znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 143/09-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti M. N., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 747/02, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   M.   N.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 747/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   747/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. N. trovy konania v sume 292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov)   na   účet   jej   právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 143/09   z   9.   apríla   2009   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   N.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a svojho   práva   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 747/02.

Sťažovateľka   namietala,   že   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 14 C 747/02, v ktorom je účastníčkou konania na strane odporcu, začalo 13. mája 2002 a nie je ani po viac ako šiestich rokoch právoplatne skončené. Podľa jej názoru v tomto konaní nepochybne   dochádza   k   prieťahom.   Ďalej   uviedla,   že «Konanie   začalo   na   návrh navrhovateľa, ktorý bol Okresnému súdu Košice II doručený dňa 13. 5. 2002.

Dňa 18. 3. 2003 bola sťažovateľke doručená výzva Okresného súdu Košice II sp. zn. 14 C 747/02 zo dňa 13. 3. 2003, v ktorej ju súd vyzval, aby sa vyjadrila k výzve pripojenému návrhu na začatie konania.

Sťažovateľka sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním vo veci zo dňa 25. 3. 2003. (...)

Pojednávanie 30. 11. 2004 bolo odročené na neurčito, s tým, že právny zástupca žalobcu oznámi súdu, v ktorom období sa bude žalobca zdržiavať v K., aby bolo opätovne vytýčené pojednávanie vo veci.

Dňa   19.   1.   2005   bolo   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   doručené   oznámenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 14 C 747/02, ktorým jej bolo oznámené, že predpokladaný termín   pojednávania   vo   veci   bude   v   II.   polroku   2005.   K   oznámeniu   bol   pripojený   list právneho   zástupcu   navrhovateľa,   zo   dňa   11.   1.   2005,   v   ktorom   ten   oznamuje,   že s navrhovateľom   už   dlhšiu   dobu   nenadviazal   žiaden   kontakt   a   nie   je   mu   známe   ani konkrétne miesto ani doba dokedy sa bude navrhovateľ zdržiavať mimo územia Slovenska. (...) Uznesením na pojednávaní dňa 20. 9. 2005 súd pojednávanie odročil na neurčito, s tým, že právny zástupca navrhovateľa oznámi súdu adresu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa mu doteraz nepodarilo skontaktovať s navrhovateľom. (...) Uznesením zo dňa 5. 9. 2006 sp. zn. 14 C 747/02-79 Okresný súd Košice II rozhodol tak, že konanie zastavuje, vracia navrhovateľovi cestou Daňového úradu K. súdny poplatok vo   výške   11.800,-   Sk,   do   30   dní   od   právoplatností   uznesenia,   navrhovateľ   je   povinný nahradiť odporkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v sume 5.041,- Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Sťažovateľka   podala   proti   uvedenému   uzneseniu   odvolanie   zo   dňa   9.   10.   2006 a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Uznesením   sp.   zn.   14   C   747/02-97   zo   dňa   14.   4.   2008   Okresný   súd   Košice   II rozhodol,   že   ustanovuje   M.   M.,   sestru   navrhovateľa,   za   opatrovníka   na   zastupovanie v predmetom konaní, z dôvodu zdržiavania sa navrhovateľa na neznámom mieste. (...) Uznesením sp. zn. 3 Co/138/2008-107 zo dňa 5. 11. 2008 Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn. 14 C 747/02 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II zo dňa 18. 2. 2009. (...) Okresný   súd   Košice   II   zastavil   uznesením   zo   dňa   5.   9.   2006   konanie   z   dôvodu nezaplatenia   súdneho   poplatku   navrhovateľom,   pričom   Okresný   súd   Košice   II   súdny poplatok   vypočítal   v   nesprávnej   výške,   na   čo   poukázal   Krajský   súd   v   Košiciach,   ktorý zároveň   v   odôvodnení   uznesenia,   ktorým   zrušil   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II uviedol: „súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku (doplatku súdneho poplatku) podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, hoci pre takýto postup nebol zákonný dôvod, odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení konania ako aj ostatné výroky s týmto spojené (vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi ako aj výrok o trovách konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“ (...)

Vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľky, nie je vec právne ani skutkovo zložitá.

Sťažovateľka je presvedčená o tom, že konanie odporcu nesmeruje k odstráneniu jej právnej neistoty, ako odporkyne v uvedenom konaní, teda k právoplatnému skončeniu sporu ale súd odďaľuje poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľke.

Sťažovateľka sa nedomnieva, že ona prispela k neprimeranej dĺžke konania.(...)».

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v danej veci nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   vo   veci   sp.   zn.   14   C   747/2002 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14 C 747/2002 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie vo výške 4.000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“Výšku   trov   konania   sťažovateľka   ustálila   podaním   z   22.   mája   2009   na   sumu 292,38 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprV/369/2009 vyjadril okresný súd. Okrem chronológie úkonov vykonaných vo veci uviedol, že:„Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že tunajší súd nebol   nečinný   počas   dlhšie   trvajúceho   obdobia.   Dĺžka   predmetného   konania   bola ovplyvnená predovšetkým správaním samotného žalobcu, ktorému bolo potrebné opakovane doručovať   viaceré   zásielky,   ktorý   sa   nezúčastnil   ani   jedného   z   vytýčených   pojednávaní a ktorému bol napokon v konaní ustanovený opatrovník.

Nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľky, že tunajší súd zodpovedá aj za obdobie, keď sa spis nachádzal na Krajskom súde v Košiciach. Spis bol tomuto súdu predložený na základe podaného odvolania, teda v súlade so zákonom a nie je v právomoci súdu prvého stupňa   odvolaciemu   súdu   určovať   lehoty,   v   ktorých   má   o   podaných   odvolaniach rozhodovať. Z tohto hľadiska nie je podstatná ani skutočnosť, ako odvolací súd rozhodol, lebo vec mu bola predložená dôvodne.   Nemožno prijať záver,   že za prípadné prieťahy odvolacieho súdu v prípade zrušenia rozhodnutia zodpovedá prvostupňový súd, lebo tento nesprávne rozhodol. V tejto časti podanej ústavnej sťažnosti považujem túto voči nášmu súdu za nedôvodnú.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   priložených   písomností,   z   vyjadrenia   označeného porušovateľa práva a obsahu súdneho spisu na vec sa vzťahujúceho ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 747/02:

Dňa 13. mája 2002 bol okresnému súdu doručený návrh P. N. (ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľke na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 747/02.

Dňa 6. decembra 2002 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 18. decembra 2002 žalobca zaplatil súdny poplatok.Dňa 13. marca 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu.Dňa 27. marca 2003 sťažovateľka doručila svoje vyjadrenie k návrhu.

Dňa 29.   decembra   2003   okresný   súd   vyzval   žalobcu,   aby   sa   vyjadril   k   podaniu sťažovateľky.

Dňa 13. septembra 2004 sťažovateľka požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 22. októbra 2004 okresný súd požiadal Katastrálny úrad v K. o zaslanie listu vlastníctva č. 12576.

Dňa   30.   novembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   pre neprítomnosť žalobcu s tým, že právny zástupca žalobcu oznámi, kedy sa žalobca bude zdržiavať v K.

Dňa 14. decembra 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil, kedy   sa   bude   žalobca   zdržiavať   na   Slovensku,   keďže   je   potrebné   nariadiť   termín pojednávania.

Dňa 13. januára 2005 právny zástupca žalobcu oznámil, že jeho klient s ním už dlhšiu dobu nenadviazal žiadny kontakt a nie je mu známe miesto jeho pobytu ani doba, dokedy bude mimo Slovenskej republiky.

Dňa   14.   januára   2005   okresný   súd   oznámil   právnemu   zástupcovi   žalobcu,   že predpokladaný termín pojednávania bude v II. polroku 2005.

Dňa   20.   septembra   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   pre neprítomnosť žalobcu s tým, že právny zástupca žalobcu oznámi, kedy sa žalobca bude zdržiavať na Slovensku.

Dňa   21.   septembra   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   podaním   namietala nezaprotokolovanie jej návrhov na dokazovanie na pojednávaní.

Dňa 26. septembra 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby doložil doklad o cene nehnuteľnosti, inak bude nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 28. novembra 2005 okresný súd vyzval realitnú kanceláriu D., aby oznámila trhovú cenu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 13. decembra 2005 realitná kancelária D. oznámila cenu spornej nehnuteľnosti.Dňa 15. decembra 2005 okresný súd vyzval realitnú kanceláriu K., aby oznámila trhovú cenu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 4. januára 2006 okresný súd vyzval realitnú kanceláriu A. na oznámenie trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa   11.   januára   2006   realitná   kancelária   A.   oznámila   trhovú   hodnotu   spornej nehnuteľnosti.

Dňa 3. februára 2006 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplatil súdny poplatok.

Dňa 3. februára 2006 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie zásielky pre žalobcu.

Dňa 3. mája 2006 mestská polícia oznámila, že zásielku nedoručili, lebo žalobca sa zdržiava v Českej republike.

Dňa 29. mája 2006 bol spísaný tento úradný záznam: „dostavila sa matka žalobcu, oznámila, že žalobca pracuje v Českej republike a na Slovensko príde koncom júna 2006.“Dňa 8. augusta 2006 žalobca doplatil súdny poplatok.Dňa   5.   septembra   2006   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   14   C   747/2002   konanie zastavil, pretože žalobca nezaplatil celý súdny poplatok.

Dňa 10. októbra 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu z 5. septembra 2006.Dňa 19. októbra 2006 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie zásielky žalobcovi.

Dňa 6. novembra 2006 mestská polícia oznámila, že zásielku sa nepodarilo doručiť.Dňa 10. novembra 2006 okresný súd vyzval matku žalobcu, aby oznámila adresu jeho pobytu.

Dňa 20. decembra 2006 okresný súd urgoval matku žalobcu, aby obratom oznámila adresu žalobcu pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 30. januára 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 Co 37/07.

Dňa 21. decembra 2007 krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 37/2007 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.

Dňa 14. apríla 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 747/2002 ustanovil M. M. (sestra žalobcu) za opatrovníka žalobcu.

Dňa 5. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu. Bol zaevidovaný pod sp. zn. 3 Co 138/08.

Dňa 12. decembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Co 138/2008 z 5. novembra 2008, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 747/2002-79 z 5. septembra 2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 14. januára 2009 bola okresnému súdu vrátená zásielka (uznesenie) neprevzatá opatrovateľkou žalobcu.

Dňa   19.   januára   2009   bola   zásielka   opätovne   doručovaná   opatrovníčke,   ktorá   ju prevzala 22. januára 2009.

Dňa 18. februára 2009 sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní.Dňa 26. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 747/2002 vyzval žalobcu, aby odstránil nedostatky podania z 13. mája 2002.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 747/02 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, II. ÚS 393/08).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02, II. ÚS 44/09). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh napadnutého   konania   nemožno   pripísať   na   vrub   zložitosti   prerokovávanej   veci.   Pokiaľ predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal na ťažkosti doručovania v danej veci,   ústavný   súd   túto   skutočnosť   neprehliadol,   najmä   pri   rozhodovaní   o   primeranom finančnom zadosťučinení.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 7 rokov bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebe neprimerané.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   aj opakovane nečinný, a to konkrétne od 13. mája 2002 do 6. decembra 2002 (najmenej šesť mesiacov), od 27. marca 2003 do 29. decembra 2003 (deväť mesiacov) a od 29. decembra 2003 do 22. októbra 2004 (desať mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia nečinnosti, ale aj ďalšie obdobia neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné.   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v   dôsledku zložitosti veci ani správania účastníka konania, ale v označenom období výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, pretože je „neprimerane dlho“ vystavená právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 1 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 spolu s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje sumu 122,85 €. Úhrada za tieto úkony právnej služby zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004   Z.   z.   o   dani   z   pridanej   hodnoty   v   znení   neskorších   predpisov   predstavuje celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2009