udelil správcovi konkurznej podstaty súhlas na vylúčenie pohľadávky voči   sťažovateľke zo súpisu   podstaty (7.   novembra 2006 právny zástupca   správcu   konkurznej   podstaty   doručil   príslušné   opatrenie),   nariadil   vo veci pojednávanie (na 28. marec 2007, neskôr bol termín zmenený na 25. apríl 2007), na ktoré však nepredvolal navrhovateľa, ale právneho zástupcu správcu konkurznej podstaty. Tento úkon   preto   ústavný   súd   nemôže   hodnotiť   ako   efektívny,   ktorý   by   účelne   smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 82/2005 päť   mesiacov   nečinný   a neefektívnym   postupom,   keď   na   pojednávanie   nepredvolal účastníka konania, spôsobil predĺženie konania o viac ako dva mesiace (počítajúc predĺženie od nariadenia pojednávania 15. februára 2007 do termínu pojednávania 25. apríla 2007).

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj   v trvaní niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (napr. I. ÚS 20/04, II. ÚS 193/05).

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   postupu   okresného   súdu   vzal   do   úvahy   aj   tú skutočnosť, že zistené obdobie nečinnosti spadá do počiatočnej fázy jeho konania v tejto veci a súvisí so študovaním spisu, a preto vzhľadom na uvedenú judikatúru dospel k záveru, že zistené prieťahy v postupe okresného súdu nedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov.Ak   ústavný   súd   zistí,   že   sa   postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl.   48 ods.   2   ústavy,   nevysloví   porušenie základného   práva   zaručeného   v tomto   článku (napr. II. ÚS 63/05).

Ústavný súd preto rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 82/2005 porušené nebolo.

Pretože priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy viazané na vyhovenie sťažnosti, ústavný súd sa žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   nezaoberal.   Vzhľadom   na   výsledok   konania   sa ústavný   súd   nezaoberal   ani   nárokom   na   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom (podobne napr. II. ÚS 214/03, IV. ÚS 244/04).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2007