znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 14/2013-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   MUDr.   Z.   Š.,   zastúpeného   advokátom JUDr.   Tiborom   Šafárikom,   Advokátska   kancelária,   Štúrova   20,   Košice,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2003 v období od rozhodnutia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   I. ÚS 379/08-33   zo 17. augusta 2009   p o r u š i l   základné   právo   MUDr.   Z.   Š.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. MUDr. Z. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. MUDr. Z. Š.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Tibora Šafárika, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 14/2013-8   zo 16. januára   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. Z. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Bratislava I (ďalej len „okresný súd“   alebo „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2003 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 379/08-33 zo 17. augusta 2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že «Okresný   súd   koná   o   žalobe   na   zrušenie   a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v spore, v ktorom je sťažovateľ žalobcom. Žaloba bola podaná v roku 2003. Do dnešného dňa nebol vynesený ani prvostupňový rozsudok.

Z dôvodu rovnakého ako teraz bolo toto konanie predmetom prieskumu Ústavného súdu už v roku 2008. Nálezom I. ÚS 379/08 bolo porušenie základného práva konštatované spolu   s   ostatnými   výrokmi.   Druhým   z   nich   bol   príkaz   konať   v   ďalšom   postupe   bez zbytočných prieťahov. Účastník nie je pravdaže povolaný k tomu, aby predkladal svoje názory   na   zachovanie   primeraného   tempa   konania.   Aj   keď   sú   naporúdzi   každému objektívne rozmýšľajúcemu, nezaujíma ho „cesta“, ale výsledok rešpektovania uvedeného príkazu.   Predsa   však   stojí   za   zmienku   skrátenie   lehôt   pri   pohybe   spisu   pri   zneužívaní procesných oprávnení protistranou, ako aj napríklad využitie § 118 ods. 2 O. s. p., ktoré by v tomto štádiu konania s veľkou pravdepodobnosťou usmernilo účastníkov v súlade s jeho účelom.

Kritériá resp. obsah kritérií zvažovaný pri posudzovaní, či k zbytočným prieťahom v konaní došlo alebo nie, sa nezmenili: spor nezmenil svoju povahu, ani sa neskomplikoval. Patrí doslova k jednoduchým po stránke právnickej a veľmi mierne náročným po stránke skutkovej. I v tej sa nakoniec súd opiera o posudky.

Žalobca sa vzhľadom na eminentný záujem na ukončení sporu nedopustil ničoho, čo by konanie zdržalo.

Objektívnym   záverom   teda   je,   že   je   to   súd   konajúci   v   prvom   stupni   (hoci s „prispením“ súdu odvolacieho), ktorý koná v rozpore s § 6, 100 ods. 1 O. s. p. a tým aj so základným právom, chráneným čl. 48 ods. 2 Ústavy SR....

Už v pôvodnej sťažnosti bolo uvedené a ústavným súdom v náleze akcentované, aké dôsledky spôsobuje sťažovateľovi stav právnej neistoty, v ktorej sa vinou súdu nachádza. Nech lekár, svedomitý a zodpovedný, pracuje na akomkoľvek poste, musí zákonite jeho dispozície ovplyvňovať negatívne spolubývajúca spoluvlastníčka so záľubou v konfliktoch a hašterení.   Nakoniec   jej   „pohotovosť“   k   týmto   manierom   dosvedčujú   nezmyselné vyjadrenia a podania. Bez rozhodnutia súdu odmieta z bytu odísť, hoci vlastní ďalšie dva. Jej povahu isteže súd nezavinil, zavinil však, že neplní úlohu, pre ktorú v podstate existuje. S poukazom na čl. 48 ods. 2, 127 ods. 3 Ústavy SR a § 36 ods. 2 Zákona o Ústavnom súde navrhujem vyniesť tento nález:

1. Okresný súd Bratislava I v období po 17. auguste 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.   7C   8/2003   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 3000,- EUR.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Návrh na prikázanie konať bez zbytočných prieťahov podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy nie je   podaný   z   dôvodu,   že   táto   povinnosť   bola   súdu   uložená   nálezom   zo   17.   8.   2009 č. I. ÚS 379/08.».

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr   3189/2013 z 27. augusta 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 11. septembra 2013.

3.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   popísala   chronologický   prehľad   úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci v napadnutom období a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

«... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.   zn.   7C 8/2003 oznámiť,   že netrvám na ústnom prejednávaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.   z...,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

...   Podľa   ust.   §   29   ods.   3   zákona   Národnej   rady   SR   č.   38/1993   Z.   z...,   si   Vám dovoľujem oznámiť, nasledovné stanovisko:

... Sťažovateľ žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vyniesol nález, ktorým by skonštatoval, že Okresný súd Bratislava I v období po 17. 08. 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.   7C   8/2003   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Avšak s poukázaním na   vykonané   šetrenie   plynulosti   konania   je   potrebné   konštatovať,   že   zákonná   sudkyňa postupovala vo veci v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a vo veci priebežne konala. Vzhľadom   na   uvedené,   prosím   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   aby   uvedenú skutočnosť zobral do úvahy a sťažnosti sťažovateľa MUDr. Z. Š. nevyhovel.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“

3.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   okresného   súdu uviedol:

«V označenej veci... oznamujem, že súhlasím s konaním bez ústneho pojednávania. Na   vyjadrenie   okresného   súdu   považujem   za   potrebné   odpovedať:   Chronológia úkonov súdu, ale predovšetkým ich obsah a účel vykazujú znaky úplnej straty orientácie v sporoch tohto druhu (procesné postupy na mysli nemám). V súdnej praxi je notorietou, že hodnota   podielu   sa   nezisťuje   s   prispením   znalca,   ale   trhovým   „odhadom“,   ktorý   je   – s pomocou realitných kancelárií, ktoré zdanlivo zbytočne súd oslovil - celkom v rukách súdu.   Celé   konanie   bolo   poznačené   problémami   so   znalcami   (absolútne   zbytočnými), pričom osobitne neefektívnosť postupu súdu dokumentuje „... pokyn sudkyne na realizáciu pokynu sudcu...“!

Zodpovedá pravde, že v dôsledku typickej „únavy zo sporu“ bez solídnej perspektívy (ani   jeden   rozsudok   za   desať   rokov)   sťažovateľ   volil   cestu   premrštenej   výšky   výplaty, obetujúc   ju   v   záujme   kľudu   v   pokročilom   veku.   Skončenie   veci   nemá   vplyv   ani   na posudzovanie veci z namietnutých hľadísk, ani na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (IV. ÚS 28/03 a iné).

Postup „... v súlade s OSP a priebežné konanie...“ vo veci by nemali za následok takéto prieťahy v takejto jednoduchej kauze.

Európsky súd pre ľudské práva vo veci Appiccella vs. Taliansko stanovil hodnotenie zbytočných prieťahov v konaní nie podľa „výpočtu“ ich etáp, ale podľa celkovej dĺžky konania. Keďže súd sa ani po predchádzajúcom náleze nevyhol porušovaniu základného práva podľa namietaných ustanovení, ktoré ich zaručujú, mal sťažovateľ i v ďalšej etape postavenie obete. Preto mu patrí požadované primerané zadosťučinenie.

Trovy právneho zastupovania predstavujú odmenu za tri úkony...»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 8/2003, najmä v období od rozhodnutia ústavného súdu č. k. I. ÚS 379/08-33 zo 17. augusta 2009:

Sťažovateľ je navrhovateľom na okresnom súde vo veci sp. zn. 7 C 8/2003 o zrušenie a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   ktoré   je   vedené   okresným   súdom   od 15. januára 2003....

Dňa 17. augusta 2009 ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 379/08-33 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 8/2003, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Nález bol okresnému súdu doručený 25. septembra 2009.

Dňa 4. septembra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. december 2009. Dňa 18. septembra 2009 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby v určenej lehote oznámili, aké majú návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 23. septembra 2009 predsedníčka okresného súdu písomne požiadala konajúcich sudcov v napadnutom konaní, aby postupovali bez zbytočných prieťahov.

Dňa   28.   októbra   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   8/2003-242   nepriznal znalcovi Ing. M. P. odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 3. decembra 2009 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. marec 2010.

Dňa 9. decembra 2009 okresný súd vyzval štyri realitné kancelárie, aby v určenej lehote   oznámili, „aká   je   v súčasnosti   všeobecná   trhová   cena   2-izbového   bytu   v centre Bratislavy“.

V dňoch 22. a 23. decembra 2009 tri realitné kancelárie reagovali na uvedenú výzvu okresného súdu.

Dňa   5.   januára   2010   znalec   Ing.   M.   P.   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 7 C 8/2003-242.

Dňa 15. januára 2010 okresný súd vyzval Atrhur Real Estate, s. r. o., aby v určenej lehote   oznámila, „aká   je   v súčasnosti   všeobecná   trhová   cena   2-izbového   bytu   v centre Bratislavy“.

Dňa 16. marca 2010 aj ďalšia realitná kancelária reagovala na výzvu okresného súdu. Dňa 18. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. jún 2010.

Dňa   15.   apríla   2010   sťažovateľ   doložil   do   spisu „aktuálne   výpisy   z listov vlastníctva“.

Dňa   19.   apríla   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   preukázal   svoju solventnosť v prípade úspechu v konaní.

Dňa 20. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/2003-281 pripustil do konania Ľ. B. namiesto dovtedajšieho odporcu v 2. rade M. M.

Dňa 24. júna 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. september 2010.

Dňa 24. júna 2010 a 13. júla 2010 okresný súd zisťoval trvalý pobyt M. M.Dňa 16. júla 2010 bol okresnému súdu oznámený trvalý pobyt M. M. Dňa 27. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. november 2010.

Dňa 28. septembra 2010 okresný súd vyzval päť realitných kancelárií, aby v určenej lehote   oznámili, „aká   je   v súčasnosti   všeobecná   trhová   cena   2-izbového   bytu   v centre Bratislavy“.

V dňoch 7. októbra 2010 – 11. novembra 2010 tri realitné kancelárie reagovali na uvedenú výzvu okresného súdu.

Dňa 29. novembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že „vo veci bude ustanovený kontrolný znalec na ustálenie ceny predmetu sporu“.

Dňa   3.   decembra   2010   okresný   súd   (vyšší   súdny   úradník)   uznesením   č.   k. 7 C 8/2003-355 nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, pričom na vypracovanie znaleckého posudku uložil lehotu 60 dní odo dňa doručenia spisu znalcovi.

Dňa 20. decembra 2010 sťažovateľ navrhol doplniť uznesenie č. k. 7 C 8/2003-355, pretože „nezodpovedá celému predmetu konania“.

Dňa 3. februára 2011 okresný súd (vyšší súdny úradník) uznesením č. k. 7 C 8/2003-361 doplnil svoje uznesenie č. k. 7 C 8/2003-355.

Dňa 28. marca 2011 odporkyňa JUDr. J. M. podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 7 C 8/2003-361.  

Dňa 6. apríla 2011 bolo uvedené odvolanie doručené sťažovateľovi, aby sa k nemu mohol vyjadriť.

Dňa 21. apríla 2011 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu.Dňa   28.   júna   2011   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní JUDr. J. M.

Dňa   26.   októbra   2011   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu „ako   nesprávne predložený odvolaciemu súdu“.

Dňa 17. januára 2012 okresný súd (zákonná sudkyňa) uznesením č. k. 7 C 8/2003-379 doplnil svoje uznesenie č. k. 7 C 8/2003-355.

Dňa 17. februára 2012 odporkyňa JUDr. J. M. podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 7 C 8/2003-379.  

Dňa   29.   februára   2012   bolo   uvedené   odvolanie   doručené   sťažovateľovi,   aby   sa k nemu mohol vyjadriť.

Dňa 9. mája 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom odvolaní JUDr. J. M.

Dňa   30.   mája   2012   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co   140/2012-388   odvolanie JUDr. J. M. odmietol najmä preto, že „napadnuté uznesenie je rozhodnutím, proti ktorému odvolanie nie je prípustné“.

Dňa 27. júna 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 9. januára 2013 bol spis zaslaný znalcovi Ing. I. J., aby vypracoval kontrolný znalecký posudok v lehote 60 dní.

Dňa   18.   februára   2013   a   5.   apríla   2013   znalec   Ing.   I.   J.   informoval   súd „o rozpracovanosti znaleckého posudku č. 3/2013“.

Dňa 14. mája 2013 sťažovateľ zobral svoj predmetný žalobný návrh späť. V rovnaký deň odporkyňa JUDr. J. M. okresnému súdu oznámila, že súhlasí so späťvzatím návrhu.Dňa   3.   júna   2013   okresný   súd   vyzval   všetkých   odporcov   oznámiť,   či   súhlasia so späťvzatím návrhu.

Dňa 15. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/2003-407 konanie zastavil. Dňa 29. júna 2013 znalec Ing. I. J. podal okresnému súdu rozpracovaný znalecký posudok a vrátil spis.

Dňa 16. augusta 2013 okresný súd uznesením č. k. 7 C 8/2003-464 priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 8/2003 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 379/08-33 zo 17. augusta 2009 opakovane dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze sp. zn. I. ÚS 379/08   –   konštatuje,   že   dĺžka   posudzovaného   konania   ani   v napadnutom   období nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   ani   v súčasnosti   nepoukázala   na   skutkovú   alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom.   Dĺžka   napadnutého   konania   teda   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie posudzovaného konania viac ako 10 rokov (od 15. januára 2003 do 15. júna 2013) na súde prvého stupňa bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou pripomína,   že   nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Na okresnom súde v posudzovanom období od 6. apríla 2011 do 26. októbra 2011 minimálne polroka nebolo konanie efektívne, pretože v tomto období boli úkony okresného súdu bezvýznamné, keďže po predložení spisu krajskému súdu, tento bol vrátený „ako nesprávne predložený odvolaciemu súdu“. Okrem toho okresný súd bol aj bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný v období od 27. júna 2012 do 9. januára 2013, teda ďalší pol rok neboli vykonané úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia nečinnosti,   resp.   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho aspektu   netolerovateľné.   Vzhľadom   na   uvedenú   opakovanú   nečinnosť   okresného   súdu ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   už   nálezom č. k.   I. ÚS 379/08-33 prikázal okresnému súdu v danej veci konať bez zbytočných prieťahov a pretože 15. júna 2013 došlo k zastaveniu   napadnutého   konania,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € najmä preto, že okresný súd opakovane „spôsobuje sťažovateľovi stav právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti a s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   na skutočnosť, že ústavný súd už prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov, považuje za primerané v sume 1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vec bola po podaní ústavnej sťažnosti v dôsledku späťvzatia návrhu zastavená.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 2. mája 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 11. septembra 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena 130,16 € a režijný   paušál   7,81   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 407,55 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014