SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 137/05-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A., spoločnosti s ručením obmedzeným, so sídlom P., zastúpenej advokátom JUDr. P. K., so sídlom P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie upraveného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A., spoločnosti s ručením obmedzeným, o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. augusta 2004 doručené podanie A., spoločnosti s ručením obmedzeným, so sídlom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. K., so sídlom P., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušovania ústavných práv a slobôd v oblasti podnikania podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. zákonov“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva na podnikanie upraveného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia čl. 55 ods. 2 ústavy nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov (ďalej aj „porušovateľka“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta nesprávny úradný postup porušovateľky spočívajúci v tom, že porušovateľka „jej najprv odmietala vydať potvrdenie o neexistencii záväzkov voči SP, potom jej vydala štyri potvrdenia v priebehu 8 mesiacov, v ktorých uviedla neexistujúce záväzky, respektíve záväzky, ktoré neboli v čase vydania potvrdenia splatné“ (ide o potvrdenia z 3. augusta 2003, 8. októbra 2003, 5. apríla 2004 a 22. apríla 2004), v dôsledku čoho „znemožnila A. s. r. o. realizovať stavebné práce v SRN, uchádzať sa o poskytnutie úveru a prideľovanie dotácie z fondov EÚ“ a poškodila dobré meno sťažovateľky „na MH SR, ale hlavne u nášho nemeckého partnera, ktorý po nepodpísaní zmluvy odmietol s nami ďalej spolupracovať“. Sťažovateľka poukazuje na to, že nesprávnosť vydaných potvrdení priznala aj porušovateľka v „Prehľade záväzkov A., spoločnosť s ručením obmedzeným voči Sociálnej poisťovni za obdobie 2003 – 2004“ zo 7. mája 2004, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „...zadĺženosť spoločnosti A., s. r. o. vo výške 36.779, - Sk voči Sociálnej poisťovni trvala v čase od 11. 10. 2003 do 22. 3. 2004“.
Sťažovateľka voči postupu porušovateľky podala 15. júna 2004 sťažnosť Ústrediu Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“). Ústredie odpovedalo na sťažnosť sťažovateľky listom č. 032-759-AG04/2004 z 10. augusta 2004, v ktorom konštatovalo, že „nedošlo k porušeniu platnej legislatívy“. Tento záver oprelo podľa sťažovateľky ústredie o právny názor, podľa ktorého z časového hľadiska je pre vznik záväzku rozhodujúci dátum, keď sa u kontrolovaného subjektu zistí nedoplatok, prípadne dátum vyhotovenia protokolu o kontrole, a nie platobný výmer vydaný príslušnými orgánmi Sociálnej poisťovne, ako tvrdí sťažovateľka. So spôsobom vybavenia sťažnosti ústredím vyslovuje sťažovateľka v sťažnosti nespokojnosť, ale ústredie neoznačuje ako porušovateľa svojich základných práv a slobôd.
Podľa názoru sťažovateľky «obmedzovanie alebo porušovanie hospodárskej súťaže voči podnikateľovi zo strany štátu nerieši žiaden zákon, preto sa domnievame, že patrí do kompetencie Ústavného súdu. Na tento prípad nie je možné aplikovať ani všeobecný „zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom“, nakoľko tento nepozná finančnú náhradu za nemajetkovú ujmu v čase účinnosti do 30. 6. 2003, kedy nesprávne potvrdenia SP, pobočka Prešov vydala.».
Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:
„Sociálnej poisťovni sa prikazuje vyplatiť za nemajetkovú ujmu finančnú náhradu vo výške 900 000, - Sk a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia na základe Vašej výzvy na účet A., s. r. o. do 2 mesiacov od vynesenia tohto rozsudku.“.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Za porušovateľa svojich základných práv a slobôd označila sťažovateľka vo svojej sťažnosti Sociálnu poisťovňu, pobočku Prešov, pričom porušovanie jej práv malo podľa obsahu sťažnosti spočívať vo vydávaní nesprávnych potvrdení o záväzkoch sťažovateľky voči Sociálnej poisťovni, t. j. v nesprávnom úradnom postupe, ktorý možno podľa ústavnej terminológie (čl. 127 ods. 2 ústavy), ako aj terminológie uplatňovanej v zákone o ústavnom súde [§ 50 ods. 1 písm. b) a nasl.] označiť ako „iný zásah“.
Podľa názoru ústavného súdu sa mohla sťažovateľka uchádzať o ochranu svojich práv aj v konaní pred všeobecným súdom podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - § 250v a nasl.), a konštatoval, že táto skutočnosť je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2005