znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 138/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2002 o sťažnosti Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Nc 2065/99, za účasti Okresného súdu Košice I, po jej predbežnom prerokovaní takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2002 doručená sťažnosť Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   základného   práva   na   to,   aby   jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Nc 2065/99.

Uviedol, že v tomto konaní sa domáhal vydania predbežného opatrenia, ktoré bolo, ako to uvádza v doplnení sťažnosti zo 16. júla 2002, právoplatne nariadené 11. októbra 2001,   ale   už   po   uplynutí   lehôt,   ktoré   na   rozhodnutie   o návrhu   na   predbežné   opatrenie ustanovuje   § 76   a   nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Preto   došlo   k porušeniu   jeho základných práv.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a preskúmal   ju   zo   všetkých   hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 2065/99 zistil, že o návrhu na predbežné opatrenie bolo právoplatne rozhodnuté 31. júla 2001 tak, že prvostupňové rozhodnutie z 13. marca 2001 (vynesené v prospech sťažovateľa) bolo Krajským súdom v Košiciach potvrdené v celom rozsahu uznesením sp. zn. 13 Co 185/01.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom (čl. 48 ods. 2 prvá veta ústavy, ale aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba (účastník konania pred súdom) domáhajúca sa rozhodnutia.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   neodstráni. Vytvorenie ústavne súladného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne až vykonaním práva, o ktorom bolo takto rozhodnuté, ak výkon rozhodnutia bol súdom (exekútorom) nariadený. Obsah základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa teda nevyčerpáva len rozsahom (procesných) úkonov vykonaných súdom, ktorý je oprávnený o veci rozhodnúť.

Vo veci sťažovateľa však došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty už tri dni po doručení prvostupňového rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia v jeho prospech. O návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   sa   rozhoduje   vždy   uznesením,   ktoré   je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť tri dni po jeho doručení (§ 167 ods. 1 a § 171 Občianskeho súdneho poriadku). Vykonateľnosť takého súdneho rozhodnutia je z hľadiska právnej   istoty   účastníka   konania   rovnaká   vlastnosť   súdneho   rozhodnutia   ako   jeho právoplatnosť.   Táto   vykonateľnosť   znamená   nielen   záväzné   účinky   na právne   pomery účastníkov   (bez   ohľadu   na   prípadné   použitie   riadneho   opravného   prostriedku),   ale   aj možnosť   núteného   výkonu   takého   rozhodnutia   podľa   VI.   časti   Občianskeho   súdneho poriadku alebo podľa Exekučného poriadku [zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].

Okrem toho vykonateľné prvostupňové rozhodnutie bolo 31. júla 2001 potvrdené v odvolacom konaní a do podania sťažnosti ústavnému súdu jeho účinky na právne vzťahy účastníkov   trvali.   Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   34/99, III. ÚS 20/00) ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu,   nedochádza   k   porušovaniu   namietaného   základného   práva,   ústavný   súd   sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Na   základe   týchto   skutkových   zistení   a   právneho   záveru   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.