znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 139/07-69

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť B., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v súvislosti s neprijatím jej podaní realizovaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B., a. s.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2006 doručená sťažnosť B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s neprijatím jej podaní   realizovaných   elektronickými   prostriedkami   a podpísanými   zaručeným elektronickým podpisom. Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky z 25. januára 2007 doručeným ústavnému súdu 25. januára 2007o znalecký posudok.

Sťažovateľka uviedla, že 31. marca 2006 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu   okresnému   súdu   žaloby   na   vydanie   platobných   rozkazov.   Pretože   podľa ustanovenia   §   42   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   možno   podanie realizovať   aj   elektronickými   prostriedkami,   pričom   musí   byť   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona,   teda   zákona   č.   215/2002   Z.   z. o elektronickom   podpise   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov, sťažovateľka podala podania takouto formou (na dvoch DVD nosičoch).

Spolu s podaniami na DVD nosičoch doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala o tom, že návrhy na začatie konania sú v elektronickej forme,   podpísané zaručeným elektronickým   podpisom   (obsiahnuté na doručených   DVD nosičoch).

Na podanie reagoval okresný súd listom zo 4. apríla 2006, v ktorom uviedol, že okresný súd nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú podmienky osobitného zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného elektronického   podpisu   podľa   osobitného   predpisu,   pričom   poukázal   na   stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. apríla 2006 č. 3554/2006-50 (ďalej len „stanovisko ministerstva“), v ktorom bolo uvedené, že súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu a že nie sú splnené podmienky podľa osobitného zákona na prijímanie podaní elektronickou formou.

Z uvedeného dôvodu   okresný   súd   sťažovateľke   vrátil   prípisom   zo   4. apríla 2006 doručené DVD nosiče obsahujúce elektronické podania.

Dňa 26. júla 2006 bol opätovne doručený list advokáta JUDr. M. P., spolu s DVD nosičmi a 12.   októbra   2006   mu okresný   súd   DVD nosiče   vrátil.   Dňa 19. októbra   2006 advokát sťažovateľky opätovne zaslal okresnému súdu DVD nosiče a ten mu ich opätovne vrátil, a to prípisom z 24. októbra 2006.

Sťažovateľka je presvedčená, že dodržala zákonom ustanovený postup a na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, aby ústavný   súd   vyslovil,   že   tieto   podania   v elektronickej   forme   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom boli realizované zákonným spôsobom a aby prikázal okresnému súdu konať. Okrem toho žiadala primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé porušenie práv v súvislosti s jednotlivými návrhmi na začatie konania proti jednotlivým žalovaným, ako aj náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/l993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásah do uvedených práv má spočívať v tom, že okresný súd sa odmietol zaoberať jej žalobami (návrhmi na vydanie platobných rozkazov) z dôvodu, že nie je   z hľadiska   organizačného   a materiálno-technického   vybavenia   schopný   prijímať elektronické   podania   so   zaručeným   elektronickým   podpisom,   hoci   príslušný   zákonný procesný predpis – OSP - podanie takouto formou pripúšťa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka podala žalobu elektronickými prostriedkami prvýkrát 31. marca 2006. Okresný súd vrátil sťažovateľke   doručené   DVD   nosiče   obsahujúce   elektronické   podania   v prílohe   listu zo 4. apríla   2006   odvolávajúc   sa   aj   na   stanovisko   ministerstva.   Dňa   26.   júla   2006   bol okresnému súdu opäť doručený list advokáta sťažovateľky označený ako „Sprievodný list k návrhu“ spolu s jedným kusom DVD nosiča, ktorý okresný súd prípisom z 12. októbra 2006   sťažovateľke   opäť   vrátil.   Dňa 19.   októbra   2006   sťažovateľka   prostredníctvom právneho zástupcu opäť okresnému súdu doručila prípis označený ako „Sprievodný list“ k návrhu s dvoma nosičmi DVD, ktoré okresný súd opätovne listom z 24. októbra 2006 advokátovi sťažovateľky vrátil.

Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah do svojich základných práv a slobôd, dozvedela najneskôr z prípisu zo 4. apríla 2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr doručením tohto prípisu začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   spočívajúcemu   v neakceptovaní   podaní   (návrhov na začatie konania) realizovaných elektronickými prostriedkami okresným súdom. O tom, že uvedený prípis okresného súdu bol advokátovi sťažovateľky doručený, svedčí aj to, že na neho   reagoval   listom   z   26.   apríla   2006.   Sťažovateľka   sa   však   na   ústavný   súd   obrátila sťažnosťou až 13. decembra 2006 (doručenou ústavnému súdu 14. decembra 2006), teda zjavne   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty   dvoch   mesiacov   (§   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakované   pokusy   sťažovateľky   o podanie   žalôb   elektronickými   prostriedkami nie sú   z hľadiska   plynutia   lehôt   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   právne významné.   Vzhľadom   na   podstatné   skutkové   a právne   okolnosti   a povahu   namietaného zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté) zostala totožnosť zásahu, ktorý sťažovateľka namieta vo vzťahu k svojim základným právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a právam v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zachovaná   aj   pokiaľ   ide   o opakovaný   pokus   urobiť   zamýšľané   podania   elektronickými prostriedkami, a ich následné neprijatie okresným súdom. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť boli sťažovateľke známe z argumentácie listov okresného súdu. Sťažovateľke bolo   známe   aj   stanovisko   ministerstva   spravodlivosti   týkajúce   sa   zriaďovania elektronických podateľní na okresných súdoch.

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k zmene   stanoviska   príslušného   okresného   súdu.   Opakované pokusy o podanie žalôb formou elektronických podaní preto ústavný súd považoval iba za formálny úkon zo strany sťažovateľky, ktorý nemožno považovať za uplatnenie účinného a efektívneho   právneho   prostriedku   nápravy   vo   vzťahu   k namietanému   zásahu   do   jej základných práv a slobôd, ktorý má podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Okrem toho bolo treba vziať do úvahy aj to, že následné podania sťažovateľky po podaní žaloby ona sama označovala ako „Sprievodný list“ k už podanej žalobe z 31. marca 2006.

Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007