SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 14/96

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 3. apríla 1996 vo veci podnetu ⬛⬛⬛⬛ a manželky ⬛⬛⬛⬛,

zastúpených JUDr. Alfonzom Langerom, advokátom, Bratislava, Radlinského 28, o porušení ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 16 Co 80/95 takto r o z h o d o l : Podnet ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Písomným podaním z 11. januára 1996, označeným ako "návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR", domáhajú sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Alfonza Langera, advokáta, Bratislava, Radlinského 28, manželia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na ústavnom súde vydania uznesenia, ktorým by sa vyslovilo, "že neumožnením práva podnecovateľov   ⬛⬛⬛⬛ a ich právneho zástupcu JUDr. Alfonza   Langera, advokáta, byť prítomnými účastníkmi v odvolacom konaní Kraj. súdu v Bratislave č. k.16 Co 80/95 ako súdu odvolacieho vo veci Okr. súdu v Senicič. k. 12 C 146/94   o privolení výpovede z nájmu bytu,znemožnením sa vo veci vyjadriť, predložiť nové dôkazy, došlo k porušeniu ich ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky."

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo 7. marca 1996 po predbežnom prerokovaní podnetu na začatie konania podľa   25 ods. 3   zákona   Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. podnet prijal na začatie konania. Z obsahu spisu Okresného súdu v Senici (sp. zn. 12 C 146/94) ústavný súd zistil, že rozsudkom z 15. novembra 1994 súd privolil k výpovedi z nájmu bytu

odporcom

a jeho manželke v prospech navrhovateľa DEUS, spol. s r. o., P. O. Box 43, Holíč, z dôvodu, že odporcovia používajú dva byty, a to byt, ktorý bol predmetom súdneho konania a nimi novopostavený rodinný dom. Odporcovia proti rozsudku podali odvolanie, ku ktorému pripojili aj splnomocnenie pre JUDr. Langera.   JUDr. Langer   žiadal odvolací   súd o odročenie pojednávania určeného na deň 26. apríla 1995 zo zdravotných dôvodov, keďže v ten   deň sa mal podrobiť predoperačným vyšetreniam. Podanie bolo mylne adresované Mestskému súdu v Bratislave, preto JUDr. Langer vykonal opravu. Prečiarkol adresu "Mestský súd" a nadpísal "Krajský súd v Bratislave". Dodatočne však zistil,   že súdne úradníčky vec poplietli a napriek vykonanej oprave podanie doručili do podateľne Mestského súdu v Bratislave. Kým sa vyjasnilo, kde vlastne podanie patrí, odvolacie pojednávanie, určené na 26. apríla 1995 už prebehlo a to bez účasti nielen odporcov, ale aj ich splnomocneného zástupcu. Krajský súd v Bratislave potvrdil prvostupňový rozsudok. Odporcovia podali 13. septembra 1995 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý dovolanie odmietol uznesením z 23. novembra 1995 (sp. zn. 3 Cdo 105/95) z dôvodov, že Krajský súd v Bratislave nijako neodňal odporcom možnosť konať pred súdom. Pred prvostupňovým súdom odporcovia nemali právneho zástupcu. Aj odvolanie podali sami. Odvolací súd určil termín odvolacieho pojednávania na deň 26. apríla 1995 a   predvolanie doručil účastníkom   s veľkým časovým predstihom dňa 17. marca 1995. Ak si účastníci mienili zvoliť zástupcu pre odvolacie konanie, mali na to dostatok času. Predvolaní účastníci boli nečinní. Odvolacie konanie preto mohlo prebehnúť aj bez ich prítomnosti ( 101 ods. 2 v spojení s 211 O.s.p.). Inak podľa

názoru najvyššieho súdu v danom prípade dovolanie zákon nepripúšťa ( 218 ods.1 písm. c/, 243b ods. 4 O.s.p.). Podnecovatelia vzhliadajú porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy v tom, že postupom súdu bolo im znemožnené predložiť závažné dôkazy, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky). Podnetom síce napádajú manželia porušenie ústavnosti - čl. 48 ods. 2 ústavy, no z obsahu spisu Okresného súdu v Senici vyplýva, že vlastne je napádaná zákonnosť v konaní a rozhodovaní súdov, ktoré svojím postupom, podľa tvrdenia podnecovateľov,   zabránili   zistiť skutočný   stav   veci. O zákonnosti podľa čl. 141 a 142 ústavy rozhodujú všeobecné súdy, do sústavy ktorých nepatrí ústavný súd. Nie je ich nadriadenou ani kontrolnou súdnou inštanciou, pokiaľ ide o ich meritórne rozhodovanie a dodržiavanie zákonnosti. Nemá preto právomoc zrušovať ich rozhodnutie alebo vysloviť, že nimi bola porušená zákonnosť. Nie je možné akceptovať názor, že by postupom súdu bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom, a tým že by došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní na Krajskom súde v Bratislave. Podľa citovaného článku "každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti   a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom". Podnecovatelia mali možnosť byť prítomní na všetkých súdnych pojednávaniach, mali možnosť ústne i písomne podať svoje vyjadrenie ku všetkým vykonaným dôkazom. Pomerne vo veľkom časovom predstihu dostali predvolanie na odvolacie pojednávanie, ktoré bolo určené na deň 26. apríla 1995. Predvolanie prevzali 17. marca 1995. Poverenie na zastupovanie JUDr. Langerovi podpísali dňa 18. apríla 1995. Advokát mal ešte 7 dní na zaobstaranie potrebných dôkazov, na ktoré sa odvoláva a pripraviť aj ďalšie vyjadrenia. Tým, že sa nepresvedčil, či súd vyhovel alebo nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania spôsobil, že na   odvolacom   pojednávaní   ani   podnecovatelia   (v spore odporcovia, ktorých mal zastupovať), ale ani prípadne jeho substitút, ktorého za seba mohol poveriť zastupovaním, prítomní neboli. Preto vyslovovať názor, že súd porušil článok 48 ods. 2 ústavy, nie

je opodstatnené. Všeobecná úprava ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v článku 46 ods. 4 ústavy splnomocňuje zákonodarcu, aby podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovil zákonom. Týmto zákonom pre posudzovanie namietaného porušenia   dvoch   súdno-procesných princípov je Občiansky súdny   poriadok. Súd nemá zákonnú povinnosť odročiť súdne pojednávanie, ak o to požiada účastník konania. Podľa 119 Občianskeho súdneho poriadku žiadosti o odročenie pojednávania môže súd vyhovieť len z dôležitých dôvodov. V prípade nevyhovenia žiadosti je účastník konania povinný sa na pojednávanie dostaviť. Ak účastník konania, resp. jeho splnomocnený právny zástupca sám zaviní, ako to bolo vyššie uvedené, neprítomnosť na pojednávaní, nesie sám aj následky tejto neprítomnosti. Podľa názoru ústavného súdu nedošlo v konaní Krajského súdu v Bratislave k porušeniu procesných záruk spravodlivého procesu, ktoré sú súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, deklarovaných v čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať ⬛⬛⬛⬛ opravný prostriedok.V Košiciach 3. apríla 1996

Za správnosť opísaného textu: JUDr. Anna Danielčáková predsedníčka senátu