SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 138/2015-43
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12ods. 1, 2 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 6 ods. 1,čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17, čl. 20,čl. 21, čl. 47 a čl. 54 Charty základných práv Európskej únie, ako aj čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 737/2014 a jeho uznesenímzo 6. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomociÚstavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),čl. 17, čl. 20, čl. 21, čl. 47 a čl. 54 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len„charta“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom ústavného súdu v konanívedenom pod sp. zn. II. ÚS 737/2014 a jeho uznesením zo 6. novembra 2014. Sťažnosť bolaodovzdaná na poštovú prepravu 20. februára 2015.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením ústavnéhosúdu č. k. II. ÚS 737/2014-59 zo 6. novembra 2014 bola odmietnutá sťažnosť podanásťažovateľom pre porušenie v uznesení uvedených ustanovení ústavy, dohovoru, chartya dodatkového protokolu v konaniach vedených Okresným súdom Nové mesto nad Váhompod sp. zn. 4 C 43/2009, Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 4 Co 406/2012 a podsp. zn. 4 NcC 670/2012, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.3 Cdo 250/2013. Sťažnosť bola odmietnutá sčasti pre nedostatok právomoci ústavného súdua sčasti pre zjavnú neopodstatnenosť.
Podľa názoru sťažovateľa treba uznesenie ústavného súdu považovať za protizákonné,protiústavné a zmätočné. Došlo ním k porušeniu označených ustanovení ústavy, dohovoru,charty a dodatkového protokolu. Dôvody nesúhlasu s uznesením sťažovateľ v sťažnostiveľmi podrobne rozvádza.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označenýchčlánkov ústavy, dohovoru, charty a dodatkového protokolu v konaní vedenom ústavnýmsúdom pod sp. zn. II. ÚS 737/2014, zrušil svoje uznesenie č. k. II. ÚS 737/2014-59zo 6. novembra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania primeranéhofinančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravnýprostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného nauplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikneSlovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijatérozhodnutie ústavného súdu.
Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého ústavný súd odmietnutímjeho skoršej sťažnosti porušil označené práva. Sťažovateľ sa teda touto sťažnosťou domáhapreskúmania správnosti skoršieho uznesenia ústavného súdu.
Keďže proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok(s výnimkou prípadu uvedeného v čl. 133 časti vety za bodkočiarkou ústavy), ústavný súdnemá v právomoci konať a rozhodnúť o takej sťažnosti, ktorou by sa mala preskúmať vec užpredtým ústavným súdom rozhodnutá.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2015