SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/2015-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Martinom   Salokom,Advokátska kancelária, Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   3 Obo   14/2013z 28. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015   osobne   do   podateľne   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 14/2013 a jeho rozsudkom z 28. októbra 2014.Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Krajskéhosúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Cb 262/02-1267 z 13. decembra 2012 bolsťažovateľ ako žalovaný 3 spolu s ďalšími dvoma žalovanými zaviazaný zaplatiť žalobcoviNic   Breuers   Handel   –   en   Export   Maatschappij   B.V.,   Venlo,   Holandsko   (ďalej   len„žalobca“), spoločne a nerozdielne sumu 2 105 405,49 € s úrokmi z omeškania. Rozsudkomnajvyššieho súdu č. k. 3 Obo 14/2013-1385 z 28. októbra 2014 bol rozsudok krajského súdupotvrdený. Rozsudok najvyššieho súdu bol sťažovateľovi doručený 15. decembra 2014.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy mu odňali možnosť konať pred súdom,pričom oba rozsudky sú pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Sťažovateľovi   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom   aj   tým,   že   sa   nemoholoboznámiť s obsahom spisov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 K 2/2003 a sp. zn.19 Cbi 31/2003 ani s obsahom colných dokumentov (tzv. JCD).

Ďalej je sťažovateľ presvedčený, že so žalobcom nie je a nebol v žiadnom právnomvzťahu, a preto vo veci nebol ani pasívne legitimovaný, a to z tých konkrétnych dôvodov,ktoré podrobne v sťažnosti uvádza.  

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ (...) na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Obo/14/2013-1385 z 28. októbra 2014 postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, porušené bolo.

Rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   3   Obo/14/2013-1385 z 28. októbra 2014 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Ing. ⬛⬛⬛⬛ (...) priznáva náhradu   trov   právneho   zastúpenia advokátom, v sume 353,73 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Martina Saloku, do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku najvyššieho súdu č. k.3 Obo 14/2013-1385 z 28. októbra 2014 dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   podal   proti   odvolaciemu   rozsudkunajvyššieho súdu č. k. 3 Obo 14/2013-1385 z 28. októbra 2014 dovolanie. Toto zisteniekorešponduje   s   argumentáciou   sťažovateľa,   ktorý   v   podanej   sťažnosti   zdôrazňuje,   žepostupom všeobecných súdov mu bola vo viacerých konkrétne uvedených ohľadoch odňatámožnosť konať pred súdom. Takýto nedostatok konania môže zakladať prípustnosť dovolaniaopierajúcu sa o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na uvedený stav je teraz v právomoci najvyššieho súdu poskytnúť ochranuoznačeným   právam   sťažovateľa,   a   to   v   rámci   dovolacieho   konania.   Tým   je   zároveň   vsúčasnom štádiu konania vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015