SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 143/2016-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Meszárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnouspoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej konákonateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10116/2014– sp. zn. Rvp 10184/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručenýchv čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súduv Banskej Bystrici sp. zn. 2 NcC 351/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.2 NcC 343/2012; Rvp 10116/2014), sp. zn. 2 NcC 369/2012 zo 17. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10117/2014), sp. zn. 2 NcC 368/2012 zo 17. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10118/2014), sp. zn. 2 NcC 364/2012zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10119/2014), sp. zn.2 NcC 372/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012;Rvp 10120/2014), sp. zn. 2 NcC 371/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.2 NcC 343/2012; Rvp 10121/2014), sp. zn. 2 NcC 370/2012 zo 17. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10122/2014), sp. zn. 2 NcC 381/2012 zo 17. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10123/2014), sp. zn. 2 NcC 378/2012zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10124/2014), sp. zn.2 NcC 376/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012;Rvp 10125/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.2 NcC 343/2012; Rvp 10126/2014), sp. zn. 3 NcC 407/2012 z 19. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10127/2014), sp. zn. 3 NcC 406/2012 z 19. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10128/2014), sp. zn. 3 NcC 405/2012z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10129/2014), sp. zn.2 NcC 356/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012;Rvp 10130/2014), sp. zn. 2 NcC 2 NcC 354/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.2 NcC 343/2012; Rvp 10131/2014), sp. zn. 3 NcC 404/2012 z 19. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10132/2014), sp. zn. 3 NcC 403/2012 z 19. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10133/2014), sp. zn. 3 NcC 402/2012z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10134/2014), sp. zn.2 NcC 350/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012;Rvp 10135/2014), sp. zn. 5 NcC 360/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 343/2012; Rvp 10136/2014), sp. zn. 3 NcC 397/2012 z 19. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10137/2014), sp. zn. 3 NcC 396/2012 z 19. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10138/2014), sp. zn. 3 NcC 395/2021z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10139/2014), sp. zn.3 NcC 394/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012;Rvp 10140/2014), sp. zn. 3 NcC 393/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.3 NcC 385/2012; Rvp 10141/2014), sp. zn. 3 NcC 401/2012 z 19. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10142/2014), sp. zn. 3 NcC 400/2012 z 19. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10143/2014), sp. zn. 3 NcC 399/2012z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10144/2014), sp. zn.3 NcC 398/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012;Rvp 10145/2014), sp. zn. 3 NcC 392/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.3 NcC 385/2012; Rvp 10146/2014), sp. zn. 3 NcC 391/2012 z 19. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10147/2014), sp. zn. 3 NcC 390/2012 z 19. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10148/2014), sp. zn. 5 NcC 358/2012zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 343/2012; Rvp 10149/2014), sp. zn.5 NcC 355/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 343/2012;Rvp 10150/2014), sp. zn. 5 NcC 353/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 343/2012; Rvp 10151/2014), sp. zn. 5 NcC 350/2012 zo 17. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 5 NcC 343/2012; Rvp 10152/2014), sp. zn. 5 NcC 366/2012 zo 17. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 5 NcC 343/2012; Rvp 10153/2014), sp. zn. 5 NcC 362/2012zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 343/2012; Rvp 10154/2014), sp. zn.5 NcC 361/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 343/2012;Rvp 10155/2014), sp. zn. 5 NcC 393/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 344/2012; Rvp 10156/2014), sp. zn. 3 NcC 387/2012 z 19. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10157/2014), sp. zn. 3 NcC 386/2012 z 19. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10158/2014), sp. zn. 3 NcC 385/2012z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10159/2014), sp. zn.5 NcC 404/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012;Rvp 10160/2014), sp. zn. 5 NcC 402/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 344/2012; Rvp 10161/2014), sp. zn. 5 NcC 401/2012 z 18. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10162/2014), sp. zn. 5 NcC 395/2012 z 18. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10163/2014), sp. zn. 3 NcC 389/2012z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10164/2014), sp. zn.3 NcC 388/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012;Rvp 10165/2014), sp. zn. 5 NcC 344/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 344/2012; Rvp 10166/2014), sp. zn. 5 NcC 347/2012 z 18. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10167/2014), sp. zn. 5 NcC 349/2012 z 18. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10168/2014), sp. zn. 5 NcC 354/2012z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10169/2014), sp. zn.5 NcC 356/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012;Rvp 10170/2014), sp. zn. 5 NcC 359/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 344/2012; Rvp 10171/2014), sp. zn. 5 NcC 363/2012 z 18. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10172/2014), sp. zn. 5 NcC 367/2012 z 18. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10173/2014), sp. zn. 5 NcC 369/2012z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10174/2014), sp. zn.5 NcC 370/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012;Rvp 10175/2014), sp. zn. 5 NcC 371/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 344/2012; Rvp 10176/2014), sp. zn. 5 NcC 372/2012 z 18. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10177/2014), sp. zn. 5 NcC 375/2012 z 18. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10178/2014), sp. zn. 5 NcC 378/2012z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10179/2014), sp. zn.5 NcC 379/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012;Rvp 10180/2014), sp. zn. 5 NcC 381/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.5 NcC 344/2012; Rvp 10181/2014), sp. zn. 5 NcC 390/2012 z 18. októbra 2012 (spojenépod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10182/2014), sp. zn. 5 NcC 391/2012 z 18. októbra 2012(spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10183/2014), sp. zn. 5 NcC 392/2012z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10184/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 10116/2014 – sp. zn. Rvp 10184/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 10116/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., odmieta pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. apríla 2014,29. apríla 2014, 2. mája 2014, 5. mája 2014, 14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014,27. mája 2014, 9. júna 2014, 7. júla 2014, 11. júla 2014, 21. júla 2014 a 28. júla 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupoma uzneseniami Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) uvedenými v záhlaví tohtouznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako aj postupoma uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlavítohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľkaposkytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiťpodľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bolapriamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípadesporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnilisťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v menedlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučnéhotitulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúvdobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedenésťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučnýchkonaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začalarozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktoréhorozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľkainiciovala začatie exekučných konaní.
Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkouzvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniamiokresného súdu boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následnezastavené.
Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdupotvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentáciinamieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňouoznačené základné práva podľa ústavy, charty, práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadnezačatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresný súd už razudelil súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu akosúdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanieexekučného titulu. Okresný súd podľa sťažovateľky rozhodol nad rámec svojej právomoci,keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konaťpred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že totorozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie,pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a torozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný. Uvedenépochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresnýsúd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že imto ukladá § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy vecinesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakciis výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretožepodľa sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanierozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretejosobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali zaneprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jejnávrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoruEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvnápodmienka“ v kontexte danej veci.
Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, abyústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovorua podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovorupostupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako ajporušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, podľa čl. 1 dodatkového protokolu a základného práva podľa čl. 47 chartypostupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami,napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší, veci vrátina ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak oochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím naobsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uzneseniaa z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc natotožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.Rvp 10116/2014 – sp. zn. Rvp 10184/2014, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutiacitovaných napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospelk záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jejprávnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavnýsúd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecnýchsúdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňovýchkonaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nárokypodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názoryobsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciachsťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospelk rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomociústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďžev ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhaťochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa naurčitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždyrovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcichrozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, mutatis mutandis sp. zn.IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016