znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 137/05-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.,   spoločnosti   s ručením   obmedzeným,   so   sídlom   P., zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   K.,   so   sídlom   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na podnikanie upraveného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia   čl.   55   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   nesprávnym   úradným   postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   A.,   spoločnosti   s ručením   obmedzeným, o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. augusta 2004 doručené podanie A., spoločnosti s ručením obmedzeným, so sídlom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. K., so sídlom P., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušovania ústavných práv a slobôd v oblasti podnikania podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. zákonov“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť vo veci   porušenia   jej   základného   práva   na   podnikanie   upraveného   v čl.   35   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia   čl. 55 ods. 2 ústavy nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov (ďalej aj „porušovateľka“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   nesprávny   úradný   postup porušovateľky spočívajúci v tom, že porušovateľka „jej najprv odmietala vydať potvrdenie o neexistencii záväzkov voči SP, potom jej vydala štyri potvrdenia v priebehu 8 mesiacov, v ktorých   uviedla   neexistujúce   záväzky,   respektíve   záväzky,   ktoré   neboli   v čase   vydania potvrdenia splatné“ (ide o potvrdenia z 3. augusta 2003, 8. októbra 2003, 5. apríla 2004 a 22. apríla 2004), v dôsledku čoho „znemožnila A. s. r. o. realizovať stavebné práce v SRN, uchádzať sa o poskytnutie úveru a prideľovanie dotácie z   fondov EÚ“ a poškodila dobré meno   sťažovateľky „na   MH   SR,   ale   hlavne   u nášho   nemeckého   partnera,   ktorý   po nepodpísaní zmluvy odmietol s nami ďalej spolupracovať“. Sťažovateľka poukazuje na to, že nesprávnosť vydaných potvrdení priznala aj porušovateľka v „Prehľade záväzkov A., spoločnosť s ručením obmedzeným voči Sociálnej poisťovni za obdobie 2003 – 2004“ zo 7. mája 2004, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „...zadĺženosť spoločnosti A., s. r. o. vo výške 36.779, - Sk voči Sociálnej poisťovni trvala v čase od 11. 10. 2003 do 22. 3. 2004“.

Sťažovateľka voči postupu porušovateľky podala 15. júna 2004 sťažnosť Ústrediu Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“). Ústredie odpovedalo na sťažnosť sťažovateľky listom   č.   032-759-AG04/2004   z 10.   augusta   2004,   v ktorom   konštatovalo,   že   „nedošlo k porušeniu platnej legislatívy“. Tento záver oprelo podľa sťažovateľky ústredie o právny názor, podľa ktorého z časového hľadiska je pre vznik záväzku rozhodujúci dátum, keď sa u kontrolovaného   subjektu   zistí   nedoplatok,   prípadne   dátum   vyhotovenia   protokolu o kontrole,   a nie platobný výmer vydaný príslušnými orgánmi   Sociálnej   poisťovne,   ako tvrdí   sťažovateľka.   So   spôsobom   vybavenia   sťažnosti   ústredím   vyslovuje   sťažovateľka v sťažnosti   nespokojnosť,   ale   ústredie   neoznačuje   ako   porušovateľa   svojich   základných práv a slobôd.

Podľa názoru sťažovateľky «obmedzovanie alebo porušovanie hospodárskej súťaže voči podnikateľovi zo strany štátu nerieši žiaden zákon, preto sa domnievame, že patrí do kompetencie Ústavného súdu. Na tento prípad nie je možné aplikovať ani všeobecný „zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom“, nakoľko tento nepozná finančnú náhradu za nemajetkovú ujmu   v čase   účinnosti   do   30.   6.   2003,   kedy   nesprávne   potvrdenia   SP,   pobočka   Prešov vydala.».

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:

„Sociálnej poisťovni sa prikazuje vyplatiť za nemajetkovú ujmu finančnú náhradu vo výške 900 000, - Sk a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia na základe Vašej výzvy na účet A., s. r. o. do 2 mesiacov od vynesenia tohto rozsudku.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označila sťažovateľka vo svojej sťažnosti Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov, pričom porušovanie jej   práv malo podľa obsahu sťažnosti spočívať vo vydávaní nesprávnych potvrdení o záväzkoch sťažovateľky voči Sociálnej poisťovni, t. j. v nesprávnom úradnom postupe, ktorý možno podľa ústavnej terminológie (čl. 127 ods. 2 ústavy), ako aj terminológie uplatňovanej v zákone o ústavnom súde [§ 50 ods. 1 písm. b) a nasl.] označiť ako „iný zásah“.

Podľa názoru ústavného súdu sa mohla sťažovateľka uchádzať o ochranu svojich práv   aj   v konaní   pred   všeobecným   súdom   podľa   piatej   hlavy   piatej   časti   Občianskeho súdneho poriadku (Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - § 250v a nasl.), a konštatoval, že táto skutočnosť je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2005