znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 143/05-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   augusta   2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti B. T., bytom T., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo B. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín p r i k a z u j e,   aby   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 328/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   B.   T. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   zaplatiť do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť B. T. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún) na účet jeho právnej   zástupkyne JUDr. H. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2005 doručené podanie B. T., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. H.   B.,   T.,   označené   ako „Sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1/   Ústavy   SR   pre   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2   Ústavy   SR“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol: „Dňa   12.   apríla   2002   predložil   som Okresnému súdu v Trenčíne žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá je evidovaná pod číslom 14 C 328/02.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sú zapísané v evidencii nehnuteľností pre k. ú. D. S. na viacerých spoluvlastníkov. Ja ako navrhovateľ som väčšinový spoluvlastník a môj spoluvlastnícky podiel predstavuje 118/224. Zvyšujúca časť nehnuteľnosti je zapísaná na viacerých spoluvlastníkov, z ktorých niektorí sú na neznámom mieste a niektorí zomreli. Pretože súd vo veci nekonal, dňa 19. 9. 2002, 3. 12. 2002 a 15. 1. 2003 som predložil súdu žiadosť o pokračovanie v konaní. Na moje žiadosti súd nereagoval.

Dňa 21. 2. 2003 som preto predložil súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. T. mi oznámila, že je pravdou, že v predmetnej veci sa nekonalo plynulo a rýchlo, ale je to z objektívnych dôvodov, ktoré spočívajú v nedostatočnom personálnom obsadení občianskoprávneho úseku Okresného súdu v Trenčíne.

Dňa 27. 5. 2003 ma súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý som uhradil v stanovenej lehote.

Dňa 18. 8. 2003 ustanovil súd opatrovníka žalovanej K. T., ktorá je na neznámom mieste.

Pretože   súd   vo   veci   nekonal,   dňa   17.   12.   2003   som   predložil   ďalšiu   žiadosť o pokračovanie v konaní.

Súd   na   moju   žiadosť   nereagoval   a   preto   som   dňa   10.   3.   2004   predložil   súdu opakovanú sťažnosť.

V nadväznosti na túto sťažnosť bol vytýčený termín pojednávania na deň 5. 5. 2004. Pojednávanie   dňa   5.   5.   2004   bolo   odročené   s   tým,   že   budú   žiadané   správy z Obecného úradu D. S., z archívov o dedičských konaniach po M. M. a bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností na skutočnosť, či sa dá parc. č. 449/1 reálne rozdeliť.

Napriek tomu, že od pojednávania uplynul 1 rok, súd nevykonal ani jeden z úkonov, pre ktoré pojednávanie odročil.

Dňa 21. 7. 2004 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 7 C 507/02 o vrátenie daru.

Dňa 18. 11. 2004 som oznámil súdu, že navrhovateľ v konaní 7 C 507/02 zobral svoj návrh   na   začatie   konania   späť   a súd   konanie   zastavil.   Uznesenie   o   zastavení   konania 7 C 507/02 nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2004. Súčasne som požiadal, aby súd pokračoval v konaní.

Pretože medzičasom sa mi podarilo získať dedičské rozhodnutie po M. M. a podarilo sa mi zistiť aj miesto pobytu jej dedičov, požiadal som podaním zo dňa 17. 12. 2004, aby súd prepustil, aby do konania namiesto M. M. rod. F. pristúpili na strane žalovaných jej deti H. M. a V. M. Súčasne som súdu predložil zmenu návrhu na začatie konania a požiadal som o pokračovanie v konaní.

Pretože   súd   na   moju   žiadosť   vôbec   nereagoval,   listom   zo   dňa   3. 2. 2005   som opätovne podal žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a dňa 10. 3. 2005 som predložil predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Listom zo dňa 29. 3. 2005 mi predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. T. oznámila, že zákonnú sudkyňu upozornila na nutnosť plynulého a rýchleho konania. Ako   vyplýva   z   horeuvedených   skutočností,   Okresný   súd   v   Trenčíne   vo   veci 14 C 328/02 nekonal od podania žaloby t. j. od 12. 4. 2002 do 18. 8. 2003 (kedy ustanovil opatrovníka K. T.), teda takmer 16 mesiacov.

Napriek tomu, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť najneskôr   koncom   mesiaca   septembra   2003,   okresný   súd   vo   veci   nekonal   a   prvé pojednávanie v predmetnej veci vytýčil až na deň 5. 5. 2004.

Dňa 18. 11. 2004 som súdu predložil právoplatné rozhodnutie o skončení konania 7 C 507/02.

Aj keď dôvod na prerušenie konania odpadol, súd vo veci nekoná do dnešného dňa, teda viac ako pol roka.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1) Základné právo B. T. upravené v článku 48 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 porušené.

2)   Okresnému   súdu   v Trenčíne   sa   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3) Súd priznáva B. T. finančné odškodnenie sumou 20.000,- Sk.

4)   Sťažovateľovi   súd   priznáva   náhradu   trov   konania   sumou   5.800,-   Sk,   ktorú   je Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť na účet JUDr. H. B. advokátky v Trenčíne, vedený vo VÚB Trenčín, do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 143/05-9 z 8. júna 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   19.   júla   2005   právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu   okresného   súdu,   aby sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a   predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v odpovedi   na   výzvu   oznámila   ústavnému   súdu listom z 21. júla 2005 (doručeným ústavnému súdu 25. júla 2005), že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci sťažnosti.

JUDr.   D.   V.   poverený   výkonom   funkcie   predsedu   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení k sťažnosti (sp. zn. Spr. 2046/05, doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2005) uviedol: „Návrh   na   začatie   konania   vo   veci   zrušenia   a   vyporiadania   podielového spoluvlastníctva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam bol súdu doručený dňa 12. 4. 2002. Sťažovateľ je navrhovateľom a je vo veci od podania návrhu právne zastúpený advokátkou. Návrh smeruje proti 4 odporcom, pričom odporkyňa 2) je v návrhu označená len menom a priezviskom.   Súdny   poplatok   z   návrhu   na   začatie   konania   nebol   pri   podaní   návrhu zaplatený.

Dňa 6. 8. 2002 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, ktorým navrhol, aby do konania na strane odporcov pristúpili ďalšie dve osoby. Ako dôvod uviedol, že odporcovia   3)   a   4)   nie   sú   dedičmi   dvoch   pôvodných   spoluvlastníčiek   dotknutých nehnuteľností (P. K. rod. F. a M. M. rod. F.), ako to uvádza v návrhu na začatie konania, ale len jednej z nich. Osoby, ktorých pristúpenie do konania navrhuje sú dedičmi pôvodnej spoluvlastnícky nehnuteľností M. M. rod. F., ktorá zomrela ešte v roku 1984. K návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania navrhovateľ nepripojil žiadne doklady, ktoré by jeho tvrdenia o právnom nástupníctve preukazovali.

V dňoch   20.   9.   2002,   3.   12.   2002   a   17.   1.   2003   boli   súdu   doručené   žiadosti navrhovateľa o vytýčenie pojednávania vo veci.

Dňa 17. 3. 2003 bola sudkyňa predsedníčkou tunajšieho súdu upozornená písomne do spisu na prieťahy v konaní.

Dňa   22.   4.   2003   sudkyňa   vyzvala   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa,   aby   súdu oznámila   hodnotu   predmetných   nehnuteľností   za   účelom   vyrubenia   súdneho   poplatku z návrhu na začatie konania. Výzva bola právnej zástupkyni navrhovateľa doručená dňa 28. 4. 2003.

Dňa   7.   5.   2003   bolo   súdu   doručené   písomné   podanie   právnej   zástupkyne navrhovateľa,   ktorým   súdu   oznamuje   hodnotu   predmetných   nehnuteľností   s tým,   že   ich ocenenie bolo vykonané znaleckým posudkom, ktorý k podaniu doložila. Tento znalecký posudok bol vypracovaný dňa 28. 1. 1999.

Dňa   23.   5.   2003   sudkyňa   vyzvala   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku z návrhu na začatie konania v sume 2.945,- Sk. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 29. 5. 2003 a jeho právnej zástupkyni na vedomie dňa 27. 5. 2003.

Dňa 30. 5. 2003 boli súdu doručené kolkové známky v hodnote 2.945,- Sk, ktorými navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Dňa 12. 6. 2003 vyzvala sudkyňa právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby oznámila dátum   narodenia   a   posledné   bydlisko   odporkyne   2).   Výzva   bola   právnej   zástupkyni navrhovateľa doručená dňa 17. 6. 2003.

Dňa 13. 6. 2003 predsedníčka tunajšieho súdu písomne upozornila sudkyňu do spisu, že vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti SR. Dňa 1. 7. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie, ktorým právna zástupkyňa navrhovateľa oznamuje, že odporkyňa 2) mala niekedy v 20. rokoch minulého storočia odísť do USA. Bližšie informácie o odporkyni 2) však nezistila.

Dňa 18. 8. 2003 sudkyňa vydala vo veci uznesenie č. k. 14C 328/02-30, ktorým odporkyni 2) ustanovila pre toto konanie opatrovníka

Dňa   19.   12.   2003   bolo   súdu   doručené   písomné   podanie   právnej   zástupkyne navrhovateľa, ktorým žiada vo veci vytýčiť pojednávanie.

Dňa 24. 3. 2004 vytýčila sudkyňa vo veci pojednávanie na deň 5. 5. 2004. Dňa   5.   5.   2004   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   predniesli   svoje vyjadrenia navrhovateľ a odporcovia 1), 3) a 4). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania vyžiadaním si rôznych správ a za účelom znaleckého dokazovania na skutočnosť, či možno predmetné nehnuteľnosti reálne rozdeliť.

Dňa 14. 5. 2004 si sudkyňa dala k nahliadnutiu pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn. 7 C 507/02, ktorý bol vedený o návrhu Ing. J. T. proti B. T. (sťažovateľ) na vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach.

Dňa 21. 7. 2004 vydala sudkyňa uznesenie č. k. 14 C 328/02-40, ktorým konanie v predmetnej právnej veci prerušila až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 507/02 o vrátenie daru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 8. 2004.

Dňa 21. 7. 2004 vyzvala sudkyňa právnu zástupkyňu navrhovateľa na predloženie dedičských rozhodnutí, z ktorých by vyplývalo, kto je dedičom po pôvodnej spoluvlastníčke M. M. rod. F.

Dňa   22.   11.   2004   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   požiadala   o   pokračovanie v konaní s tým, že konanie sp. zn. 7 C 507/02 bolo právoplatne zastavené.

Dňa   25.   11.   2004   si   sudkyňa   nechala   vo   veci   pripojiť   právoplatné   rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. 7 C 507/02.

Dňa   17.   12.   2004   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   opätovne   požiadala o pokračovanie v konaní a doložila dedičské rozhodnutie v dedičskej veci po neb. M. M. rod. F.

Dňa 7. 2. 2005 požiadala právna zástupkyňa navrhovateľa o vytýčenie pojednávania vo veci.

Dňa 23. 3. 2005 upozornila predsedníčka tunajšieho súdu písomne sudkyňu do spisu, že navrhovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní a vo veci je potrebné konať rýchlo a plynulo.

Dňa 3. 6. 2005 bolo do spisu doručené písomné podanie odporcu 1). Dňa 17. 6. 2005 som z titulu poverenia vykonávať funkciu predsedu tunajšieho súdu sudkyňu   písomne   do   spisu   upozornil   na   jej   povinnosť   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Skutková a právna zložitosť sporu: Pokiaľ ide o právnu zložitosť sporu som subjektívne toho názoru, že vec nieje právne zložitá, jedná sa o bežný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Skutkovú zložitosť veci pokladám za vyššiu s ohľadom na skutočnosť, že jednu z podielových spoluvlastníčok nehnuteľností nemožno identifikovať a musel jej byť pre toto konanie ustanovený opatrovník, ako aj z toho dôvodu že medzi navrhovateľom a jeho otcom bol vedený spor o vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach.

Prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku: Z predmetného súdneho spisu sp. zn. 14 C 328/02 som zistil, že vo veci sa vyskytla prekážka postupu konania,   keď na tunajšom súde prebiehalo iné konanie, v ktorom sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (§ 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku). Jednalo sa o konanie sp. zn. 7 C 507/02 o návrhu Ing.   J.   T.   proti   B.   T.   (sťažovateľ)   na   vrátenie   daru   -   spoluvlastníckeho   podielu   na predmetných nehnuteľnostiach. Práve spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorého vrátenia   ako   daru   sa   darca   domáhal,   je   základným   predpokladom   aktívnej   vecnej legitimácie   navrhovateľa   v   konaní   sp.   zn.   14   C   328/02,   nakoľko   práve   titulom   svojho spoluvlastníctva využíva navrhovateľ svoje zákonné právo domáhať sa cestou súdu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva.

Uvedená   prekážka   postupu   konania   trvala   od   21.   7.   2004   (kedy   bolo   vydané rozhodnutie o prerušení konania sp. zn. 14 C 328/02) do 16. 10. 2004 (kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. 7 C 507/02), resp. až do 25. 11. 2004 (kedy si dala sudkyňa na základe oznámenia právnej zástupkyne navrhovateľa z 22. 11. 2004 pripojiť právoplatné rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. 7 C 507/02).

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ: Po   oboznámení   sa   s   obsahom   predmetného   súdneho   spisu   som   toho   názoru,   že v danej veci spôsobil prieťahy konania aj sťažovateľ. Sťažovateľ ako navrhovateľ, hoci bol aj kvalifikovane od začiatku konania vo veci zastúpený advokátkou, nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nezaplatil s podaním návrhu súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Až na výzvu súdu oznámil hodnotu predmetu sporu, hoci znalecký posudok, ktorý použil na určenie hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný viac ako 3 roky pred podaním návrhu na začatie   konania   a   mohol   ho   tak   mať   navrhovateľ   k   dispozícii.   Ani   po   výzve   súdu   na oznámenie hodnoty predmetu konania navrhovateľ sám od seba nezaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania a preto musel byť na jeho zaplatenie vyzvaný súdom.

Za pochybenie navrhovateľa, ktoré malo vplyv na plynulosť konania považujem aj skutočnosť, že navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania neoznačil odporkyňu 2) riadne,   tak   ako   to   ukladajú   ustanovenia   §   42   v   spojení   s   §   79   Občianskeho   súdneho poriadku.   V   dôsledku   tejto   skutočnosti   musel   byť   navrhovateľ   súdom   na   doplnenie označenia odporkyne 2) vyzvaný.

Rovnako k plynulosti konania neprispel ani postup navrhovateľa, keď v návrhu na začatie   konania   neoznačil   všetkých   ostatných   podielových   spoluvlastníkov   predmetných nehnuteľností. Pristúpenie ďalších účastníkov navrhol navrhovateľ až 6. 8. 2002, teda skoro 4   mesiace   po podaní   návrhu   na začatie   konania,   pričom doklady preukazujúce   právne nástupníctvo účastníkov navrhnutých na pristúpenie do konania predložil navrhovateľ až na výzvu   súdu   dňa   17.   12.   2004.   Tu   poukazujem   aj   na   to,   že   pôvodná   spoluvlastnícka nehnuteľností M. M., rod. F. zomrela ešte v roku 1984 a v roku 1985 bolo dedičské konanie po   nej   právoplatne   skončené.   Bolo   teda   v   možnostiach   navrhovateľa   hneď   pri   podaní návrhu   riadne   určiť   okruh   všetkých   účastníkov   konania   -   podielových   spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: Na základe opisu skutkového stavu som toho názoru, že vo veci možno konštatovať prieťahy spôsobené tunajším súdom za obdobie od 1. 7. 2003 (kedy navrhovateľ oznámil súdu svoje zistenia ohľadne identifikácie odporkyne 2), teda fakticky odstránil vadu svojho návrhu) do 21. 7. 2004 (vydanie uznesenia o prerušení konania). Aj keď sa v tomto období uskutočnilo vo veci pojednávanie, toto bolo odročené na neurčito, okrem iného za účelom doplnenia   dokazovania   znaleckým   dokazovaním   na   možnosť   reálneho   rozdelenia predmetných   nehnuteľností.   Znalecké   dokazovanie   ale   sudkyňa   vo   veci   nenariadila. Rovnako   pred   vytýčením   pojednávania   sudkyňa   nerozhodla   o   návrhu   navrhovateľa   na pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Ak sudkyňa ich pristúpenie do konania pripustí, mali by byť títo v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vypočutí ešte pred nariadením znaleckého dokazovania. Takto musí potom sudkyňa pred nariadením znaleckého   dokazovania   vo   veci   vykonať   ešte   ďalšie   pojednávanie,   hoci   bola   možnosť najprv rozhodnúť o návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a potom všetkých účastníkov vypočuť na jednom pojednávaní.

Prieťahy v konaní spôsobené súdom možno ďalej konštatovať aj v období od 25. 11. 2004 (kedy sudkyňa zistila, že konanie sp. zn. 5 C 507/02 bolo právoplatne zastavené) až doposiaľ.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   v zásade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou ( II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka konania a (3) postup samotného súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 328/02 ide o žalobu o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam.   Žaloby uvedeného   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov. Zhodne   s názorom   predsedu   okresného   súdu   vyjadreným   v jeho   stanovisku   možno konštatovať, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu   vedeného   pod sp.   zn. 14   C 328/02,   bolo   správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním čiastočne prispel k spomaleniu konania, keď napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v konaní pred okresným súdom nezaplatil súdny poplatok pri podaní žaloby, ale až na výzvu súdu, v žalobe dôsledne neoznačil všetkých účastníkov, čo si vyžiadalo ich postupné doplnenie a zmenu žaloby. Na uvedené správanie sťažovateľa poukázal vo svojom stanovisku aj predseda okresného súdu.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd   z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   vo   veci   sp.   zn.   14   C   328/02   zistil   rovnaké skutočnosti, ako tie, ktoré so svojom stanovisku uviedol predseda okresného súdu

Sťažovateľ podal 12. apríla 2002 žalobu na okresnom súde, ktorý urobil prvý úkon až po jednom roku, keď 22. apríla 2003 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na oznámenie hodnoty nehnuteľností za účelom vyrubenia súdneho poplatku. Už z podanej žaloby bolo zrejmé, že žalovaná 2) sa nachádza na neznámom mieste a bude potrebné skúmať, či nie sú dané dôvody   pre   ustanovenie opatrovníka.   V priebehu roku   2003   overoval   okresný   súd bydlisko žalovanej 2) a uznesením č. k. 14 C 328/02-30 z 18. augusta 2003 jej ustanovil pre konanie opatrovníka. Vo veci došlo k zmene zákonnej sudkyne, keď pôvodnou zákonnou sudkyňou bola JUDr. A. Z. a neskôr JUDr. M. J. Táto vo veci vytýčila pojednávanie na 5. máj 2004, čo znamená, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania dôkazov. V konaní sa vyskytla zákonná prekážka postupu v období od 21. júla 2004   (keď   okresný   súd   rozhodol   o prerušení   konania,   pretože   na   okresnom   súde   bolo vedené konanie sp. zn. 7 C 507/02 o vrátenie daru, ktorého predmetom bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorých zrušenie a vyporiadanie je predmetom konania sp. zn. 14 C 328/02) do 16. októbra 2004, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení konania vo veci sp. zn. 7 C 507/02. Od uvedeného dátumu do dňa rozhodnutia ústavného súdu okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon. Vo veci sa koná štvrtý rok, pričom za uvedené   obdobie   sa   uskutočnilo   jediné   pojednávanie   a dosiaľ   neboli   vo   veci   vykonané dôkazy, za účelom čoho bolo odročené na neurčito.

Existenciu prieťahov v konaní uznal vo svojom stanovisku aj predseda okresného súdu.

Ústavný súd so   zreteľom   na všetky   uvedené skutočnosti   konštatoval, že   konanie okresného súdu vo veci sp. zn. 14 C 328/02 je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok. Preto   ústavný   súd   rozhodol,   že   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“  

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v zmysle §   56   ods.   3   zákona o ústavnom   súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 14 C 328/02 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 Sk, pričom   svoju   žiadosť   odôvodnil   tým,   že: „moja   právna   neistota,   v ktorej   sa   dlhodobo nachádzam mi spôsobila nielen majetkovú ale aj nemajetkovú ujmu.

Moja   ujma   spočíva   v tom,   že   ako   väčšinový   vlastník   predmetnej   nehnuteľnosti nemôžem túto nehnuteľnosť užívať a opravovať, nemôžem si vyriešiť moju bytovú situáciu, napriek tomu, že som väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Musím sa bezmocne pozerať na to, ako nehnuteľnosť chátra a nemôžem si ju upraviť pre svoje účely, nemôžem si vylepšiť životný štandard, napriek tomu, že mám majetok, ktorý by mi to umožňoval.“

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   vo   veci sp. zn. 14 C 328/02 a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti   ústavný   súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.  

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   určuje spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s jeho   zastupovaním   v konaní   pred ústavným súdom advokátkou JUDr. H. B., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.  

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 18. augusta 2005