znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 143/04-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   G.   H.,   bytom   K.,   zastúpenej   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 430/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. H. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2004 doručená sťažnosť G. H., K., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K.,   v ktorej   tvrdí,   že postupom   Okresného súdu   Košice   II   (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 320/99 a 32 Cb 430/03 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“);   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   konanie   na   okresnom   súde viedlo pod sp. zn. 32 Cb 430/03.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   sa   až   doručením   platobného   rozkazu 3. marca   1999   dozvedela,   že   bola   proti   nej   podaná   žaloba o zaplatenie 59   1264   Sk   na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 320/99, proti ktorému podala 17. marca 1999 odpor, a to z toho dôvodu, že podľa nej má ísť o sumu 56 164,70 Sk, t. j. o sumu o 3 120   Sk   nižšiu   (znamená to,   že svoj   záväzok voči   žalobcovi v zásade   uznala, avšak v menšej hodnote, akú požadoval). V nadväznosti na to okresný súd uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok ako podmienku začatia (pokračovania) občianskoprávneho konania, ktoré   zo   zákona   nasleduje   po   podaní   odporu.   Sťažovateľka   9.   mája   1999   požiadala o oslobodenie   od   súdneho   poplatku.   Listom   z 25. mája   1999   poslal   okresný   súd sťažovateľke   „Potvrdenie“   na   vyplnenie   a požiadal   ju   o predloženie   kópie   odporu. Sťažovateľka 23. júna 1999 požiadala okresný súd o potvrdenie pre podnikateľku. Okresný súd podľa vyjadrenia sťažovateľky po jednom roku a 11 mesiacoch 5. marca 2001 vyzval sťažovateľku   na   predloženie   daňového   priznania   za   rok   1999   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty 5 000 Sk, čomu podľa jej vyjadrenia vyhovela, splnenie tejto povinnosti ale písomným dôkazom nepreukázala. Listom z 22. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie daňového priznania za rok 2002 a výpisov z účtov pod hrozbou uloženia   poriadkovej   pokuty   25 000 Sk,   čomu   tiež   podľa   jej   vyjadrenia   vyhovela 31. októbra   2003   (túto   skutočnosť   osvedčila   prílohou   k sťažnosti   v konaní   vedenom   na ústavnom   súde   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   79/04).   Okresný   súd   5. novembra   2003   rozhodol o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku z 9. mája 1999. Sťažovateľka 16. februára 2004 doručila predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú dostala odpoveď 15. marca 2004 v tom smere, že jej sťažnosť nie je dôvodná. Podľa jej vyjadrenia až z tejto odpovede sa dozvedela, že vec je už vedená pod sp. zn. 32 Cb 430/03.

Od   ústavného   súdu   požaduje   sťažovateľka   vydať   toto   rozhodnutie   (bez   ústneho pojednávania):

„Okresný súd Košice II porušil základné právo sťažovateľky G. H. v konaní vedenom pod   sp.   zn.   1   Rob   320/99   a 32   Cb   430/03   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa jej vec prejednala v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice II sa prikazuje konať v konaní 32 Cb 430/03 bez zbytočných prieťahov.

G. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80. 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný   súd   Košice   I je   povinný   vyplatiť   na   účet   advokátky   sťažovateľky   trovy právneho zastúpenia v sume 9. 352,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Zo sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   síce   využila   podanie   sťažnosti   orgánu štátnej   správy   súdov   16.   februára   2004,   ale   až   po   tom,   keď   už   okresný   súd   rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdneho poplatku a keď vec už bola prevedená do registra Cb pod sp. zn. 32 Cb 410/03. Taktiež je zrejmé, že na ústavný súd sa sťažovateľka obrátila 28. mája 2004, t. j. po uskutočnení pojednávania nariadeného na 11. máj 2004, ktoré podľa informácie získanej z okresného súdu bolo odročené na 11. jún 2004 (keď ešte predtým pre nesprávne   označený   pasívne   procesne   legitimovaný   subjekt   ústavný   súd   jej   sťažnosť doručenú   ústavnému   súdu   23.   februára   2004   odmietol   24.   marca   2004   uznesením č. k. IV. ÚS 79/04-9 pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka síce vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že viac ako štyri roky okresný súd rozhodoval iba o jej žiadosti o oslobodení od súdneho poplatku a pritom nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, na druhej strane z obsahu odpovede orgánu   štátnej   správy   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   v nadväznosti   na   jej   žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku bola opakovane vyzývaná na predloženie potrebných dokladov   zo   strany   okresného   súdu.   Túto   povinnosť   si   splnila   až   31.   októbra   2003. Uznesením z 5. novembra 2003 jej okresný súd oslobodenie od súdnych poplatkov priznal, vec bola prevedená do registra Cb a zapísaná pod sp. zn. 32 Cb 410/03 a okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 11. máj 2004.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného ústavný súd pri svojom rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky   z hľadiska   jej   prijatia   na   ďalšie   konanie   vychádzal   z toho,   že   vec   bola prevedená do registra Cb pod sp. zn. 32 Cb 430/03 a prevedením do tohto registra začalo riadne (neskrátené) občianskoprávne konanie. Zo sťažnosti a jej príloh tiež vyplynulo, že na dobu, ktorá   uplynula od prevedenia veci do tohto registra a začatia konania pod sp. zn. 32 Cb 430/03 mala vplyv aj samotná sťažovateľka a túto skutočnosť v rámci predbežného prerokovania   veci   nemožno   opomenúť.   Po   posúdení   všetkých   okolností   prípadu   podľa názoru ústavného súdu potom doba namietaná sťažovateľkou nesignalizuje reálnu možnosť vyslovenia porušenia základných práv a práv označených sťažovateľkou. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2004