znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 144/06-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. P., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., B., ktorou   namieta   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 1426/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. P. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2006 doručená   sťažnosť   A. P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 1426/04.

Zo sťažnosti a jej príloh okrem iného vyplýva, že sťažovateľka podala 19. októbra 2004   okresnému   súdu   návrh   na   vykonanie   exekúcie   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 36 Er 1426/04.

V   sťažnosti   sa   ďalej   uvádza,   že   po   podaní   námietok   proti   vykonaniu   exekúcie zo strany   povinného   (23. január 2005)   sa   vo   veci   nekonalo,   a to   aj   napriek   urgencii sťažovateľky z 22. novembra 2005 a sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorá bola okresnému súdu doručená 27. marca 2006.

II.

Podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   teda   spočíva   okrem   iného   aj v tom,   že   k jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba   úlohou   ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci, predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   v danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie pred ním.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 21. apríla 2006, teda 25. deň po podaní sťažnosti na postup okresného súdu adresovanej jeho predsedovi, možno túto   sťažnosť   vyhodnotiť   ako   formálnu,   pretože   nevytvára   dostatočný   priestor   na   to, aby predseda   okresného   súdu   mohol   prijať   účinné   opatrenia   na   odstránenie   prieťahov v konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v súlade s § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v platnom znení   má   predseda   okresného   súdu   na   vybavenie   sťažnosti   30-dňovú   lehotu,   ktorá v závažných prípadoch môže byť aj predĺžená. Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že sťažovateľka podala sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu bez toho, aby vyčkala na uplynutie uvedenej zákonnej lehoty na vybavenie sťažnosti orgánom štátnej správy okresného súdu.

Formálne   uplatnenie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   u predsedu   okresného   súdu ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľky odmietol pre jej neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2006