znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 14/2012-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť N. H., R., toho času v Ústave na výkon väzby K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   47   ods.   4   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti organizovanej   kriminalite,   odboru   Východ,   oddelenia   vyšetrovania   Košice,   v   konaní vedenom   pod   ČVS:   PPZ-41/BOK-V-2007   a   postupom   Okresného   súdu   Košice   II a jeho uznesením sp. zn. 0 Tp 68/2011 z 24. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2012   doručená   sťažnosť   N.   H.,   toho   času   v   Ústave   na   výkon   väzby   K.   (ďalej   len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   Východ, oddelenia vyšetrovania   Košice   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“),   v   konaní   vedenom   pod ČVS: PPZ-41/BOK-V-2007   a postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. 0 Tp 68/2011 z 24. októbra 2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. januára 2012.

2.   Sťažovateľ   bol   obvinený   zo   zvlášť   závažného   zločinu   nedovolenej   výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spáchaného sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

3. Sťažovateľ uvádza: ‹‹Týmto podávam sťažnosť jak voči vyšetrovateľovi tak voči Okresnému súdu Košice II preto, že porušili zákon v mojom prípade tým, že neumožnili mi dňa 21. 10. 2011... tlmočníka, kde zákon jasne hovorí, že musí mi umožniť pri výsluchu tlmočníka podľa § 20 ods. 2 Tr. Poriadku... pochádzam z G., štátny občan H. k., cudzinec, prihlásený v SR, R. a preto že neovládam slovenský jazyk slovom a písmom, len asi na 30 %,   tak mi mal byť umožnený tlmočník v mojom materinskom jazyku „PAŠTO“   a to mi neumožnili ani vyšetrovateľ pri výsluchu dňa 21. 10. 2011 ale ani sudca pri vzatí do väzby dňa 24. 10. 2011.... preto žiadam... aby ste zistili, že jak vyšetrovateľka tak OS KE-II porušili   zákon s tým,   že ma nevypočuli v mojom materinskom jazyku „PAŠTO“   a preto neviem, že ani čo som podpísal a že vôbec ani za čo ma stíhajú...››

4.   Sťažovateľ   k sťažnosti   nedoložil   splnomocnenie   na   zastupovanie   advokátom ako ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   žiada „zistenie   porušenia   zákona“ a „nariadenie OS KE-II o prepustenie“.

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

4. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

7. Podľa čl. 47 ods. 4 ústavy kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

8.   Podľa   §   210   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a   zúčastnená   osoba   majú   právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného vyšetrovania   žiadať   prokurátora,   aby   bol   preskúmaný   postup   policajta,   najmä   aby   boli odstránené   prieťahy   alebo   iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

9. Podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

III.

1. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 4 ústavy   postupom   vyšetrovateľa   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-41/BOK-V-2007 pri výsluchu   21. októbra   2011   a postupom   okresného   súdu   a jeho uznesením sp. zn. 0 Tp 68/2011   z 24. októbra   2011   tým,   že   sťažovateľ   nebol   vypočutý   vo   svojom materinskom jazyku a nebol mu poskytnutý tlmočník.

2. Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa zistil, že vec sťažovateľa bola postúpená na Okresný súd Košice I, kde je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 0 Tp 8/2012. Súčasne si ústavný súd vyžiadal zápisnicu o výsluchu obvineného (sťažovateľa) z 21. októbra 2011 ČVS: PPZ-41/BOK-V-2007, ako aj zápisnicu o výsluchu obvineného z 24. októbra 2011 sp. zn. 0 Tp 68/2011 a uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 68/2011 z 24. októbra 2011, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby.

K namietanému   postupu   vyšetrovateľa   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ- 41/BOK-V-2007 pri výsluchu 21. októbra 2011

3. Sťažovateľ bol vyšetrovateľom vypočutý 21. októbra 2011. Sťažnosť adresovaná ústavnému   súdu   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   30.   januára   2012.   Z uvedeného vyplýva, že od 21. októbra 2011, keď sa sťažovateľ dozvedel o namietanom zásahu do jeho základného práva, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 30. januára 2012, uplynula   lehota   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Preto   sťažnosť   podaná ústavnému súdu 30. januára 2012 bola podaná oneskorene.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu   vyšetrovateľa   v   konaní vedenom   pod   ČVS:   PPZ-41/BOK-V-2007 pri   výsluchu 21. októbra 2011 odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Odhliadnuc od uvedeného nie je ani daná právomoc ústavného súdu o tejto veci konať   a rozhodnúť.   Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   je   založená   na   základe   princípu   subsidiarity. Z uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   prislúcha ústavnému   súdu   právomoc   zaoberať sa   namietaným porušením   základného   práva   alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (IV. ÚS 244/2010).

Platná právna úprava trestného konania poskytuje sťažovateľovi ako obvinenému (a aj v ďalšom štádiu trestného konania po prípadnom podaní obžaloby ako obžalovanému) iné   právne   prostriedky   ochrany   jeho   základných   práv   a   slobôd   garantovaných   ústavou pred namietaným nezákonným postupom vyšetrovateľa. Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní.   Z   citovaného   ustanovenia   vyplýva,   že   pokiaľ   podľa   názoru   sťažovateľa vyšetrovanie   neprebieha   v   súlade   so   zákonom,   resp.   ak   podľa   názoru   sťažovateľa vyšetrovateľ   nevykonal   procesný   úkon   v súlade   so   zákonom,   má   sťažovateľ   možnosť postupom   podľa   §   210   Trestného   poriadku   žiadať   príslušného   prokurátora   o   zjednanie nápravy. Z podanej sťažnosti nevyplýva, že by bol sťažovateľ túto možnosť využil a podal prokurátorovi žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v predmetnej veci.

Keďže   sťažovateľ   disponuje   iným   účinným   právnym   prostriedkom   nápravy,   sú v danej veci aj dôvody na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn. 0 Tp 68/2011 z 24. októbra 2011

6. Pokiaľ   ide   o   namietaný   postup   okresného   súdu   a   jeho   uznesenie sp. zn. 0 Tp 68/2011   z 24.   októbra   2011,   ústavný   súd   opätovne   uvádza,   že   sťažnosť adresovaná   ústavnému   súdu   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   30.   januára   2012. Z uvedeného vyplýva, že od 24. októbra 2011, keď bol sťažovateľ vypočutý pred súdom a keď   malo   dôjsť   k   namietanému   zásahu   do   jeho   základného   práva,   do   dňa   podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 30. januára 2012, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde.   Preto   sťažnosť   podaná   ústavnému   súdu   30.   januára   2012 bola podaná oneskorene.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu a jeho uzneseniu sp. zn. 0 Tp 68/2011 z 24. októbra 2011 odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Odhliadnuc od uvedeného nie je ani daná právomoc ústavného súdu o tejto veci konať   a   rozhodnúť.   Ústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoj   ustálený   právny   názor (m. m. napr. III.   ÚS   75/05,   I.   ÚS   314/09),   podľa   ktorého   je   trestné   konanie   od   svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého môžu orgány činné v trestnom konaní a vo veci konajúce všeobecné súdy naprávať, resp. korigovať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.

Platná právna úprava trestného konania poskytuje sťažovateľovi proti rozhodnutiu o väzbe účinný prostriedok nápravy, ktorým je sťažnosť podľa § 83 Trestného poriadku. O práve podať sťažnosť bol sťažovateľ v uznesení sp. zn. 0 Tp 68/2011 z 24. októbra 2011 poučený   a zo   zápisnice   o výsluchu   obvineného   z 24.   októbra   2011   tiež   vyplýva,   že sťažovateľ toto svoje právo využil a proti rozhodnutiu o väzbe podal sťažnosť.

Ústavný súd preto konštatuje, že v danej veci sú aj dôvody na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012