znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 138/06-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti J. B. a M. B., obaja bytom V., zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu   Košice   – okolie v konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 626/00 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 1292/91) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. a M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 626/00 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 1292/91) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   –   okolie p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 C 626/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice – okolie p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. M. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Košice – okolie   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   J.   B.   a M.   B. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   9 392   Sk   (slovom deväťtisíctristodeväťdesiatdva slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Košice – okolie p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   Ľ.   V.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 138/06-11 zo 4. mája 2006 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť J. B. a M. B., obaja bytom V. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice   –   okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 626/00, pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 1292/91   a   po   rozhodnutí   o zastavení   časti   konania a vylúčení zvyšnej časti na samostatné konanie vedenom pod sp. zn. 7 C 198/98.

Zo sťažnosti vyplýva, že právni predchodcovia sťažovateľov (rodičia sťažovateľky) podali   6.   novembra   1991   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania   o určenie   hranice pozemkov, ktorým sa súčasne domáhali, aby súd uložil odporcom povinnosť vydať časť pozemku   určenú   znaleckým   posudkom,   postaviť   oporný   múr   na   takto   zistenej   hranici a odstrániť   existujúci   plot   medzi   susediacimi   pozemkami.   Vec   bola   vedená   okresným súdom pod sp. zn. 7 C 1292/91. Okresný súd uznesením z 31. marca 1998 konanie v časti o určenie hranice pozemkov zastavil a vo zvyšnej časti vec vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 7 C 198/98 z dôvodu, že konanie o určenie priebehu hranice pozemkov patrilo s účinnosťou od 1. januára 1998 do právomoci príslušných katastrálnych odborov okresných úradov   a zvyšné   nároky   žalobcov   sú   odvodené   od   určenia   hranice,   o ktorej   súd   pre nedostatok právomoci v tomto konaní rozhodnúť nemohol.

Podaním z 9. februára 2000 sťažovatelia (medzitým vstúpili do konania ako noví vlastníci pozemku) rozšírili svoj návrh o uloženie povinnosti vybudovať „pevnú hrádzu a vykonať iné vhodné opatrenia zabraňujúce zosuvu pôdy“ zo susedných parciel odporcov pozdĺž celej hranice pozemku. Okresný súd rozsudkom zo 7. septembra 2000 rozhodol, že žalovaní   sú   povinní   vypratať   a vydať   sťažovateľom   časť   pozemku   podľa   vyznačenia v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou rozsudku a zvyšok nárokov sťažovateľov vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 7 C 626/00. V tejto veci okresný súd 9. novembra 2004 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za zmenu návrhu a na predloženie listu vlastníctva. Pojednávanie, ktoré sa konalo 30. septembra 2005, bolo odročené na 6. október 2005 za účelom ohliadky na mieste. Okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol. Sťažovatelia ako posledný úkon uviedli výzvu súdu z 11. januára 2006, aby upresnili výrok, ktorého sa domáhajú.

Sťažovatelia sú toho názoru, že ide o ten istý súdny spor od roku 1991, v ktorom okresný súd doteraz v celom rozsahu nerozhodol, a preto navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľov J. B. a manželky M. B. zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 7 C 626/00 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice – okolie aby konal vo veci vedenej pod sp. 7 C 626/00.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,- Sk, ktoré   je   Okresný   súd   Košice   –   okolie   povinný   zaplatiť   sťažovateľom   do   3   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedu okresného súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 20. júna 2006 uviedol:

„- Čo sa týka vecnej stránky sťažnosti ako aj priebehu pojednávaní táto v podstate korešponduje s obsahom sťažnosti podanej sťažovateľmi.   Súd nemôže súhlasiť s tým,   že „v podstate“   ide   o ten   istý   spor   od   roku   1991,   ktorí   podali   právnu   predchodcovia sťažovateľov,   pretože   pôvodne   sa   domáhali   určenia   priebehu   hranice   pozemkov   a ich následné vydanie. O tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté a podanie sťažovateľov, ktorí rozšírili   pôvodný   žalobný   petit,   tento   bol   vylúčený   na   samostatné   konanie,   pretože   sa domáhali ochrany vlastníckeho práva na základe iných skutočností ako v pôvodnej žalobe. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že zmeny v katastrálnom zákone (o určenie priebehu hranice pozemkov) spôsobili nečinnosť súdu, pretože súdy nemali v kompetencii tieto spory riešiť.

- Čo sa týka konania vo vylúčenej veci, mohlo dôjsť k nečinnosti súdu, ktorá bola spôsobená personálnymi zmenami, avšak aj samotnou nečinnosťou sťažovateľov. Tak ako je uvedené v sťažnosti doklady potrebné pre rozhodnutie súdu boli predložené až po jeho výzve dňa 11. 11. 2004 a špecifikácia žalobného petitu bola predložená súdu až dňa 20. 1. 2006, kedy žalobcovia konkrétne uviedli, čoho sa domáhajú v danom spore.

Od tejto doby sa vo veci plynule koná a skutočnosť, že prejednávajúca sudkyňa bola práceneschopná v čase, keď bol vytýčený termín pojednávania, prípadne ohliadka, táto sa nedá ničím ovplyvniť.

Vo   veci   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   a proti   tomuto   uzneseniu   podali sťažovatelia (žalobcovia) odvolanie.

V súčasnosti sa celý spisový materiál nachádza na Krajskom súde v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania a o zložení zálohy na jeho vykonanie. Spis je vedený pod sp. zn. 2 Co 201/06 a z tohto dôvodu Vám ho nemôžeme zaslať.“

V nadväznosti na odpoveď predsedu okresného súdu si ústavný súd vyžiadal spis z Krajského súdu v Košiciach.

Z predloženého spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:1. Dňa   7.   novembra   1991   bol   okresnému súdu   doručený   návrh   rodičov   sťažovateľky M. B.,   ktorým   žiadali   o   určenie   hranice   pozemkov   podľa   znaleckého   posudku a uloženie povinnosti odporcom vydať časť pozemku určenú znaleckým posudkom, postaviť oporný múr na takto zistenej hranici a odstrániť plot medzi parcelami. 2. Pojednávanie   z   28.   novembra   1991   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   budú predvolaní navrhnutí svedkovia.3. Pojednávanie   z   9.   januára   1992   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   vykonania ohliadky na mieste. 4. Ohliadka na mieste sa uskutočnila 5. februára 1992.5. Pojednávanie zo 14. mája 1992 bolo odročené na neurčito za účelom pokusu o zmier. Dňa 27. mája 1992 navrhovatelia oznámili, že k dohode nedošlo a podaním doručeným

14. júla 1992 navrhli vykonať znalecké dokazovanie.6. Okresný   súd   uznesením   z 21.   augusta   1992   ustanovil   znalca   z odboru   geodézie   za účelom   porovnania   priebehu   mapovaných   a užívacích   hraníc   medzi   pozemkami účastníkov, vytýčenia hraníc v prírode a určenia rozsahu plochy, ktorú žalovaní užívajú neoprávnene.

7. Pojednávanie zo 7. septembra 1992 bolo odročené na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku a zadováženia navrhnutých písomných podkladov. 8. Dňa 8. decembra 1992 bolo doručené oznámenie znalca, že sa pokúsil o zameranie sporných pozemkov, čo zmaril žalobca 1), ktorý mu predložil námietku zaujatosti.9. Okresný súd uznesením z 21. decembra 1992 ustanovil iného znalca. 10. Dňa   27.   januára   1993   okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie,   ktorým   do   uznesenia z 21. decembra 1992 doplnil výrok o zrušení predošlého ustanovenia znalca. Listom doručeným   7.   februára   1993   znalec   odmietol   vypracovanie   znaleckého   posudku z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. 11. Okresný   súd   uznesením   z 22.   februára   1993   zrušil   uznesenie   z 27.   januára   1993 a ustanovil iného znalca, ktorý predložil znalecký posudok 7. apríla 1993. 12. Dňa 4. októbra 1993 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom. Uznesenie o znaleckom bolo vydané 10. decembra 1993. 13. Pojednávanie z 20.   januára 1994 bolo odročené na neurčito,   pretože   sa   nedostavili účastníci ani ich právni zástupcovia. 14. Na   pojednávaní   23.   júna   1994   súd   vyhlásil   uznesenie,   ktorým   pripustil   zmenu účastníkov   na   strane   navrhovateľov   na   základe   návrhu   sťažovateľov   doručeného

8. októbra   1993.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   znaleckého dokazovania   s tým,   že   sa   účastníci   pokúsia   o mimosúdnu   dohodu.   Sťažovatelia

9. augusta 1994 oznámili, že k mimosúdnej dohode nedošlo.15. Okresný   súd   uznesením   z 8.   júla   1996   ustanovil   znalca   z odboru   geodézie   na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a určil mu lehotu 60 dní. 16. Dňa 23. marca 1998 bol doručený znalecký posudok.17. Na   pojednávaní   31.   marca   1998   okresný   súd   vyhlásil   uznesenie,   ktorým   zastavil konanie   v   časti   o   určenie   hranice   pozemkov   a   nárok   na   vypratanie   spornej   časti pozemku   a ochranu   vlastníckeho   práva   vylúčil   na   samostatné   konanie   pod   sp.   zn. 7 C 198/98. 18. Dňa 8. júla 1998 okresný súd prerušil konanie sp. zn. 7 C 198/98 a 9. júla 1998 zaslal spis   sp.   zn.   7   C   1292/91   z dôvodu   vecnej   príslušnosti   Okresnému   úradu   Košice   – okolie, odboru katastrálneho.

19. Okresný súd sa 2. marca 1999 informoval na Okresnom úrade Košice – okolie, odbor katastrálny o stave konania o určenie hranice pozemkov. 20. Podaním   doručeným   22.   júna   1999   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   oznámila,   že konanie   o určenie   hranice   pozemkov   bolo   právoplatne   skončené   a požiadala o pokračovanie v konaní sp. zn. 7 C 198/98. 21. Na pojednávaní 17. januára 2000 právna zástupkyňa sťažovateľov predložila podanie, ktorým sťažovatelia upresnili a doplnili žalobný petit, ktorý v časti týkajúcej sa ochrany vlastníckeho práva ďalej doplnili podaním doručeným 11. februára 2000. 22. Pojednávanie z 9. marca 2000 bolo odročené na 4. máj 2000 (nedostavili sa odporcovia ani ich právny zástupca). 23. Pojednávanie zo 4. mája 2000 bolo odročené na 8. jún 2000 s tým, že odporcovia budú vyzvaní, aby sa vyjadrili k podaniam sťažovateľov, ktorými upravili žalobný petit. 24. Na   pojednávaní   8.   júna   2000   okresný   súd   rozhodol   o pripustení   zmeny   návrhu a pojednávanie odročil na 4. september 2000. 25. Pojednávanie zo 4.   septembra   bolo odročené   na účelom   vyhlásenia rozhodnutia   na

7. september 2000. 26. Dňa   7.   septembra   2000   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil   žalovaným povinnosť vypratať a vydať časť pozemku a zvyšok nároku sťažovateľov vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 7 C 626/00. 27. Dňa 23. októbra 2000 bolo doručené odvolanie žalovaných. Okresný súd predložil spis odvolaciemu   súdu   2.   februára   2001.   Odvolací   súd   uznesením   sp.   zn.   12 Co 37/01 z 26. júna 2001 zastavil odvolacie konanie na základe späťvzatia odvolania. Okresnému súdu bol spis doručený 17. júla 2001. 28. Sťažovatelia urgovali nariadenie termínu pojednávania 16. júla 2003, 8. apríla 2004,

24. júna 2004 a 7. októbra 2004.29. Dňa   9.   novembra   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku za zmenu návrhu a predloženie listu vlastníctva a geometrického plánu.30. Termín   pojednávania   na   2.   február   2005   bol   z dôvodu   práceneschopnosti   sudkyne zrušený a nový termín bol určený na 20. apríl 2005.31. Dňa 20. apríla 2005 bolo pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti sudkyne odročené na 30. september 2005.

32. Dňa 30. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že 6. októbra 2005 sa uskutoční ohliadka na mieste. 33. Dňa   5.   októbra   2005   bol   termín   ohliadky   odročený   na 20.   október   2005   z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. 34. Dňa 10. januára 2006 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby upresnili žalobný petit. 35. Uznesením   z 21.   apríla   2006   okresný   súd   ustanovil   znalca   z odboru   stavebníctva a uložil mu zistiť príčinu zamákania (vlhnutia) nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, či   touto   príčinnou   môžu   byť   terénne   úpravy,   ktoré   na   svojom   pozemku   vykonali žalovaní a aké opatrenia je potrebné vykonať na odstránenie tohto stavu.36. Dňa 4. mája 2006 bolo doručené odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu v časti, ktorou im   bola   uložená   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania. Okresný súd predložil spis 15. mája 2006 odvolaciemu súdu.

O odvolaní zatiaľ nebolo rozhodnuté.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základným   právam   a slobodám   fyzických   osôb a právnických osôb a rozhoduje o ich porušení len v tých prípadoch, ak k nemu došlo po 15. februári 1993 (I. ÚS 49/93). Pri posudzovaní, či bola vec sťažovateľa prerokovaná bez zbytočných   prieťahov   však   prihliada   aj   na   deň   začatia   konania   na   súde   a dobu,   ktorá v konaní uplynula do 15. februára 1993 (III. ÚS 174/02). Vzťahuje sa to aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov (I. ÚS 52/01).

1.   Predmetom   konania   je   určenie   hranice   pozemkov   a vydanie   časti   pozemku a odstránenie   plota.   V súčasnosti   sa   koná   o nárokoch   vo   veciach   ochrany   vlastníckeho práva. Podľa názoru ústavného súdu, posudzovaná vec tvorí súčasť bežnej rozhodovacej agendy prvostupňových súdov a nie je právne zložitá. Aj keď faktická zložitosť vyplýva z potreby znaleckého dokazovania znalcami z viacerých odborov, ktorých závery sú jedným zo základov pre rozhodnutie súdu vo veci samej, nemožno vec považovať za skutkovo zložitú do takej miery, aby odôvodnila doterajšiu dĺžku konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v konaní pred okresným súdom, ústavný súd zo   spisového   materiálu   zistil,   že   sťažovatelia   viackrát   predložili   návrhy   na   zmenu (doplnenie) petitu. Túto skutočnosť ústavný súd hodnotí ako využitie procesných oprávnení, ktoré sťažovateľom na uplatňovanie a presadzovanie ich práv umožňuje príslušný procesný predpis,   a preto   ho   nemožno   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy. Na druhej strane čas, ktorý všeobecné súdy potrebovali na vybavenie procesných úkonov účastníkov konania, nemôže ísť na vrub týchto súdov.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti nesúhlasil s tým, že ide o ten istý spor od roku 1991. Zo spisu sp. zn. 7 C 1292/91 ústavný súd zistil, že pôvodní navrhovatelia žiadali, aby súd rozsudkom určil hranicu medzi parcelami podľa znaleckého posudku, uložil odporcom povinnosť vydať časť pozemku určenú znaleckým posudkom, postaviť oporný múr na určenej hranici a odstrániť plot postavený medzi parcelami. Právoplatne už bolo rozhodnuté o určení hranice pozemkov a o vydaní časti pozemku. Nároky vo veci ochrany vlastníckeho práva boli vylúčené na samostatné konanie a sú predmetom konania vedeného pod sp. zn. 7 C 626/00. Okresný súd teda dosiaľ nerozhodol o všetkých nárokoch, ktoré navrhovatelia, resp. ich predchodcovia uplatnili už v roku 1991. Ústavný súd pri hodnotení postupu súdu zohľadnil, že pre rozhodnutie o ďalších nárokoch sťažovateľov bolo potrebné najskôr rozhodnúť o určení hranice pozemkov.

V pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1292/91 okresný súd nepostupoval plynulo   po   odročení   pojednávania   z 23.   júna   1994,   keď   ustanovil   znalca   za   účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku až 8. júla 1996. Napriek tomu, že znalec 25. septembra 1996 oznámil súdu, že nemôže podať znalecký posudok v určenej lehote, okresný súd toleroval aj ďalšie nedodržanie lehoty, o ktorú znalec požiadal do 30. marca 1997.   Znalecký   posudok   bol   predložený   23.   marca   1998.   Postup   okresného   súdu   pri zabezpečovaní kontrolného znaleckého posudku možno označiť ako obdobie neefektívnej činnosti   okresného   súdu,   pretože   v tomto   období   neurobil   opatrenia,   ktoré   by   účinne smerovali k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov.

Ústavný súd zistil   obdobia nečinnosti v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 626/00, ktorého   predmetom   sú   vylúčené   nároky   na   ochranu   vlastníckeho   práva   sťažovateľov. V tejto veci okresný súd po vrátení spisu z Krajského súdu v Košiciach (17. júla 2001) začal konať až 9. novembra 2004, keď vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za zmenu   návrhu   a predloženie   dokladov.   Jediné   pojednávanie   sa   zatiaľ   uskutočnilo 30. septembra   2005.   Dva   predchádzajúce   termíny   pojednávaní   boli   zrušené   pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne,   rovnako aj následne nariadená ohliadka na mieste (6. októbra 2005), čo je nepochybne okolnosť, ktorá sa nedá ovplyvniť, ako argumentuje predseda   okresného súdu, zároveň   však toto   spomalenie konania nemôže ísť na ťarchu sťažovateľov.

Predseda okresného súd vo vyjadrení k sťažnosti namietal, že nečinnosť súdu bola spôsobená aj samotnou nečinnosťou sťažovateľov a poukázal na predloženie dokladov až na výzvu súdu a špecifikáciu žalobného petitu až 20. januára 2006. Podľa názoru ústavného súdu,   tieto   okolnosti   možno pripísať čiastočne na ťarchu   sťažovateľov,   nezbavujú však okresný   súd   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   zapríčinené   jeho   nečinnosťou   alebo neefektívnou činnosťou (m. m. II. ÚS 156/03). Na druhej strane je potrebné uviesť, že sťažovatelia   v priebehu   celého   konania   urgovali   postup   súdu   a na   jeho   výzvy   včas reagovali.

Uvedené   skutočnosti   významne   ovplyvnili   dĺžku   konania,   v ktorom   došlo k zbytočným   prieťahom   v konaní   tak   nečinnosťou,   ako   aj   neefektívnou   činnosťou okresného súdu, a preto ústavný súd konštatoval, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 626/00 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia   žiadali,   aby   im   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   100 000   Sk. Ústavný   súd   považoval   za   odôvodnenie   tohto   nároku   vyjadrenie   sťažovateľov,   že „do dnešného dňa súd nebol schopný vyriešiť ich základný problém spočívajúci v neustálom zamokaní   ich   rodinného   domu,   ktorý   sa   pomaly   stáva   neobývateľným,   k neustálemu padaniu hliny zo susednej parcely a posúvaniu hranice, pričom napriek podanému návrhu na výkon čiastočného rozhodnutia k náprave ani len minimálne nedošlo“.

Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil celkový priebeh   konania,   jeho   doterajšiu   dĺžku   a   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo k zbytočným prieťahom ako aj rozsah a povahu uplatnených nárokov a ďalšie okolnosti prípadu   najmä   na   to,   že   sťažovatelia   tiež   prispeli   k celkovej   dĺžke   konania   a   dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc   slovenských   korún)   každému   sťažovateľovi   primerané   konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Ľ. V. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 9 392 Sk (slovom deväťtisíctristodeväťdesiatdva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2006 pre dve osoby po 2 730 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o právne úkony urobené pri zastúpení dvoch osôb a štyrikrát po 164 Sk (režijný paušál).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2006