znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 139/2011-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2011 v senáte zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja Hovátha   a   Lajosa   Mészárosa o sťažnosti M. Ž., nar...., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Š. M., Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 11/2009 a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 36/2010 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 15. marca 2010 takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva M. Ž. zaručené v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podanej 15. marca 2010 postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 11/2009 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 36/2010   p o r u š e n é   b o l i.

2. M. Ž. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur),   ktoré j e   mu   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacoch   od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   M.   Ž. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   254,88 €   (slovom dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiatosem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Nitra p o v i n n ý   vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Š. M., Advokátska kancelária, N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e  .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 139/2011 zo 6. apríla 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. Ž., nar...., t. č. vo väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Š.   M.,   v   časti,   ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 T 11/2009 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tos 36/2010 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 15. marca 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uviedol: „Uznesením vyšetrovateľa KR PZUJKP Nitra sp. zn. ČV:KRP-54/OVK-NR-2008 zo dňa   13.6.2008   mi   bolo   vznesené   obvinenie   pre   tr.   čin   vraždy   spáchaný   formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, 2 písm. 1/ Tr. zák. Do väzby som bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie OS Nitra sp. zn. 4 Tp/89/08 zo dňa 17.6.2008 v spojení s uznesením KS Nitra sp. zn. 2Tpo/17/2008 zo dňa 25.6.2008 z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a, c/ Tr. por. Obžaloba v mojej tr. veci bola podaná KP Nitra na OS Nitra dňa 26.1.2009, ktorú OS Nitra prijal dňa 5.2.2009. Od uvedeného dátumu mi plynie súdna väzba, v ktorej sa nachádzam 2 roky.

Dňa 15.3.2010 som si podal na OS Nitra žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú som doplnil priamo na konaní, kde sa o mojej žiadosti rozhodovalo. OS Nitra o mojej žiadosti rozhodol uznesením sp. zn. 21T/11/2009 zo dňa 12.4.2010. Proti uvedenému uzneseniu som si ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval KS Nitra dňa 22.7.2010 pod sp.   zn.   5Tos/36/2010   s   tým,   že   moja   sťažnosť   bola   taktiež   zamietnutá,   pričom   toto rozhodnutie bolo OS Nitra doručené dňa 26.7.2010 a mne dňa 28.7.2010.

Porušenie mojich práv a slobôd vidím v 3 základných skutočnostiach: Prvá skutočnosť, ktorou boli podľa môjho názoru porušené moje základné práva a slobody a to najmä čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR je to, že o mojej väzbe sa nerozhodovalo urýchlene a bez zbytočných prieťahov. Tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, žiadosť o prepustenie z väzby som si podal dňa 15.3.2010, pričom sa o nej právoplatne rozhodlo až dňa 28.7.2010, teda po viac ako 4 mesiacoch a 12 dňoch. Vychádzajúc z čl. 5 ods. 4 Dohovoru priznáva sa osobnej slobode mimoriadny význam. Právo na slobodu je veľmi dôležité v demokratickej spoločnosti   pre   jednotlivca,   pričom   v   prípade   osôb,   ktoré   sa   nachádzajú   vo   väzbe   sa vyžaduje uprednostnenie a zvýšená starostlivosť. Význam osobnej slobody jednotlivca sa prejavuje   podľa   uvedeného   článku   taktiež   i   tým,   že   sa   od   súdu   vyžaduje,   aby   konal urýchlene,   čo   musí   byť   v   danom   prípade   predmet   záujmu.   Dvojinštančnosť   konania nezbavuje   štát   povinnosti   plniť   si   záväzky   vyplývajúce   z   čl.   5   ods.   4   Dohovoru.   Inak povedané súdy musia konať urýchlene aj v dvojinštančnom konaní. Ako neprimerane dlhé boli posúdené aj lehoty 30 dní resp. 48 dní alebo 2 mesiace a 5 dní. Do lehoty sa zásadne počíta celková doba konania od podania žiadosti až po doručenie konečného rozhodnutia. Sumarizujúc vyššie uvedený postup OS a KS Nitra, viď horeuvedené relevantné skutočnosti a rozhodnutia, je potrebné dodať, že rozhodnutie OS a KS Nitra treba považovať za 1 celok a tak ich skúmať. Ústavný súd vo viacerých prípadoch, v ktorých rozhodoval a zaoberal sa požiadavkou neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby judikoval,   že   aj   keď   sa   jednotlivé   lehoty   z   hľadiska   požiadaviek   neodkladnosti   alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám /III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03/.

Ústavný súd taktiež   vo viacerých   prípadoch konštatoval,   že požiadavke,   aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 17 ods. 2, 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 2, 5 Listiny a čl. 5 ods. 4 Dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto   požiadavke   nemôže   spravidla   zodpovedať   lehota   konania   presahujúca   na   jednom stupni súdu dobu 1 mesiaca ani nečinnosť trvajúca týždne /napr. III. ÚS 126/05/.

Druhou   skutočnosťou,   ktorou   boli   porušené   podľa   môjho   názoru   moje   práva a slobody a to najmä právo na obhajobu je tá, že dňa 10.3.2010 som písomne požiadal z UVV Nitra OS Nitra o nahliadnutie do spisu v mojej tr. veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn.   21T/11/2009 podľa   § 69 ods.   1 Tr.   por.   v súvislosti   s prípravou mojej žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj prípravou mojej obhajoby vo veci samej. Ako obvinený som výslovne   uviedol   dôvod   a   účel   za   akým   bezodkladne   potrebujem   nahliadnuť   do vyšetrovacieho spisu.   O   tejto   mojej žiadosti   nebolo   do   dnešného   dňa   rozhodnuté.   Toto taktiež považujem za flagrantné porušenie mojich základných práv a slobôd, keďže takéto moje právo na obhajobu je garantované ústavou a to čl. 50 ods. 3. Povinnosť umožniť nazrieť do spisov obvinenému a jeho obhajcovi v konaní pred súdom je súčasťou práva na obhajobu.   Ak   túto   povinnosť   nesplní   súd   I.   stupňa   je   povinnosťou   odvolacieho   súdu zabezpečiť realizáciu právo na obhajobu / právna veta ÚS SR III. ÚS 41/01 12.7.2001/. Treťou   skutočnosťou,   ktorou   boli   podľa   môjho   názoru   porušené   moje   práva a slobody je skutočnosť,   že potom ako som dňa 15.3.2010 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu som túto priamo na konaní, na ktorom sa o mojej žiadosti rozhodovalo, doplnil   o žiadosť o nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného pracovníka a ponúkol som peňažnú záruku. OS Nitra sa však v rozhodnutí sp. zn. 21T/11/2009 zo dňa 12.4.2010 zaoberal iba ponukou mojej peňažnej záruky, ktorú podľa § 81 ods. 2 písm. b/ Tr. por.   neprijal.   O   nahradenie   väzby   dohľadom   probačného   a   mediačného   pracovníka do dnešného dňa nerozhodol a taktiež o nej nerozhodol ani KS Nitra. Zastávam názor, že týmto bol taktiež porušený čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR.“

Po doplnení sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1.Okresný súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 21T/11/2009, v ktorom bolo rozhodnuté   dňa   12.   4.   2010   a   Krajský   súd   v   Nitre   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5Tos/36/2010,   v   ktorom   bolo   rozhodnuté   dňa   22.7.2010   v   súvislosti   s   nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania o žiadosti M. Ž., nar...., t. č. ÚVV... porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy SR, podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3. Podľa § 56 ods. 6 Zák. č. 38/1993 Zb. z. súd ruší právoplatné uznesenie KS Nitra sp. zn. 5Tos/36/2010 zo dňa 22.7.2010 a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu.

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5.000,-€, ktoré mu je povinný zaplatiť OS Nitra a peňažný sumu vo výške 2.000,-€, ktoré mu je povinný zaplatiť KS Nitra a to všetko do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu podľa § 56 ods. 4, 5 Zákona o ústavnom súde a to na účet právneho zástupcu.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedníčku krajského súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a súčasne aby sa vyjadrili k prijatej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa,   predseda   okresného   súdu   a   podpredseda   krajského   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia účastníkov, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,   ústavný   súd   v   súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu 16. mája 2011 oznámil, že sa k sťažnosti nemôže vyjadriť, pretože spis vedený pod sp. zn. 21 T 11/2009 sa t. č. nachádza na krajskom súde v dôsledku námietky zaujatosti sťažovateľa.

Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenej ústavnému súdu 20. mája 2011 uviedol:

«Krajský súd v Nitre rozhodoval v trestnej veci proti obžalovanému M. Ž. a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno i) Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ako súd odvolací, vzhľadom na podanú sťažnosť obžalovaného M. Ž. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12.4.2010 sp. zn. 21T/11/2009, ktorú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nebola dôvodná.

Na   Krajskom   súde   v   Nitre   sa   nachádza   už   len   tzv.   zberný   spis,   ktorý   obsahuje rozhodnutie   súdu   I.   stupňa   -   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   zo   dňa 12.4.2010 sp. zn. 21T/11/2009 a uznesenie súdu II. stupňa - Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zo dňa 22.7.2010 sp. zn. 5Tos/36/2010. Po oboznámení sa s obsahom spisu je možné konštatovať:

1./   okresný   súd   v   citovanom   uznesení   poukázal   na   všetky   okolnosti   prípadu a rozhodné   skutočnosti   významné   z   hľadiska   rozhodovania   o   žiadosti   obžalovaného /sťažovateľa/ M. Ž. o prepustenie z väzby na slobodu, a zároveň sa zaoberal i ponukou peňažnej záruky obžalovaného.

2./   z   odôvodnenia   citovaného   uznesenia   krajského   súdu,   ako   nadriadeného   súdu vyplýva,   že   tento   po   preskúmaní   spisového   materiálu   zistil,   že   okresný   súd   správne vyhodnotil, že dôvody väzby u obžalovaného M. Ž. naďalej existujú, pričom ďalej uviedol, že na konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú existenciu dôvodov väzby u obžalovaného poukázal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Ďalej poukázal aj na to, že potreba doplnenia dokazovania   zo   strany   okresného   súdu   ešte   automaticky   neznamená   spochybnenie dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku aj obžalovaným M. Ž. Taktiež poukázal aj na predchádzajúci   spôsob   života   obžalovaného,   ktorý   je   dôvodne   podozrivý   zo   spáchania viacerých trestných činov rôzneho charakteru a na existenciu hrozby vysokého trestu u obžalovaného.   Uviedol,   že   sa   stotožňuje   aj   konštatovaním   okresného   súdu   o neodôvodnenosti prijatia peňažnej záruky ako náhrady za väzbu obžalovaného. V závere krajský súd poukázal aj na to, že okresný súd opomenul rozhodnúť o návrhu obžalovaného M.   Ž.,   ktorým   žiadal   o   nahradenie   jeho   väzby   dohľadom   probačného   a   mediačného úradníka a z tohto dôvodu krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a sám žiadosť   obžalovaného   o   prepustenie   z   väzby   zamietol,   pričom   nenahradil   jeho   väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, a taktiež neprijal ani jeho ponuku peňažnej záruky.

Vychádzajúc z uvedeného je krajský súd názoru, že: 1/ námietky sťažovateľa smerujúce voči Krajskému súdu v Nitre sú úplne nedôvodné, pretože tento súd ako nadriadený súd vo veci konal prednostne a patričným urýchlením tak ako to vyplýva z ustanovenia §2 ods. 6 trestného poriadku.

2/   vec   bola   predložená   sťažnostnému   súdu   dňa   13.07.2010,   dňa   20.07.2010 predsedníčka senátu určila termín neverejného zasadnutia na deň 22.07.2010, na ktorom sťažnostný súd po zrušení napadnutého uznesenia sám rozhodol tak, že zamietol žiadosť obžalovaného M. Ž., väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a neprijal ponuku peňažnej záruky. Rozhodnutie bolo písomne vyhotovené už na druhý deň 23.07.2010 a v ten deň aj odoslané na okresný súd (súd L stupňa). Z uvedeného vyplýva, že spis sa nachádzal na Krajskom súde v Nitre od 13.07.2010 do 23.07.2010, t. j. 10 dní. Takúto   dobu   -   aj   s   prihliadnutím   na   rozsah   spisového   materiálu,   v   žiadnom   prípade nepovažujeme   za   neprimerane   dlhú,   ale   úplne   primeranú.   V   odôvodneniach   týchto rozhodnutí   je   stručne   a   v   súlade   s   Trestným   poriadkom   uvedené,   z   čoho   súdy   pri rozhodovaní vychádzali a k akým záverom došli. Okrem splnenia formálnych podmienok väzby   skúmali   aj   splnenie   materiálnych   podmienok   väzby   a   existencie   konkrétnych skutočností odôvodňujúcich u obvineného obavu z konaní predpokladaných v § 71 ods. 1 písm.   a)   a   c)   Trestného   poriadku.   Námietky   sťažovateľa   v   tomto   smere   sú   absolútne nedôvodné a možno ich považovať za účelové a špekulatívne. Tieto predstavujú výlučne len jeho osobný názor na výkon právomoci orgánov činných v trestnom konaní a subjektívny výklad   príslušných   ustanovení   trestného   poriadku,   ako   aj   ľudských   práv   a   základných slobôd.

Krajský   súd   v   Nitre   ako   subjekt   označený   sťažovateľom   za   porušovateľa   jeho základných práv navrhuje, aby ústavný súd podľa zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že sťažnosti M. Ž. sa nevyhovuje, lebo neboli porušené ním uvádzané a tvrdené základné práva a slobody.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   namieta   porušenie   svojich základných práv a slobôd zaručených čl. 17 ods. 5 ústavy, čl. 8 ods. 5 listiny a čl. 5 ods. 4 dohovoru tým, že o jeho väzbe sa nerozhodovalo urýchlene a bez zbytočných prieťahov, pretože o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú podal 15. marca 2010 a ktorú doplnil priamo na konaní, na ktorom sa o nej rozhodovalo, bolo právoplatne rozhodnuté až 27. júla 2010, teda po viac ako 4 mesiacoch a 12 týždňoch.

Okresný súd sa k meritu veci nevyjadril. Krajský súd vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 21 T 11/2009 mu bola predložená 13. júla 2010, pričom o sťažnosti sťažovateľa potom   rozhodol   22.   júla   2010.   Tvrdenie   sťažovateľa   o   porušení   jeho   základných   práv krajským súdom považuje za neodôvodnené.

Podľa zistenia ústavného súdu o žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú sťažovateľ podal 15. marca 2010, okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 21 T 11/2009 12. apríla 2010. Sťažovateľ ihneď po vyhlásení rozhodnutia podal proti nemu sťažnosť, ktorú doplnil písomným podaním zo 16. júna 2010.

Spisový   materiál   so   sťažnosťou   sťažovateľa   bol   však   krajskému   súdu   doručený 13. júla 2010.

Krajský   súd   o   sťažnosti   sťažovateľa   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   5   Tos   36/2010 z 22. júla 2010.

Okresnému   súdu   bol   spis   doručený   26.   júla   2010   a   sťažovateľovi   bolo   toto rozhodnutie doručené 28. júla 2010.

O   sťažovateľovej   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby   z   15.   marca   2010   okresný   súd rozhodol 12. apríla 2010, avšak spis krajskému súdu okresný súd doručil až 13. júla 2010, teda na okresnom súde bola vec vyše dvoch mesiacov.

Krajský súd o sťažnosti rozhodol o deväť dní, spisový materiál sa však u neho zdržal ďalšie 4 dni, teda celkovo sa na krajskom súde spis „zdržal“ viac ako dva týždne.

Vo   svojej   judikatúre   už   ústavný   súd   vyslovil,   že   požiadavke   neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 5 ústavy nezodpovedá lehota   počítaná   na   mesiace,   ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napríklad III. ÚS 345/06).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd aj krajský súd namietaným uznesením ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahol do základných práv sťažovateľa vyplývajúcich mu z čl. 17 ods. 5 ústavy, čl. 8 ods. 5 listiny a čl. 5 ods. 4 dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, pričom požadoval, aby povinnosť vyplatiť túto sumu uložil ústavný súd okresnému súdu. Súčasne žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, a aby ústavný súd uložil krajskému súdu povinnosť mu túto sumu vyplatiť.

Sťažovateľ požiadavku priznania finančného zadosťučinenia odôvodnil najmä tým, že „prehliadnutie   mojej   osoby   zo   strany   OS   a   KS   Nitra   dolieha   na   mňa   osobitne nepriaznivo,   nakoľko   som   zbavený   osobnej   slobody   v   rozpore   s   právnym   poriadkom a nachádzam sa vo väzbe odlúčený do svojej rodiny a priateľov a to všetko za osobitne sprísnených opatrení“.

Ústavný súd dospel k názoru, že iba konštatovanie porušenia označených základných práv   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené priznať mu aj primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, a to vo výške 2 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde   ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

Ústavný súd síce posúdil urýchlenosť konania v danej veci ako celok, vo vzťahu ku krajskému   súdu   však   považoval   za   dostatočné   vysloviť   porušenie   označených   práv okresným súdom.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré nevyčíslil.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom   pozostávajúce z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2010   (prevzatie a príprava zastupovania a spísanie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný paušál, teda spolu 254,88 €.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2011