znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 144/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A. D., bytom P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. K., L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 384/04-18 z 19. januára 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2005 doručená   sťažnosť   A.   D.,   bytom   P.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. Z. K., L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna   prokuratúra“)   č. k.VI/2 Pz 384/04-18   z 19.   januára   2005   doručeným sťažovateľovi 28. januára 2005, ktorým generálna prokuratúra zamietla opakovaný podnet sťažovateľa   z 28.   októbra   2004   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 158/03-621 z 26. apríla 2004, ktorým krajský súd v konaní o zrušení podielového spoluvlastníctva k rodičovskému domu (vedenom na prvostupňovom Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 11 C 1237/90) zamietol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania. Sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutím generálnej prokuratúry došlo k vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov na účinnú ochranu jeho základných práv alebo slobôd. Vo svojej sťažnosti   uvádza,   že   postupom   generálnej   prokuratúry   mu   bolo   znemožnené   dosiahnuť nápravu chybného rozhodnutia Okresného súdu Poprad a krajského súdu, ktorým vytýka skutkové aj právne chyby v konaniach vedených v jeho veci. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza,   že generálna prokuratúra   sa   pri   preskúmaní jeho podnetu   nezaoberala vadami pôvodného konania. Navrhuje, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„1. Základné právo A. D. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd bolo porušené rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. VI/2   Pz 384/04-18.

2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Pz 384/04-18 sa zrušuje a vec sa vracia generálnej prokuratúre na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi A. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,-Sk, ktoré   je   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   povinná   zaplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť sťažovateľovi A. D. trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky sťažovateľa JUDr. Z. K.“.

Sťažovateľ   súčasne   požiadal   o nezverejňovanie   svojho   mena   a priezviska v rozhodnutiach ústavného súdu vydaných v tejto veci.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozhodnutím generálnej prokuratúry tým, že nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý považuje za účinný právny prostriedok ochrany svojich práv.

V tejto súvislosti ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou (II. ÚS 14/04) uvádza, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu na podanie návrhu na mimoriadne dovolanie nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo   na   jeho   akceptovanie   a generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   (ďalej   len generálny prokurátor“) nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že o podnete na podanie návrhu na mimoriadne dovolanie má oprávnenie rozhodovať len generálny prokurátor, a nie generálna prokuratúra (ako úrad). Nesprávne označenie orgánu, ktorý má byť porušovateľom označených základných práv sťažovateľa, je dôvodom na odmietnutie takejto sťažnosti, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01). Z tohto dôvodu generálny prokurátor nemôže neakceptovaním takéhoto podnetu spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa. Z toho   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005