znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 139/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   P.,   a.   s.,   so   sídlom   K.,   právne   zastúpenej advokátkou Mgr. J. K., K., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 druhej vety, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 3 Cob 128/2007 a Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 14 Rob 65/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P., a. s.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára 2008   doručená sťažnosť spoločnosti   P.,   a. s.,   so   sídlom   K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 druhej vety, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským   súdom   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp. zn.   3 Cob 128/2007 a Okresným   súdom   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   14 Rob 65/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. februára 2008.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka 30. augusta 2007 podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci zaplatenia sumy 1 000 000   Sk   s prísl.   Zároveň   požiadala   o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov, keďže   to   odôvodňujú   jej   majetkové   pomery   a nejde   o svojvoľné   uplatňovanie   alebo bránenie práva. Uznesením okresného súdu č. k. 14 Rob 65/2007-30 z 11. októbra 2007 bolo   rozhodnuté,   že   sa   sťažovateľke   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   nepriznáva. Na základe jej odvolania uznesením krajského súdu č. k. 3 Cob 128/2007-39 z 21. decembra 2007 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.

Podľa názoru sťažovateľky citovanými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu označených základných práv. Všeobecné súdy bez relevantného dôvodu   neprihliadli   na   predložené   listinné   dôkazy   preukazujúce   dôvodnosť   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Za tejto situácie výška súdneho poplatku vzhľadom na majetkové   a príjmové   pomery   sťažovateľky   predstavuje   reálnu   a objektívnu   prekážku prístupu k súdu a dochádza k znemožneniu uplatnenia pohľadávky na súde.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 Cob 128/2007 a okresným súdom pod sp. zn. 14 Rob 65/2007 s tým, aby boli uznesenia krajského súdu z 21. decembra 2007 a okresného súdu z 11. októbra 2007 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.   Napokon   požaduje   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   advokátkou   v sume 6 732 Sk.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 Cob 128/2007-39 z 21. decembra 2007 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 14 Rob 65/2007-30 z 11. októbra 2007 dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. 14 Rob 65/2007, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná   je   situácia   vo   vzťahu   k tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu vedenému   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   3   Cob   128/2007.   Túto   časť   sťažnosti   treba považovať za neprípustnú.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   nepriznaním   požadovaného   oslobodenia   od   súdnych poplatkov sa jej nedostane súdnej ochrany v súvislosti s vymáhanou peňažnou pohľadávkou 1 000 000 Sk, lebo bez zaplatenia súdneho poplatku (sťažovateľka si nemôže dovoliť súdny poplatok   zaplatiť)   všeobecné   súdy   nebudú   o jej   žalobe   meritórne   konať   (konanie   bude musieť byť zastavené). Inak povedané sťažovateľka, vlastne tvrdí, že postupom okresného súdu   a krajského   súdu,   ktoré   jej   nepriznali   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   došlo k odňatiu možnosti pre sťažovateľku konať pred súdom.

Sťažovateľkou   tvrdený   stav   zodpovedá   dovolaciemu   titulu   podľa   už   citovaného ustanovenia   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Preto   sťažovateľka   mala možnosť na základe vlastnej argumentácie žiadať o ochranu označených základných práv v dovolacom   konaní   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky.   Sťažovateľka   však   takto nepostupovala a dovolanie nepodala. Nevyužila teda opravný prostriedok (dovolanie), ktorý jej zákon účinne poskytoval. Znamená to neprípustnosť sťažnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2008