znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 14/01-46

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Alexandra Bröstla   a sudcov   Ľudmily   Gajdošíkovej   a Jána   Klučku   na   verejnom   zasadnutí   senátu 24. augusta 2001 prerokoval podnet JUDr. E. G., bytom H., zastúpeného advokátom Mgr. P. S., bytom H., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového   úradu   Humenné   v konaní   č.   k.   703/240/2685/2331/99   Puš.   o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo JUDr.   E.   G.   na prerokovanie   a rozhodnutie veci   bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu upravené v   čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Daňovým úradom   Humenné   vo veci   vrátenia   nadmerného   odpočtu   dane   z pridanej   hodnoty   za zdaňovacie obdobie jún 1998 č. k. 703/240/2685/2331/99 Puš. p o r u š e n é   b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. februára 2001 doručený podnet JUDr. E. G., bytom H., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. P. S., bytom H., „na začatie konania o porušenie čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   zbytočnými   prieťahmi   v konaní   o vrátenie   nadmerného odpočtu DPH Daňovým úradom v Humennom“.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval 22. februára 2001 a keďže nezistil dôvody na jeho odmietnutie podľa   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom súde“), prijal ho na ďalšie konanie uznesením sp. zn. II. ÚS 14/01. Navrhovateľ vo svojom podaní   uviedol,   že   23.   júla   1998   riadne   a zákonne   uplatnil   nadmerný   odpočet   dane z pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „nadmerný   odpočet   DPH“)   vo   výške   2 028 364   Sk   za zdaňovacie obdobie jún 1998 na Daňovom úrade v Humennom (ďalej len „daňový úrad“). Daňový   úrad   navrhovateľovi   28.   júla   1998   oznámil   začatie   kontroly   na   preverenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH. Podľa vyjadrenia navrhovateľa pri kontrole neboli zistené   žiadne   pochybenia   pri   uplatnení   nadmerného   odpočtu   DPH,   napriek   tomu   po polroku od uplynutia zákonnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH bolo vynesené rozhodnutie o prerušení konania o vykonaní kontroly, čím sa podľa navrhovateľa sleduje len   predlžovanie   povinností   štátu   na   vrátenie   nadmerného   odpočtu   DPH.   Navrhovateľ využil v r. 2000 aj inštitút podania sťažnosti podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach riaditeľovi   Ústredného   daňového   riaditeľstva   Slovenskej   republiky,   pričom   podľa   jeho vyjadrenia priamu odpoveď nedostal.

Do času podania podnetu, t. j. do 2. februára 2001, nadmerný odpočet DPH nebol navrhovateľovi vrátený a nebol urobený ani žiadny úkon, resp. rozhodnutie o tom, že sa nadmerný   odpočet   DPH   nevracia,   čo   by   umožňovalo   preskúmanie rozhodnutia   správcu dane v správnom súdnictve. Preto sa navrhovateľ obrátil so svojím podnetom na ústavný súd a po prijatí podnetu na ďalšie konanie žiada, aby ústavný súd bez ústneho verejného pojednávania vyniesol tento nález:

„Daňový úrad v Humennom v konaní vedenom o vrátenie nadmerného odpočtu DPH JUDr. E. G. za zdaňovacie obdobie jún 1998 vo výške 2 028 364 Sk, ktoré bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 25. 1. 1999, č. k. 703/240/2685/2331/99/Puš porušil základné právo JUDr. E. G. na prerokovanie a rozhodnutie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“.

Po   prijatí   podnetu   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   daňový   úrad,   aby   sa k podnetu navrhovateľa a jeho prijatiu vyjadril, rovnako aby sa vyjadril k otázke, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Daňový úrad sa vyjadril k podnetu a k jeho prijatiu vyjadrením doručeným ústavnému súdu 13. marca 2001 a na výzvu ústavného súdu zo 16. mája 2001   oznámil ústavnému súdu,   že trvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

Vo svojom vyjadrení daňový úrad uviedol: „Dňa 23. júla 1998 bolo daňovým subjektom JUDr. E. G., bytom H. podané daňové priznanie na   daň   z pridanej   hodnoty   (ďalej   len   DPH)   za   zdaňovacie   obdobie   jún   1998 s uplatnením nadmerného odpočtu (NO) vo výške 2 028 364 Sk(...).

Dňa 29. 7. 1998 kontrolórky Daňového úradu Humenné začali u daňového subjektu JUDr.   E.   G.,   H.,   DIČ   480119216,   daňovú   kontrolu   oprávnenosti   uplatnenia   NO   DPH zdaňovacie   obdobie   jún   1998   na   základe   Oznámenia   o začatí   kontroly   na   preverenie oprávnenosti NO na DPH č. j. 703/240/34616/98/Puš zo dňa 28. 7. 1998(...).

Kontrolou bol zistený nákup dvoch počítačov a softwaru v sume 8 200 000 Sk plus DPH 1 886 000 Sk, spolu v sume 10 086 000 Sk, od dodávateľa NOVA DESIGN, s. r. o., Hattalova 12/A, Bratislava na základe daňového dokladu (faktúra) č. 41 zo dňa 26. 6. 1998, ktorý bol čiastočne uhradený dňa 30. 6. 1998 formou vkladu v hotovosti na účet dodávateľa v Priemyselnej banke, a. s.,   Košice,   pobočka   Michalovce   vo   výške 2   000 000   Sk   (...). Uvedený vkladový lístok neobsahuje číslo variabilného symbolu, t. j. číslo faktúry, na ktorú bola   vykonaná   úhrada.   Zákonom   č.   153/1999   Z.   z.,   ktorým   bol   novelizovaný   zákon č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, sa v § 20 ods. 2 písm. d) od 1. 7. 1999   stanovilo,   že   dokladom   o zaplatení   dane   je   len   doklad   o bezhotovostnej   platbe prostredníctvom banky alebo poštovou poukážkou.

Na základe faktúry číslo 141/98 zo dňa 13. júla 1998 a JCD číslo 0626205800813 boli predmetné počítače vyvezené do Českej republiky(...).

Dňa   30.   7.   1998   sme   zaslali   dožiadanie   na   DÚ   Bratislava   III   č.   j. 703/240/2685/34877/98/Puš   v zmysle   §   16   zákona   SNR   č.   511/1992   Zb.   o správe   daní a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   zákon   č.   511/1992   Zb.   v znení neskorších   predpisov),   týkajúce   sa zistenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia – nákupu uvedených počítačov od dodávateľa NOVA DESIGN, s. r. o., Hatalova 12/A, Bratislava.

Po prevzatí uvedeného   dožiadania dňa 3. 8. 1998 Daňový úrad Bratislava III dňa 4. 8. 1998 zaslal v predmetnej veci dožiadanie Daňovému úradu (len DÚ) Bratislava IV, ohľadom   nákupu   počítačov   spoločnosťou   NOVA   DESIGN,   s.   r.   o.,   Bratislava od dodávateľa Maršalka Vladimír, kpt. Rašu 6, Bratislava. Dňa 25. 8. 1998 DÚ Bratislava IV zaslal DÚ Bratislava III predbežnú informáciu k ich dožiadaniu, v ktorom ich informuje, že daňový subjekt M. V. si uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe podľa dokladov, ktoré mala vystaviť spoločnosť MIREAL – KOREKT, s. r. o., Michalovce a TEXEL, s. r. o., Michalovce.   Daňový   úrad   Bratislava   IV   overuje   uskutočnenie   zdaniteľných   plnení v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na DÚ Michalovce a o výsledku bude informovať DÚ Bratislava III. Dňa 14. 9. 1998 sme obdržali odpoveď na naše   dožiadanie   z DÚ   Bratislava   III,   v ktorom   nás   informuje   o horeuvedených skutočnostiach(...).

Dňa   8.   9.   1998   sme   zaslali   na   Colný   úrad   Senica   žiadosť   o spoluprácu   č.   j. 703/240/2685/39463/98/Pus ohľadom preverenia vývozného JCD č. 0626205800813(...).Dňa   21.   10.   1998   sme   obdržali   odpoveď   z Colného   úradu   Senica   o výstupe predmetných počítačov z republiky(...).

Dňa 3. 11. 1998 bola zaslaná výzva adresovaná JUDr. E. G. podľa § 41 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na predloženie dokladov potvrdzujúcich prepravu tovaru do zahraničia – ČR a platbu zo zahraničia za vyvezený tovar (prevzatá 9. 11. 1998)(...).

Dňa 10. 11. 1998 daňový subjekt JUDr. E. G. osobne predložil doklad o preprave tovaru   fa   č.   98/02/08   bez   dátumu   vystavenia   faktúry   a bez   dátumu   uskutočnenia zdaniteľného plnenia, vystavenú spoločnosťou TEXEL, s. r. o., Michalovce. Podotýkame, že   sa   jedná   o ten   istý   daňový   subjekt,   ktorý   predmetné   počítače   predal   p.   M.   V. do Bratislavy. Počítače boli vyvezené vozidlom ŠPZ BAC 23-68. Požadované CMR nám nebolo predložené. Ďalej nám JUDr. E. G. predložil príjmové a výdavkové pokladničné doklady potvrdzujúce platbu v sume 4 000 000 Kč od zahraničného odberateľa spoločnosti ENCOMP, spol. s r. o., Fr. Ondříčka 32, České Budějovice (...). Stojí za povšimnutie, že uvedená   suma   4   000   000.-   bola   zaplatená   v českých   korunách   formou   príjmového a výdavkového pokladničného dokladu, t. j. v hotovosti.

Dňa   23.   11.   1998   sme   na   základe   telefonického   rozhovoru   s p.   Ing.   K.   zaslali sprievodnú dokumentáciu na Ministerstvo financií SR listom č. j. 703/240/2685/98/Puš (...).Dňa 15. 12. 1998 sme obdržali z DÚ Bratislava III ďalšie predbežné zistenia DÚ Bratislava IV a DÚ Michalovce, kde sa uvádza, že daňový subjekt MIREAL-KOREKT, s. r. o., Michalovce nepreberá písomnosti DÚ Michalovce a z tohto dôvodu požiadal daňový úrad o jeho predvedenie OV PZ (...).

Dňa 15. 12. 1998 daňový subjekt JUDr. E. G., zastúpený na základe plnomocenstva JUDr. E. K. – daňovým poradcom zaslal na DÚ Humenné žiadosť o vrátenie daňového preplatku (...), na ktorú dňa 14. 1. 1999 bola zaslaná odpoveď (...). Dňa 15. 2. 1999 sme obdržali Vyjadrenie k listu č. j. 703/240/2685/2169/99/Puš od splnomocneného JUDr. E. K. (...), v ktorom uvádza, že správca dane na žiadosť o vrátenie daňového preplatku nemal odpovedať listom, ale vydať rozhodnutie. V zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. Z toho vyplýva, že nadmerný odpočet z neukončenej kontroly nie je možné považovať za preplatok a správca dane postupoval správne v uvedenej veci nevydaním rozhodnutia.Dňa 13. 1. 1999 sme písomne urgovali pod č. j. 703/240/2685/2172/99/Puš Daňový úrad Bratislava III ohľadom odpovede na naše dožiadanie č. j. 703/240/2685/34877/98/Puš zo dňa 30. 7. 1998 (...).

Dňa 13. 1. 1999 sme zaslali podnet na začatie konania o predbežnej otázke podľa ustanovenia   §   26   zákona   SNR   č.   511/1992   Zb.   v znení   neskorších   predpisov   na   Úrad finančnej   polície   Prešov   ohľadom   preverenia   uskutočnenia   zdaniteľného   plnenia predmetných počítačov a softwara (...).

Daňový úrad Humenné dňa 25. 1. 1999 prerušil daňové konanie vo veci kontroly oprávnenosti nadmerného odpočtu na DPH rozhodnutím č. j. 703/240/2685/2331/Puš.(...). Dôvodom prerušenia konania je riešenie predbežnej otázky na základe podania podnetu na začatie konania o predbežnej otázke na Úrad finančnej polície Prešov.

Správca dane prerušil konanie v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, postupujúc v zmysle Smernice č. I/214/14024/98 zo dňa 8. 7. 1998 vydanej   Ústredným   daňovým   riaditeľstvom   Slovenskej   republiky   ku   kontrolám   dane z pridanej hodnoty. V článku VIII. ods. 1 sa uvádza, že ak sa pri výkone kontroly vyskytli otázky,   o ktorých   si   správca   dane nemohol   urobiť   úsudok,   je   potrebné postúpiť ich   na riešenie iným orgánom, ktoré sú na to príslušné. V takomto prípade správca dane konanie preruší až do vyriešenia týchto otázok.

Aj napriek tomu, že dňa 25. 1. 1999 bolo vo veci kontroly oprávnenosti NO DPH prerušené daňové konanie, správca dane naďalej vo veci konal, a vykonal nasledovné kroky.Dňa 2. 2. 1999 sme obdržali odpoveď na urgenciu z DÚ Bratislava III ohľadom nášho   dožiadania   zo   dňa   30.   7.   1998   –   podľa   dosiaľ   zistených   skutočností   nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia (...).

Dňa   12.   2.   1999   sme   obdržali   Podnet   na   preskúmanie   rozhodnutia   o prerušení konania mimo odvolacieho konania podaný JUDr. E. K. (...). Na základe uvedeného sme dňa 10. 3. 1999 zaslali predkladaciu správu k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. j. 703/240/2685/12130/99/Puš(...). Zároveň sme dňa 10. 3. 1999 zaslali   Oznámenie   splnomocnenému   JUDr.   E.   K.   o postúpení   podnetu   na   preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na nadriadený orgán ÚDR SR, pracovisko Prešov (...).Vyjadrenie ÚDR SR pracovisko Prešov k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho   konania   so   schválením   postupu   Daňového   úradu   Humenné   bolo   zaslané splnomocnenému JUDr. E. K. dňa 31. 3. 1999 (...).

Dňa 16. 2.   1999   bola nám doručená   Informácia   z MF SR týkajúca   sa   daňového subjektu   JUDr.   E.   G.   o tom,   že   po   preštudovaní   a po   konzultácii   s orgánmi   činnými v trestnom konaní bol písomný materiál týkajúci sa predmetnej veci uplatneného NO DPH dňa 3. 12. 1998 odoslaný (postúpený) Úradu finančnej polície Prešov na ďalšie konanie (...).Dňa 17. 6. 1999 bola na Úrad finančnej polície Prešov zaslaná urgencia o skoršie vybavenie nášho podnetu na začatie konania o predbežnej otázke (...).

Dňa 12. 5. 1999 nám bola z Okresného súdu Humenné doručená žaloba JUDr. E. G. o 50 000.- Sk s príslušenstvom. Na uvedenú žalobu sme podali svoje vyjadrenie dňa 27. 5. 1999, kde žiadame Okresný súd v Humennom, aby uznesením zastavil konanie, pretože nie sú splnené procesné podmienky konania podľa ustanovení O. s. p. Rozsudok Okresného súdu v Humennom nám bol doručený 16. 7. 1999,   kde sa uvádza, že Daňový úrad je povinný nahradiť JUDr. E. G. sumu 50 000. – s príslušenstvom (...).

Proti rozsudku Okresného súdu v Humennom sp. zn. 16 C 843/99-32 sa Daňový úrad Humenné odvolal   dňa   30.   7.   1999   (...),   a doplnenie   odvolania   zo   dňa   3.   8.   1999   (...). Uznesením č. 4 Co 137/00-49 zo dňa 12. júna 2000 Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 29. 6. 1999, č. k. 16 C 843/99-32 a konanie zastavil.

Dňa 23. 8. 1999 sme zaslali dožiadanie na ÚDR SR pracovisko Prešov ohľadom zistenia predaja tovaru do zahraničia pod číslom 703/210/2685/44464/99/Puš, ktoré naše dožiadanie postúpilo na ÚDR SR, odbor metodiky daní, odd. metodiky medzinárodného zdaňovania, Banská Bystrica (...).

Dňa 25. 8. 1999 sme zaslali II. urgenciu na Daňový úrad Bratislava III o urýchlené vyriešenie nášho dožiadania č. j. 703/240/2685/34877/98/Puš.(...).

Ďalším   naším   krokom   bolo   zaslanie   dožiadania   vo   veci   DPH   na   Daňový   úrad Michalovce dňa 25. 8. 1999, kde ich žiadame o preverenie daňového subjektu TEXEL, s. r. o., Michalovce v súvislosti s vystavením faktúry č. 98/0208 za prepravu vozidlom BAC 23-68 (...).

Dňa 13. 10. 1999 sme obdržali odpoveď na našu druhú urgenciu z DÚ Bratislava III, kde nás informujú o priebehu šetrenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia (...).

Dňa 19. 10. 1999 sme obdržali odpoveď z DÚ Michalovce na naše dožiadanie č. j. 703/210/2685-48446/99/Puš   ohľadom   firmy   TEXEL,   s.   r.   o.,   Michalovce,   kde   nám oznamujú,   že   konateľ   spoločnosti   sa   nachádza   mimo   územia   Slovenskej   republiky. V prípade zistenia ďalších skutočností nás budú informovať (...).

Dňa   5.   6.   2000   bola   zaslaná   druhá   urgencia   na   Úrad   finančnej   polície   Prešov ohľadom podnetu na začatie konania o predbežnej otázke pod č. j. 703/320/272241/00/Buk (...).Dňa   23.   6.   2000   nám   bolo   doručené   doplnenie   odpovede   na   dožiadanie   z DÚ Bratislava III na základe postúpených informácií z Ministerstva financií SR týkajúcich sa daňového subjektu JUDr. E. G. (...).

Dňa   18.   10.   2000   sme   obdržali   informáciu   o stave   šetrenia   Odboru   kriminálnej polície a sekcie vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činností PZ (...).

Na základe podanej sťažnosti JUDr. E. G. bola na ÚDR SR Banská Bystrica zaslaná informácia o stave prešetrenia sťažnosti ÚDR SR pracoviskom Prešov dňa 26. 9. 2000 (...) a dňa 8. 3. 2001 bolo zaslané oznámenie vo veci podania JUDr. E. G. (...).

Daňový subjekt vo svojom podnete uvádza, že DÚ Humenné neurobil žiadny úkon, či rozhodnutie o tom, že sa nadmerný odpočet DPH nevracia. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,   pretože   ako   dôkaz   k podnetu   na   Ústavný   súd   sám   daňový   subjekt   doložil rozhodnutie   o prerušení   daňového   konania   č.   j.   703/240/2685/2331/99/Puš   zo   dňa 25. 1. 1999 podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Na základe vyššie uvedených a doložených dôkazov a krokov, ktoré vykonal správca dane je vidieť, že postup DÚ Humenné bol v súlade so zákonom č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, takže tvrdenie o nečinnosti DÚ Humenné je neopodstatnené.“.

Dňa 11. júla 2001 sa uskutočnilo v nadväznosti na stanovisko daňového úradu ústne pojednávanie,   na   ktorom   sa   zúčastnil   navrhovateľ   a jeho   právny   zástupca   Mgr.   P.   S. a daňový úrad zastupovala JUDr. M. K., riaditeľka uvedeného orgánu.

Navrhovateľ   zotrval   na   obsahu   svojho   podania.   Právny   zástupca   navrhovateľa poukázal na uplynutie takmer trojročnej lehoty od podania daňového priznania a osobitne podčiarkol prerušenie konania 25. januára 1999, a. to takmer až po šiestich mesiacoch od začatia výkonu daňovej kontroly, a odvolal sa aj na § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady   č.   511/1992   Zb.   o správe   daní   a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných finančných   orgánov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   511/1992   Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov“).

JUDr. M. K. neuviedla žiadne nové skutočnosti relevantné pre posúdenie celej veci, nespochybnila   žiadnym   svojím   vyjadrením   skutočnosť,   že   daňová   kontrola   je   súčasťou daňového konania. Vo svojom vystúpení argumentovala najmä tým (v súlade s vyjadrením daňového   úradu   k veci),   že   prerušenie   daňového   konania   sa   vykonalo   z titulu   začatia konania   o predbežnej   otázke,   o ktorej   nebolo   doposiaľ   rozhodnuté.   Ani   na   ústnom pojednávaní nebolo preukázané konanie zo strany daňového úradu predpokladané v § 30a ods. 2 a 3 cit. zákona, ktoré sa v rozhodujúcom období vzťahovalo aj na daňovú kontrolu.II.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu fyzickým osobám   a právnickým   osobám   na   základe   podnetov,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv.

Navrhovateľ namieta porušenie jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 a v čl.   46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom daňového úradu.

A. Porušenie práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom“.   Navrhovateľ   sa   dožaduje   vyslovenia   porušenia   jeho   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už vyslovil, že k porušeniu tohto práva   môže   dôjsť   aj   konaním   orgánu   verejnej   správy   (I.   ÚS   45/99,   II.   ÚS   62/99, II. ÚS16/00).

Ústava   však   nezaručuje   osobám   právo   na   konanie   bez   akýchkoľvek   prieťahov. Oprávnená osoba má zaručené právo na taký postup súdu, orgánu verejnej správy alebo iného orgánu právnej ochrany, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd v konaní o podnete namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota   (I.   ÚS   47/96).   Preto   na   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98).

Ústavný súd hodnotí porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka konania a postup súdu (správanie súdu).

1. Správanie účastníka konania môže orgán verejnej správy zbaviť zodpovednosti za prieťahy   v konaní   len   vtedy,   ak   dôsledkom   správania   účastníka   je   spomalenie   postupu konania. Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu orgánu verejnej správy nie je okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý   postup   orgánu   verejnej   správy.   Okrem   toho   prieťahy   v konaní,   ktoré   možno pripísať správaniu účastníka konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka   konania   sa   rozhoduje   dlhšie,   ako   je   primerané   podľa   povahy   veci,   ak   ide o zbytočný prieťah zapríčinený nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Postup navrhovateľa však možno hodnotiť ako aktívny. Bez zbytočného odkladu reagoval na všetky požiadavky a výzvy daňového úradu. Daňový úrad ho 3. novembra 1998 vyzval na predloženie dokladov a navrhovateľ na túto výzvu reagoval 10. novembra 1998. Dňa 15. februára 1998 požiadal o vrátenie daňového preplatku, odpoveď na túto žiadosť obdržal 14. januára 1999 a 25. januára 1999 bolo rozhodnuté o prerušení konania (ktoré trvalo aj v čase podania podnetu). Dňa 12. februára 1999 podal navrhovateľ podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na ktorý reagovalo Ústredné daňové   riaditeľstvo   Slovenskej   republiky   31.   marca   1999   tým,   že   tomuto   podnetu nevyhovelo. Navrhovateľ podal 3. mája 1999 žalobu na Okresný súd v Humennom, ktorou žaloval   daňový   úrad   na   vyplatenie   sumy   50   000   Sk   s príslušenstvom.   Okresný   súd v Humennom žalobe vyhovel, avšak odvolací súd – Krajský súd v Prešove rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Ďalšia navrhovateľova aktivita smerovala k využitiu inštitútu sťažnosti podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach na Ústredné daňové riaditeľstvo   Slovenskej   republiky, ktoré   mu však 2.   októbra   2000   oznámilo, že vzhľadom   na   to,   že   začalo   konanie   na   ústavnom   súde,   Ústredné   daňové   riaditeľstvo Slovenskej republiky nie je v predmetnej veci oprávnené konať, a sťažnosť navrhovateľovi vrátilo.   Svoje   „možné“   ďalšie   konanie   (konanie   pracoviska   Ústredného   daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Prešov)   podmienilo tým, že konanie na ústavnom súde neprebehlo.

2.   Procesné   predpisy   upravujúce   postup   orgánov   verejnej   správy   zohľadňujú zložitosť   veci   ako   právny   dôvod   na   predĺženie   zákonom   ustanovenej   lehoty   na   jeho rozhodnutie.   Z tohto   hľadiska   boli   právne   relevantné   právne   predpisy   účinné   v čase posudzovania namietaných zbytočných prieťahov v konaní.

Podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov správca dane je povinný v daňovom konaní rozhodnúť v jednoduchých veciach bezodkladne,   v ostatných prípadoch do 30 dní od začatia konania alebo od vzniku inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch správca dane je povinný rozhodnúť do 60 dní. V tomto prípade posúdenie zložitosti veci je vecou správneho orgánu, t. j. správcu dane (pozri aj II. ÚS 62/1999).

Zákon predpokladá aj mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti, alebo   osobitnú   povahu   prípadu,   ktoré   odôvodňujú   rozhodnutie   správneho   orgánu,   t.   j. správcu   dane,   až   po   uplynutí   60   dní.   V takomto   prípade   však   môže   túto   lehotu   na rozhodnutie   predĺžiť   orgán   najbližšie   nadriadený   správcovi   dane na základe   písomného odôvodnenia   správcu   dane.   Pritom   správca   dane   je   povinný   o nemožnosti   vo   veci rozhodnúť do 60 dní daňový subjekt písomne upovedomiť aj s uvedením dôvodu.

Až zákonom č. 367/1999 Z. z., ktorým sa v čl. I menil a dopĺňal zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, sa vylúčila aplikácia lehôt na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti na účely daňovej kontroly upravených v § 30a tohto zákona účinného od 29. decembra 1999.

Podľa § 23 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani   z pridanej   hodnoty   v znení   neskorších   predpisov   platiteľ   má   nárok   na   vrátenie nadmerného   odpočtu   do   30   dní   odo   dňa   predloženia   daňového   priznania   za   príslušné zdaňovacie obdobie, najneskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré bolo daňové priznanie predložené.

V súvislosti   s vrátením nadmerného odpočtu   predpokladá   cit.   zákon   aj vykonanie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. V tomto prípade daňový úrad je povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od skončenia lehoty.

Zložitosť veci nemožno často predpokladať (pozri aj II. ÚS 26/95). Tak tomu je, resp. bolo aj v prípade nadmerného odpočtu DPH navrhovateľa, čo dokumentujú aj úkony správcu   dane   smerujúce   k spoľahlivému   zisteniu   skutkového   stavu   za   účelom   vydania rozhodnutia   v predmetnej   veci,   ktoré   však   z hľadiska   dodržania   zákonom   ustanovenej lehoty nemali právne relevantný charakter.

V tejto súvislosti   už ústavný súd   vyslovil   (II.   ÚS   62/1999),   že v právnom   štátne právny   poriadok   nechráni   štátnu   moc   pred   občanmi.   Právny   poriadok   v právnom   štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva občanov. V súlade s touto zásadou je obmedzená úvaha správcu dane o zložitosti rozhodovania v daňovom konaní. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“ Ustanovenie § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a § 23 zákona o ústavnom súde musí správca dane vysvetľovať a uplatňovať aj v súlade   s právom   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktoré   daňovému subjektu priznáva čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.   Postup   štátneho   orgánu,   resp.   jeho   správanie,   je   tretím   kritériom   hodnotenia zbytočných prieťahov v konaní.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ podal daňové priznanie za mesiac jún 1998 na daň z pridanej hodnoty 27. júla 1998.

Podľa § 23 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej   hodnoty v znení neskorších   predpisov   platiteľ tejto   dane má nárok na vrátenie   nadmerného   odpočtu   do   30   dní   odo   dňa   predloženia   daňového   priznania   za príslušné zdaňovacie obdobie (najneskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré bolo daňové priznanie predložené).

V súvislosti so začatím kontroly na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa podľa § 23 ods. 2 cit. zákona upravuje táto lehota, a to tak, že nadmerný odpočet sa vráti   v lehote   desiatich   dní   od   skončenia   kontroly   (v konkrétnom   prípade   navrhovateľa kontrola sa začala 29. júla 1998 s predpokladaným dňom skončenia 10. augusta 1998). Znamená to,   že vrátenie nadmerného odpočtu   DPH navrhovateľovi   sa   priamo viaže na skončenie kontroly, ktorá ku dňu podania podnetu na ústavný súd však nebola skončená pre prerušenie konania vo veci oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jún 1998 z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke v uvedenej veci na základe oznámenia Úradu finančnej   polície   Prešov,   a to   do   doby   vyriešenia   tejto   predbežnej   otázky.   Zo   spisovej dokumentácie daňového úradu vyplýva, že po dvoch urgenciách (17. 6. 1999 a 5. 6. 2000) Prezídium Policajného zboru, správa kriminálnej a finančnej polície, úrad finančnej polície, poskytlo svojím listom z 22. augusta 2000 Ústrednému daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky informáciu o stave šetrenia na základe podaní správcu dane k listu Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky I/3/21961/2000/89 zo 4. augusta 2000, z ktorej vyplýva, že v predmetnej veci bolo spracované dožiadanie, ktoré zatiaľ nedošlo, a spis je v štádiu rozpracovania.

Správca dane pri svojom postupe v predmetnej veci vychádzal z toho, že kontrola o oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH je daňovým konaním, o čom svedčí aj prerušenie tohto konania rozhodnutím č. k. 703/240/2685/2331/99 Puš z 25. januára 1999 do doby vyriešenia   predbežnej   otázky   odvolávajúc   sa   na   §   25a   ods.   1   zákona   č.   511/1992   Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ   konanie   označil   ako   konanie   o vrátenie   nadmerného   odpočtu   DPH a odvoláva sa na rozhodnutie č. k. 703/240/2685/2331/99/Puš. z 25. januára 1999. Ústavný súd zhodnotil, že ide o konanie, ktoré prerušil správca dane.

Ústavný súd už vyslovil, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu prieťahov v konaní. Výnimku z tohto pravidla predstavujú konania o právach (a povinnostiach),   v ktorých   ústava   alebo zákon   ustanovuje   súdu   alebo   inému   štátnemu orgánu lehotu na rozhodnutie (pozri aj II. ÚS 64/99).

Vychádzajúc   z hodnotenia   kontroly   ako   procesného   postupu   spravujúceho   sa príslušnými právnymi predpismi daňového konania, a to samotným správcom dane, potom jedným z rozhodujúcich kritérií pre hodnotenie zbytočných prieťahov v tomto konaní bolo dodržanie   zákonom   ustanovených   lehôt   na   rozhodnutie   upravených   v   §   30a   zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Tým, že správca dane nedodržal zákonom ustanovenú najviac 60-dňovú lehotu na rozhodnutie   vo   veci   ani   nepožiadal   orgán   najbližšie   nadriadený   správcovi   dane   na primerané predĺženie tejto lehoty a až po takmer šiestich mesiacoch dospel k záveru, že treba   toto   konanie   prerušiť   z dôvodu   podania   podnetu   na   začatie   konania   o predbežnej otázke, dopustil sa zbytočných prieťahov v tomto konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti nehodnotil   vecnú   stránku   postupu   správcu   dane   ani   vzťah   medzi   podnetom   na   začatie konania o predbežnej otázke a samotným začatím konania o predbežnej otázke.

B. Porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde.“   Obsahom   tohto   základného   práva   je takémuto   právu   súdnu   ochranu   poskytnúť   (neodňať),   ak   sú   splnené   všetky   procesné podmienky súdneho konania.

K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade s čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 ústavy vykonávajú.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci   konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom   ustanovenými   podmienkami,   orgány   súdnej   moci   majú   povinnosť   umožniť každému,   aby sa   uplatnením   práva zaručeného   čl.   46   ústavy   stal   účastníkom   súdneho konania.

Navrhovateľ namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom   vychádza zo zákonom   ustanovených   pravidiel   preskúmavania rozhodnutí orgánov   verejnej   správy   o právach,   právom   chránených   záujmoch   a povinnostiach fyzických   osôb   a právnických   osôb.   Pretrvávajúca   absencia   rozhodnutia   vydaného v takomto   druhu   konania   je   hlavným   dôvodom   na   uplatnenie   požiadavky   navrhovateľa rozhodnúť o porušení jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Navrhovateľ   akceptuje   zákonom   ustanovené   podmienky   preskúmavania   správnych rozhodnutí súdom bez toho, že by sa o takéto konanie pokúsil s vedomím si nereálnosti takéhoto postupu, nakoľko podľa § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie   o prerušení   konania   je   rozhodnutím   procesnej   povahy,   ktoré   je   vylúčené z preskúmavania v správnom súdnictve, a žiadne iné rozhodnutie, predovšetkým vo veci samej, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania v správnom súdnictve, z dôvodu takmer trojročnej lehoty od začatia konania zatiaľ neexistuje.

Keďže zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, ústavný súd skúmal ohrozenie reálnosti prístupu k súdu navrhovateľa a dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti nemá reálnu možnosť obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje čl. 46 ústavy (osobitne odsek 2 v nadväznosti na odsek 1).

Táto skutočnosť viedla ústavný súd k záveru, že základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom daňového úradu bolo porušené.