znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 142/04-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. a E. Ď., obaja bytom S., vo veci porušenia ich základných práv upravených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky,   ako   aj   ich   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2 C 228/03-36 z 8. januára 2004 a uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 5 Co 48/04 z 26. marca 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. a E. Ď. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2004 doručená sťažnosť J. a E. Ď., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci porušenia ich základných práv upravených v čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj ich práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 C 228/03-36 z 8. januára 2004 a uznesením Krajského súdu Žilina (ďalej len „krajský súd“) sp.   zn.   5   Co   48/04   z 26.   marca   2004,   ktorými   uvedené   súdy   nepriznali   sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Namietajú, že súdy vôbec nezohľadnili ich „ťaživú sociálnu situáciu“, argumentujúc ich   nízkym   príjmom   9   527   Sk   mesačne,   v ktorom   je   zahrnutý   aj   ich   prenájom poľnohospodárskej pôdy, a tým, že z dvoch   rodinných domov, ktorých sú vlastníkmi, je jeden postavený v roku 1995 a je doteraz neobývateľný, bol kúpený iba ako východisko na zrušenie stavebného sporenia jedného zo sťažovateľov.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol: „Zamietnutím žiadosti navrhovateľa o odpustenie, resp. zníženie súdnych poplatkov a pridelenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov, vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, podľa § 11, § 13 OZ, došlo k porušeniu základných práv sťažovateľov, podľa čl. 19, odst. 1, 2, čl. 39, odst. 1, 2, čl. 46 odst. 1, 2, 3, Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   základných   ľudských   práv   a slobôd   RE. Uznesenie Krajského súdu v spojení s uznesením Okresného súdu sa zrušuje

Krajský   súd   v Žiline   je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   spojené   s týmto konaním.“.

Súčasne   sťažovatelia   požiadali   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii   Ústavného   súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa   a   zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na   odmietnutie   návrhu   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť nie je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde prípustná, ak sťažovateľ nevyužil   opravné   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   odmietol   pre   neprípustnosť   sťažnosť   sťažovateľov,   keďže   je   toho názoru,   že   sťažovatelia   majú/mali   k dispozícii   účinné   prostriedky   ochrany   svojich základných práv v systéme všeobecného súdnictva.

Čo sa týka porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu, ústavný súd uvádza, že zo samotného rozhodnutia sp. zn. 5 Co 48/04 z 26. marca 2004, ktorým krajský súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej   ujmy,   vyplýva,   že   tento   súd   zhodnotil   osobné   a majetkové   pomery sťažovateľov takto:

„Okresný súd riadne zistil pomery navrhovateľov tom smere, či nie je im možné priznať   oslobodenie   od   zaplatenia   súdneho   poplatku.   Vykonaným   dokazovaním   mal preukázané, že pomery navrhovateľov oslobodenie od súdnych poplatkov neumožňujú, s ktorým názorom sa stotožnil i odvolací súd, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne   správny   potvrdil.   Z preskúmaného   spisového   materiálu   okresného   súdu   mal preukázané, že navrhovatelia majú príjem Sk 9.527,- mesačne, okrem toho sú vlastníkmi dvoch rodinných domov a majú ešte príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy. Nebolo preukázané, že by ich majetkové a zárobkové pomery boli také ťaživé a sociálne slabé, aby im   bránili   zaplatiť   súdny   poplatok   z   konania.   Neboli   teda   splnené   podmienky   na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto na odvolanie navrhovateľov neprihliadal.“.Podľa názoru ústavného súdu samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu; navyše k zastaveniu označeného konania napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťousťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu na účely konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2004