znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 140/09-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Cb 197/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   D., o d m i e t a   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2009   doručená   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Cb 197/06.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   sa   návrhom   na   vydanie   platobného rozkazu z 10. apríla 2006 domáhala proti odporcovi – spoločnosti S., a. s., B., zaplatenia pohľadávky vo výške 1 203 320,70 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy na dodávku náradia.Výzvou z 25. mája 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku 72 198 Sk. Sťažovateľka následne na to súdny poplatok bezodkladne uhradila. Uznesením zo 14. júla 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu, v dôsledku čoho sťažovateľka čiastočným späťvzatím a zmenou návrhu z 26. júla 2006 vzala   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   v   časti   o   zaplatenie   pohľadávky   v sume 77 887,20 Sk späť s tým, že výška istiny má správne predstavovať sumu 1 125 433,50 Sk, a súčasne upravila v časti výšky úrokov petit návrhu na vydanie platobného rozkazu.Okresný súd uznesením č. k. 1 Cb 197/06-73 z 31. júla 2006 pripustil zmenu návrhu.

V   ďalšom   sťažovateľka   okrem   iného   uviedla,   že: „I   napriek   skutočnosti,   že sťažovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.04.2006 v znení čiastočného späťvzatia a zmeny návrhu zo dňa 26.07.2006 žiadal súd o rozhodnutie danej právnej veci v skrátenom konaní a vydanie platobného rozkazu, pričom skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie   platobného   rozkazu   súdu   preukázal,   súd   platobný   rozkaz   nevydal,   a   namiesto skrátenej formy konania, zvolil cestu rozhodovania formou verejného konania.(...) Prvé   pojednávanie   v   danej   právnej   veci   vytýčil   Okresný   súd   Bardejov   na   deň 31.10.2006. Vzhľadom k tomu, že prvé pojednávanie neviedlo ku konečnému vyriešeniu danej právnej veci, súd za účelom vykonania ďalšieho dokazovania odročil pojednávanie na neurčito.

Vzhľadom k tomu, že z dôvodov nie na strane sťažovateľa, ale na strane súdu a na strane   právneho   zástupcu   odporcu(...)   boli   ďalšie   vo   veci   nariadené   pojednávania opakovane zrušované a odročované, najbližšie pojednávanie v danej právnej veci sa konalo až   dňa   07.05.2008,   t.j.   v   nezanedbateľne   dlhej   dobe   19-tich   mesiacov   od   prvého pojednávania.

I napriek tomu, že súd v označenej právnej veci takmer 19 mesiacov nekonal, ani pojednávanie   nariadené   na   deň   07.05.2008   neviedlo   ku   konečnému   vyriešeniu   danej právnej veci a súd pojednávanie opäť za účelom dokazovania, na neurčito odročil, i napriek tomu, že súd mal k dispozícii výpovede všetkých navrhovaných svedkov a účastníkov. Vzhľadom k tomu, že súd opäť ostal dlhšiu dobu v nečinnosti, resp. plynutím času sa možnosť uspokojenia nároku sťažovateľa znižovala, v snahe podnietiť porušovateľa, aby vec v   čo   najkratšom   čase   prejednal   a   rozhodol,   sťažovateľ   niekoľkokrát   formou   písomnej žiadosti   o   vytýčenie   pojednávania   zo   dňa   30.06.2008   a   zo   dňa   19.09.2008   podanej prostredníctvom právneho zástupcu žiadal súd o vytýčenie termínu pojednávania.

Po   týchto   snahách   bol   súdom   vytýčený   termín   pojednávania na deň 22.01.2009, avšak pár dní pred pojednávaním (19.1.2009) nám bolo opäť oznámené, že pojednávanie sa odročuje   na   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu, pričom   termín,   v   ktorom   by   sa   malo odročené pojednávanie konať opäť nebol stanovený.

Ku   dňu   podania   tejto   sťažnosti   nám   nie   je   známy   termín   pojednávania   v   danej právnej veci, resp. tento nebol doposiaľ súdom vytýčený, pričom máme za to, že takéto konanie súdu nielenže prispieva k udržiavaniu právnej neistoty účastníkov, ale naviac je v rozpore s jednou so základných zásad garantovaných dokumentmi najvyššej právnej sily, a síce so zásadou rýchleho a spravodlivého súdneho procesu. (...)

Sťažnosťou   zo   dna   28.11.2008   pre   prieťahy   v   súdnom   konaní   vedenom   pred Okresným súdom v Bardejove pod sp.zn. 1 Cb 197/06, sme žiadali predsedu Okresného súdu v Bardejove o prieskum postupu okresného súdu v označenej právnej veci. (...) V dôsledku nečinnosti súdu sme boli teda prinútení podať vyššie uvedenú sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu Bardejov. Bezodkladne po podaní našej sťažnosti pre prieťahy v konaní, príslušný súd vytýčil termín pojednávania na deň 22.01.2009.

Avšak   ku   dňu   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   bol   termín   pojednávania   opäť z dôvodov na strane odporcu zrušený a nový termín pojednávania vytýčený súdom nebol. (...)“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„Ústavné   právo   sťažovateľa,   spoločnosti   T.   s.r.o.,   D.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bardejov v konaní sp. zn. 1 Cb 197/06 porušené . Okresnému   súdu   Bardejov   v   konaní   sp.zn.   1   Cb   197/06   sa   prikazuje konať   bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančného zadosťučinenia vo výške 37.357,55 €. Okresný súd Bardejov je povinný finančné zadosťučinenie vo výške 37.357,55 € vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Bardejov   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   a   trovy právneho zastúpenia za 2 x úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie písomného návrhu) á 115,90-€, a 2x paušálna náhrada á 6,95 €, spolu 245,70€ + 46,68 € (19 % DPH), spolu vo výške 292,38 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Z. Č..“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 197/06.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   judikoval,   že   ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 197/06 sa v napadnutom konaní   zjavne   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   preskúmal   postup   konajúceho   súdu,   pričom   ustálil,   že   okresný   súd vo veci   robil   procesné úkony   vyvolané návrhmi účastníkov konania plynule. Konal tak priebežne, ako mu to umožňovali aj samotní účastníci. V hodnotení plynulosti konania je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok až po výzve súdu, v priebehu konania menila žalobu, čiastočne ju brala späť, predkladala listinné dôkazy,   čo   jej   nemožno   vyčítať,   s navrhnutými   úkonmi   sa   však   konajúci   súd   musel procesne vysporiadavať, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo dĺžku konania. Sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa niekoľkokrát limitovala konajúci súd aj v otázke nariaďovania termínov pojednávaní.

V priebehu konania pred okresným súdom ústavný súd síce zistil aj kratšie obdobie nečinnosti (31. októbra 2006 – 23. januára 2007), v kontexte celého konania bol však takýto jej postup ojedinelý.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   predmetnú   sťažnosť   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009