znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 14/07-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta o sťažnosti R. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 (pôvodne vedenom Okresným súdom Malacky) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. R. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e   p o v i n n ý   uhradiť R. L. trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. C., B..

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2007 doručená sťažnosť R. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. C., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 (pôvodne vedenom Okresným súdom Malacky).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 9. apríla 2001 zaslal Okresnému súdu Malacky   žalobu   o   priznanie   mimoriadneho   zvýšenia   náhrady   za   bolesť   a sťaženie spoločenského   uplatnenia   z dôvodu   poškodenia   zdravia   v dôsledku   poľovného   úrazu. V súčasnosti je spor vedený okresným súdom.

Okresný súd Malacky vo veci rozhodol rozsudkom z 28. októbra 2002 tak, že uznal dôvodnosť podaného návrhu. Voči rozsudku sa odvolal odporca I a vedľajší účastník na strane   odporcu.   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn. 4 Co 73/03 z 26. júla 2002 zrušil rozsudok Okresného súdu Malacky v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom   však vo svojom   rozhodnutí uviedol záväzné právne   závery   ohľadom   určenia   zodpovednosti   za   spôsobenú   škodu   a opodstatnenosti žaloby. Po zrušení a vrátení veci Okresný súd Malacky uskutočnil 16. septembra 2004, 27. októbra 2004, 7. septembra 2005, 10. októbra 2005 a 28. novembra 2005 pojednávania, na   ktorých   boli   predložené   požadované   dôkazy.   Na   pojednávaní,   ktoré   sa   konalo 16. septembra 2004, odporca v I. rade navrhol vykonať znalecké dokazovanie pre posúdenie výšky odškodnenia, k čomu sa pripojil aj vedľajší účastník na strane odporcu. Uznesením č. k.   MA   4   C   70/01-285   z 5.   júna   2006   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie z odvetvia chirurgie a ustanovil znalca s možnosťou prizvať konzultantov. Od doručenia uznesenia o tomto procesnom úkone 29. júna 2006, aj to až po urgencii z 27. mája 2006, sťažovateľ   vo svojej   sťažnosti   uviedol,   že   vo   veci   sa   ďalej   nekoná,   a preto   žiada,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa R. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   bolo   postupom   Okresného   súdu   v Malackách a Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn: MA 4 C 70/2001 porušené. Prikazuje sa, aby Okresný súd Bratislava IV, pracovisko Malacky vo veci neodkladne ďalej konal a rozhodol.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000 Sk a náhrada trov konania, ktoré je povinný OS Bratislava IV vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd návrh podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a pretože nezistil dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa aj okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd vyzval aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ ani okresný súd na ústnom prerokovaní veci netrvali. Okresný súd k sťažnosti uviedol nasledovné: „V označenej právnej veci boli realizované nasledovné právne úkony:

úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 24. 10. 2001 súd si vyžiadal vyjadrenia odporcu a vedľajšieho účastníka k návrhu a vykonal ďalšie procesné úkony

podaním zo dňa 17. 12. 2001 odporca v 1. rade sa vyjadril k návrhu podaním zo dňa 18. 1. 2002 odporca v 3. rade podal námietky proti návrhu prípismi zo dňa 17. 1. 2002 súd žiadal potrebné doklady (Okresná prokuratúra M., S., navrhovateľ)

pojednávanie dňa 14. 2. 2002, odročené na neurčito, uznesenie o spojení vecí úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 9. 4. 2002 bol určený termín pojednávania na 17. 9. 2002

pojednávanie dňa 17. 9. 2002, odročené na 24. 10. 2002 pojednávanie dňa 24. 10. 2002, odročené na vyhlásenie rozsudku na deň 28. 10. 2002 uznesenie zo dňa 24. 10. 2002 o vylúčení veci na samostatné konanie pojednávanie dňa 28. 10. 2002, vyhlásenie rozsudku, doručený účastníkom proti rozsudku sa odvolali: odporca v 1. rade, vedľajší účastník, podanie z 30. 12. 2002 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu v 1. rade podanie z 24. 2. 2003 - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu vedľajšieho účastníka spis   doručený   dňa   21.   3.   2003   Krajskému   súdu   v   Bratislave   na   konanie   a rozhodnutie o odvolaniach účastníkov

podanie   navrhovateľa   zo   dňa   30.   6.   2004   -   návrh   na   dokazovanie   a   čiastočné späťvzatie návrhu

spis doručený dňa   15.   3.   2004 späť z   Krajského súdu v   Bratislave s uznesením Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   28.   1.   2004   -   rozsudok   prvostupňového   súdu v napadnutej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie

pojednávanie dňa 16. 9. 2004, odročené na 27. 10. 2004 pojednávanie dňa 27. 10. 2004, odročené na neurčito Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 4 C 70/01 zo dňa 27. 10. 2004 konanie voči odporcom v 2. a 3. rade zastavil

podanie navrhovateľa zo dňa 20. 1. 2005 - zaslanie dokladov podanie navrhovateľa zo dňa 12. 4. 2005 - žiadosť o urýchlenie konania úprava zákonnej sudkyne zo dňa 12. 7. 2005 o určení termínu pojednávania na deň 7. 9. 2005

pojednávanie dňa 7. 9. 2005, odročené na 10. 10. 2005 pojednávanie dňa 10. 10. 2005, odročené na 28. 11. 2005 súd vykonával procesné úkony potrebné ku konaniu - dotazy na Daňové úrady B. a B.

pojednávanie   dňa   28.   11.   2005,   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   nariadenia znaleckého dokazovania

Okresný   súd Bratislava IV uznesením sp.   zn.   MA   4 C 70/01   zo   dňa   5.   6.   2006 nariaďuje vo veci znalecké dokazovanie

podanie navrhovateľa zo dňa 5. 10. 2006 - žiadosť o doručenie znaleckého posudku spis   sp.   zn.   MA   4   C   70/01   zaslaný   dňa   30.   1.   2007   znalcovi   na   vypracovanie znaleckého posudku

znalecký posudok doručený súdu dňa 2. 3. 2007 podanie navrhovateľa zo dňa 3. 4. 2007 - vyjadrenie k znaleckému posudku úprava zákonnej sudkyne zo dňa 12. 4. 2007, určenie termínu pojednávania na deň 29. 5. 2007

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov konštatujem prieťahy v konaní, ktoré sú sčasti spôsobené náročnosťou predmetného konania. Okresný súd Bratislava IV vykonával dokazovanie   v   súlade   s   rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Bratislave,   ktorý   vo   svojom rozhodnutí   uviedol,   že   mimoriadne   zvýšenie   sťaženia   spoločenského   uplatnenia   nie   je v spise podložené žiadnymi skutkovými okolnosťami. Z tohto dôvodu súd musel vykonať dokazovanie aj znaleckým posudkom.

Oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. MA 4 C 70/2001 predložíme obratom po pojednávaní, ktoré je určené na deň 29. 5. 2007.“

Predložený prehľad úkonov predsedníčkou okresného súdu korešpondoval s úkonmi uvedenými v sťažnosti sťažovateľa a s priloženou dokumentáciou. Predsedníčka okresného súdu pritom sama vo svojom vyjadrení uznala zbytočné prieťahy v konaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 je zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z dôvodu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Konanie síce tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho hľadiska nevykazuje znaky náročnosti, avšak predmet   konania   si   vyžadoval   vykonať   znalecké   dokazovanie,   čo   signalizuje   určitú skutkovú   zložitosť   veci,   na   ktorú   poukázala   aj   predsedníčka   okresného   súdu.   Je nepochybné,   že   povaha   veci,   akou   je   odškodnenie   bolesti   a sťaženie   spoločenského uplatnenia, si vyžaduje pristupovať k veci s osobitnou starostlivosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu.

Zo skutkového stavu vyplýva, že konanie začalo 9. apríla 2001 na základe žaloby sťažovateľa, ktorý ako obeť poľovného úrazu 31. decembra 1999 utrpel vážne poškodenie zdravia. Od začatia konania až do vyhlásenia rozsudku 28. októbra 2002 konal okresný súd v zásade   plynulo,   robil   potrebné   procesné   úkony,   uskutočnili   sa   tri   pojednávania   a na ďalšom bol vyhlásený rozsudok.

Odporca I a vedľajší účastník sa proti tomuto rozsudku odvolali a od 21. marca 2003 sa spis z tohto dôvodu nachádzal na krajskom súde, a to až do 15. marca 2004, keď bol v nadväznosti na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti a vrátení veci na ďalšie konanie doručený okresnému súdu. Toto obdobie nemôže ísť na vrub okresného súdu.

Od toho času okresný súd uskutočnil päť pojednávaní, sťažovateľ však požadoval urýchlenie konania. Okresný súd 5. júna 2006 nariadil vo veci znalecké dokazovanie avšak znalcovi bol spis zaslaný až 30. januára 2007. Znalecký posudok bol doručený okresnému súdu 2. marca 2007a ďalší termín pojednávania bol určený na 29. máj 2007.

Podľa   názoru   ústavného súdu   toto obdobie   je poznačené neefektívnou   činnosťou okresného súdu, pretože po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní sa okresný súd mohol a mal   zamerať   na   odstraňovanie   nedostatkov   v konaní   uvedených   v odôvodnení   tohto rozhodnutia. Nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako piatich   rokoch   od začatia konania a po roku a pol od rozhodnutia o odvolaní považuje ústavný súd za neefektívny prístup okresného súdu v danej veci, ktorého intenzita mala za následok zbytočné prieťahy v konaní   a porušenie   základného   práva   sťažovateľa   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. MA 4 C 70/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania takej povahy, akým je označené konanie sťažovateľa. U sťažovateľa oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu   vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľa,   princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby, ako aj povahu veci ústavný súd dospel k záveru,   že finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk,   ktoré   je okresný   súd   povinný zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným s porušením označeného práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom, ktoré si síce uplatnil, ale nevyčíslil. Za dva úkony právnej služby urobené v roku 2007 mu ústavný súd priznal trovy konania v celkovej sume 6 296 Sk (vrátane režijného paušálu).

Základom pre výpočet náhrady za úkony právnej služby urobené v roku 2007 je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2007