znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 14/05-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti Ing. Ľ. K., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., P., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 579/96, takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   Ľ.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 579/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 579/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Ľ. K. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie, ani úhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. decembra 2004 doručené podanie Ing. Ľ. K., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., P., ktoré bolo   označené   ako „Sťažnosť“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 579/96 o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a vyplatenie mzdy s príslušenstvom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Ako navrhovateľ som dňa 18. 6. 1996 podal na   Okresný   súd   v Spišskej   Novej   Vsi   (ďalej   len   „porušovateľ“)   žalobu   o neplatnosť okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   a vyplatenie   mzdy   s prísl.   Táto   žaloba   bola Okresným   súdom   v Spišskej   Novej   Vsi   založená   do   spisu   vedeného   pod   číslom 2 C 579/1996. Predmetný spor bol pridelený do senátu JUDr. E. Z. - predseda senátu, E. K. a V. P...

Od začiatku súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi do dnešného dňa ubehlo viac ako 8 rokov a v predmetnom konaní nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej.

Na   priebeh   vyššie   uvedeného   konania   som   podal   dňa   10.   7.   2001   sťažnosť adresovanú predsedovi Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi a žiadal som o prešetrenie dôvodov prieťahov v konaní...

Predseda   Okresného   súdu   v Spišskej   Novej   Vsi   v liste   zo   dňa   11.   7.   2001 skonštatoval, že doposiaľ nezistil, aby Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vo veciach kde je sťažovateľ účastníkom porušil zákon a teda nebolo zistené, aby okresný súd vo veciach sťažovateľa bol nečinný alebo aby neplynulo konal...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1) Slovenská republika v zastúpení Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi svojím postupom   v konaní   2   C   579/1996   porušila   základné   ľudské   právo   pána   Ing.   Ľ.   K.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 400.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Spišskej Novej Vsi povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy súdneho konania.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 14/05-11 z 13. januára 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 2. februára 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho pojednávania. Predsedu okresného súdu zároveň požiadal o stanovisko k prijatej sťažnosti.

Obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 22. apríla 2005 (sp. zn. Spr. 2052/05,   doručenom   ústavnému   súdu   27.   apríla   2005)   okrem   iného   uviedol: „Sťažovateľ, ako navrhovateľ v konaní sp. zn. 2 C 579/96 vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, proti odporcovi S., a. s., S. N. V., návrhom doručeným súdu 18. 6. 1996, domáhal sa vyslovenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a vyplatenia mzdy s príslušenstvom. Predmetná vec bola pridelená do senátu JUDr. E. Z.“

Predseda súdu vo svojom vyjadrení ďalej podrobne uviedol všetky úkony, ktoré boli vykonané, a rozhodnutia vydané vo veci tak JUDr. E. Z., ako aj konajúcou sudkyňou JUDr. V.   D.,   ktorá   spis   prevzala.   V závere   podaného   stanoviska   okresný   súd   uviedol: „... dodávame však, že Ing. Ľ. K. je chronickým sťažovateľom. Svojím správaním a konaním sám   spôsobuje   prieťahy   v konaní   tým,   že   žiada   pod   rôznymi   zámienkami   odročovať pojednávania, nechodí na pojednávania, čím sám sťažuje konanie súdu.“

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 579/96 o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a vyplatenie mzdy s príslušenstvom.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr. II. ÚS 813/00,   IV.   ÚS   74/02)   skúma   vždy   so zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu podľa (1) právnej a faktickej zložitosti veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správania účastníka konania a (3) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 579/96 ide o neplatnosť okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   a o náhradu   mzdy   s príslušenstvom.   Procesné úkony v tejto súvislosti tvoria štandardnú súčasť činnosti všeobecných súdov. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatoval, že takýto spor nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitý   a pri   sústredenom   postupe   okresného   súdu   (a   súčinnosti   sťažovateľa)   ho   možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 2 C 579/96, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho   konania.   Ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľa   ako   také,   ktoré   značne ovplyvnilo   dĺžku   konania   pred   okresným   súdom   a spomalilo   postup   tohto   súdu (neprítomnosť na pojednávaní 8. októbra 1996, vo veci 28. apríla 2003 podal odvolanie bez odôvodnenia, ktoré doplnil až na výzvu súdu 31. augusta 2003, opakovane menil svojho právneho   zástupcu,   čo   viedlo   k   odročovaniu   pojednávaní   za   účelom   oboznámenia   sa s vecou).

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že žaloba sťažovateľa bola doručená okresnému súdu 18. júna 1996 a že konanie vo veci prebieha takmer 9 rokov. Vo veci bolo uskutočnených celkovo   11   pojednávaní.   Okresný   súd   vo   veci   meritórne   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn. 2 C 579/96 z 28. februára 1997, ktorým určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné a návrh týkajúci sa náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. Proti rozsudku sa odvolal odporca S., a. s., S. N. V. na základe čoho bol spis 14. mája 1997 predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach [(ďalej len „krajský súd“). Konanie na krajskom súde   prebiehalo od   14. mája 1997 do   23. novembra 1998, sťažovateľ svojou sťažnosťou prieťahy tohto súdu nenamietal]. Krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením sp.   zn.   14   Co   250/97   z 15.   októbra   1998,   ktorým   zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa v napadnutej   časti   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Uznesenie   bolo   okresnému   súdu doručené   23.   novembra   1998.   Od   tohto   dátumu   do   10.   apríla   2001,   t.   j.   viac   ako   28 mesiacov, okresný súd nevykonal vo veci žiadny úkon a prvé pojednávanie po vrátení veci sa uskutočnilo až 14. januára 2002. Ďalší prieťah v konaní bol zistený v období od 19. marca 2002 do 31. januára 2003, t. j. viac ako 10 mesiacov, kedy bola konajúca sudkyňa dlhodobo práceneschopná, vec nebola pridelená na konanie inému (zastupujúcemu) sudcovi a neboli v nej vykonávané žiadne úkony. Na pojednávaní uskutočnenom 24. apríla 2003 rozhodol okresný súd vo veci rozsudkom č. k. 2 C 579/96-86, ktorým žalobu zamietol. Voči rozsudku   sa   sťažovateľ (v konaní pred okresným súdom   žalobca) odvolal. Krajský súd uznesením   sp.   zn.   14   Co   130/03   z 13.   novembra   2003   rozsudok   súdu   prvého   stupňa opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V období od 23. decembra 2003 do 10. decembra 2004 okresný súd vykonával úkony a uskutočnil dve pojednávania (10. mája 2004 a 27. októbra 2004) za účelom zistenia ďalších skutočností, ku ktorým ho zaviazal   vo   svojom   rozhodnutí   krajský   súd.   Dňa   27.   októbra   2004   podal   sťažovateľ okresnému súdu námietku, v ktorej namietol zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu. Vec bola preto 10. decembra 2004 predložená na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý ju uznesením sp. zn. 11 NcC 94/04 z 21. decembra 2004 vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú (doručené 16. februára 2005). V období po vrátení spisu krajským súdom do predloženia spisu ústavnému súdu nie sú v spise vykázané žiadne úkony.

Napriek skutočnosti, že v čase prerokovania veci na ústavnom súde trvá konanie na okresnom súde takmer deväť rokov (uskutočnilo sa celkovo jedenásť pojednávaní, okresný súd   vo   veci   dvakrát   rozhodol   rozsudkom   –   v roku   1997   a   2003),   vec   nie   je   dosiaľ právoplatne rozhodnutá, hoci obchodná spoločnosť, proti ktorej smeruje návrh, o ktorom okresný súd koná, bola právoplatne zrušená, ako aj vymazaná z obchodného registra.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   a   celkovú   dĺžku   konania   pred okresným súdom vo veci sp. zn. 2 C 579/96 dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

  Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby vo veci sp. zn. 2 C 579/96 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 400 000 Sk, pričom   svoju   žiadosť   v konaní   pred   ústavným   súdom   odôvodnil   tým,   že   doterajším postupom okresného súdu sa jeho nárok stal nevymáhateľný, resp. nevykonateľný, pretože žalovaná   spoločnosť   prešla   konkurzom   a v súčasnosti   bol   daný   návrh   na   jej   výmaz z obchodného registra.

Ústavný   súd   v súvislosti   so   sťažnosťou   sťažovateľa   skonštatoval,   že   mu   bola doručená v čase (8. decembra 2004), keď uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. K 406/97 z 3. októbra 2002 o zrušení obchodnej spoločnosti S., a. s., so sídlom S. N. V., bez likvidácie, už nadobudlo právoplatnosť (28. novembra 2002). Išlo teda o skutočnosť, ktorá bola známa sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi a rovnako mohla a mala byť známa   aj okresnému   súdu,   t.   j.   o skutočnosť,   ktorá   predstavuje   zákonný   dôvod   na zastavenie konania.

So   zreteľom   na   záver   ústavného   súdu   o   podiele   sťažovateľa   na   doterajšej dĺžke konania,   zohľadňujúc   tiež   vyššie   uvedené   konkrétne   okolnosti   prípadu,   ústavný   súd rozhodol o tom, že nepriznáva sťažovateľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd súčasne podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov   konania   tak,   že   nepriznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania,   ktoré   mu   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2005