znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 142/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, Advokátskakancelária, Štefánikova 15, Nitra, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konanívedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015. Sťažnosťbola odovzdaná na poštovú prepravu 16. januára 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že súdny exekútor vymáhalv exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Er 1621/01 v prospechspoločnosti UniCredit Bank, a. s. (ďalej len „oprávnená“), od spoločnosti TIROL s. r. o.(ďalej len „povinná“), pohľadávku v sume 100 985,31 € s prísl. z dôvodu úveruposkytnutého úverovou zmluvou z 19. marca 1999.

Sťažovateľka spolu so svojím už nebohým manželom sú ručiteľmi na stranepovinnej, pričom na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajskýsúd“) boli obaja ručitelia tiež zaviazaní právoplatne na úhradu dlhu a aj tento ich záväzok jevymáhaný tým istým súdnym exekútorom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.Er 921/02.

V rámci exekúcie vedenej proti povinnej došlo k dražobnému predaju nehnuteľnéhomajetku povinnej, a to za cenu 83 771,05 € spolu s úrokmi 1 457,45 €, teda celkom za85 228,50 €.

Uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/01-384 z 29. júna 2007 bol schválenýrozvrh výťažku z dražby, avšak na základe odvolania povinnej uznesením krajského súduč. k. 8 CoE 86/2007-412 z 30. mája 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec mubola vrátená na ďalšie konanie.

Uznesením okresného súdu č. k. 31 K 54/2011-228 z 2. apríla 2012, ktoré sa staloprávoplatným 27. apríla 2012, bolo zastavené konkurzné konanie voči povinnej prenedostatok majetku a povinná bola na základe toho 9. júna 2012 vymazaná z obchodnéhoregistra.

Sťažovateľka a jej manžel podaním z 29. júla 2014 adresovaným súdnemuexekútorovi vo veci sp. zn. Er 1621/2001 inter alia oznámili, že povinná bola 9. júna 2012vymazaná z obchodného registra, čím stratila právnu subjektivitu a spôsobilosť byťúčastníčkou konania. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, je potrebné exekúciuzastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, čo je súd povinný urobiť aj beznávrhu. Žiadali tiež bezodkladné vydanie uznesenia o rozvrhu výťažku z dražbya upozornili, že zastavenie konania má vplyv na spôsob určenia a výšku odmeny exekútora.Uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/2001-675 z 29. októbra 2015 bolo opätovnerozhodnuté o schválení rozvrhu výťažku z dražby. Z celkovej sumy 85 228,50 € na odmenuexekútora a hotové výdavky pripadla suma 34 144,30 € a v prospech oprávnenej suma51 084,20 €.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že ako ručiteľka k poskytnutému úveru má právny záujemna tom, aby bol rozvrh výťažku z dražby vykonaný v súlade so zákonom, pretože čím viacprostriedkov bude použitých na uhradenie pohľadávky oprávnenej, o to menej sa budemusieť použiť na úhradu pohľadávky oprávnenej v rámci exekučného konania vedenéhopod sp. zn. Er 921/02 proti sťažovateľke ako ručiteľke. Vyplýva z toho, že sťažovateľka jepriamo dotknutá uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/2001-675 z 29. októbra 2015a týmto uznesením došlo k porušeniu jej označených práv.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávnehoskutkového zistenia a z nesprávneho právneho posúdenia.

Povinná vymazaním z obchodného registra 9. júna 2012 stratila právnu subjektivitua spôsobilosť byť účastníčkou konania, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní.V dôsledku toho bolo potrebné exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g)Exekučného poriadku a až potom následne vykonať rozvrhové pojednávanie. Sťažovateľkalistom z 29. júla 2014 túto skutočnosť oznámila súdnemu exekútorovi, ktorý bol povinný jejpodnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadkubezodkladne predložiť okresnému súdu. Vyplýva z toho, že okresný súd mal vedomosťo strate spôsobilosti povinnej byť účastníčkou konania, pretože pri schvaľovaní výťažkuskúma exekučný spis, ktorého súčasťou bolo aj podanie z 29. júla 2014. Okrem tohookresný súd mal aj zákonnú povinnosť v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či účastníkkonania má spôsobilosť byť účastníkom konania, a v prípade zistenia, že túto spôsobilosťstratil, mal konanie zastaviť. Preto exekučné konanie malo byť najskôr zastavené a ažnásledne malo byť vykonané rozvrhové pojednávanie, pričom v takomto prípade by súdnyexekútor musel svoju odmenu vypočítať nie z vymáhanej sumy, ale len z reálne vymoženejsumy.

Okresný súd neskúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci,a v rozpore s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nezastavil exekučnékonanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania. Pri správnom postupe by odmenasúdneho exekútora bola len 14 079 €, a nie 33 193,92 €. Tým, že súdny exekútor nesprávnevyrátal svoju odmenu, sťažovateľku o túto sumu poškodil a v konečnom dôsledku poškodilaj oprávnenú, pretože jej z rozvrhu priradil o 19 305 € menej, ako mal. Bolo porušené ajustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého na trovy súdneho exekútoramala ísť maximálne suma 20 454,84 €.

V súvislosti so zánikom povinnej ako subjektu práva a nezastavením exekúcie predvykonaním rozvrhového pojednávania kladie sťažovateľka otázku, ako súdny exekútorpreukázal doručenie predvolania na rozvrhové pojednávanie v súlade s ustanovením § 154Exekučného poriadku povinnej, ktorá zanikla, a ako preukázal doručenie zápisnicez rozvrhu výťažku povinnej podľa § 160 Exekučného poriadku. Napokon ani uznesenieokresného súdu nebolo možné zaniknutej povinnej doručiť.

Uznesenie okresného súdu nie je riadne odôvodnené a nie je z neho zrejmé, či súdnyexekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, resp. v kladnom prípade akookresný súd dospel k takémuto záveru. Nie je zrejmé ani skúmanie hotových výdavkovsúdneho exekútora v súvislosti so spotrebným materiálom a telekomunikačnýmipoplatkami. Napokon z uznesenia nevyplýva, na akom základe sa priznalo navýšenieodmeny a hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

Sťažovateľka ďalej namieta, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v súladeso zákonom, pretože v prvej skupine neboli uspokojené trovy exekúcie oprávnenej.Ak chcel súdny exekútor uspokojiť trovy exekúcie v sume prevyšujúcej 20 574,92 € (ako tovyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie), potom mal na to účastníkov upozorniť, čo savšak nestalo.

Pri správnom postupe by na pohľadávku oprávnenej pripadlo o 19 305 € viac, čozároveň znamená, že o toľko menej by sa malo vymáhať od sťažovateľky ako ručiteľkyv exekučnom konaní vedenom proti nej.

Napokon sťažovateľka poukazuje aj na neprimeranú celkovú dĺžku exekúcietrvajúcej od roku 2002, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod č. sp.zn.: Er/1621/01 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn.: Er/1621/01-675 zo dňa 29.10.2015 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov finančné zadosťučinenie v sume 3 000,00 eur.

4. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 296,44 € (za dva úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods.1 písm. a) a b) a v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. á 139,83 € + 2x režijný paušál á 8,39 €), na účet advokáta, JUDr. Juraj Tibenský(...) do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať primárne za podanie niekoho zjavne neoprávneného.

Sťažovateľka nebola účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdompod sp. zn. Er 1621/01, preto je už na prvý pohľad zrejmé, že nie je osobu oprávnenoupodať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti uzneseniu okresného súdu z 29. októbra2015, a to vrátane namietaných prieťahov v exekučnom konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Nemôžu byť pochybnosti o tom, že sťažovateľka naozaj má eminentný právnyzáujem na tom, aby sa rozvrh výťažku z dražby vykonal zákonným spôsobom najmä v tomzmysle, aby z výťažku čo najviac pripadlo na úhradu dlhu povinnej, pretože v rozsahu tejtoúhrady sťažovateľka ako ručiteľka nebude musieť sama zaplatiť oprávnenej. Tátoskutočnosť však neoprávňuje sťažovateľku zasahovať do exekučného konania, v ktorom nieje účastníčkou konania.

Sťažovateľka má možnosť uplatňovať svoje námietky uvedené v sťažnostiv exekučnom konaní vedenom voči nej pod sp. zn. Er 921/02. Treba vychádzať z toho, žepre sťažovateľku, ktorá nebola účastníčkou exekučného konania vedeného pod sp. zn.Er 1621/01, nie je uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby záväzné (§ 159 ods. 2 v spojenís § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Má právo na to, aby v exekučnom konanívedenom proti nej sa v zmysle jej námietok preskúmal rozsah uspokojenia oprávnenejz výťažku dražby. Nemôže byť na ťarchu sťažovateľky to, že nebola účastníčkouexekučného konania vedeného pod sp. zn. Er 1621/01 (v dôsledku čoho nemohla uplatňovaťsvoje námietky vrátane podania odvolania), ale rovnako nemôže byť na jej ťarchu aniprípadná pasivita oprávnenej, ktorá sa podľa všetkého nedomáhala nápravy tých údajnýchpochybení, ku ktorým malo dôjsť podľa právneho názoru sťažovateľky. Ak k takýmtopochybeniam došlo, potom by tieto mala znášať oprávnená.

V závere možno uviesť, že zo sekundárneho hľadiska nie je daná ani právomocústavného súdu konať o sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy.

Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ako je zrejmé z už uvedených skutočností, sťažovateľka sa dosiaľ ani len nepokúsiladomáhať sa ochrany svojich práv v konaní pred všeobecnými súdmi, hoci na to má zákonnúmožnosť. Obrátila sa totiž priamo na ústavný súd. Za tohto stavu je právomoc ústavnéhosúdu poskytnúť jej ochranu v danom štádiu vylúčená.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016