znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   J.,   P.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   R.   L., Advokátska   kancelária,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade vedenom pod sp. zn. ORP-DI-SK-563/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   J.   J. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2012 doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v   konaní   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade (ďalej len „OR PZ“) pod sp. zn. ORP-DI-SK-563/2010.

Zo sťažnosti najmä vyplynulo, že «... 30. júla 2010 o 15.30 hod. v P. na ul.... na súkromnom parkovisku bol sťažovateľovi po tom, čo sa podrobil mimo vozidla dychovej skúške zadržaný policajnými orgánmi vodičský preukaz, pretože údajne predtým v P. na ul.... viedol osobný automobil... v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, o čom mu na mieste bolo vydané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu.

...05.08.2010   vydalo   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   Okresný   dopravný inšpektorát v Poprade pod č. p.: ORP-DI-30-144/2010 rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu dňa a 11.8.2010 bol doručený spis správnemu orgánu na konanie.

Predvolaním zo dňa 23.8.2010 bol sťažovateľ predvolaný na výsluch v uvedenej veci na   deň   13.9.2010,   pričom   pred   konaním   výsluchu   dňa   13.9.2010   sa   sťažovateľ zo zdravotných   dôvodov   riadne   z   úkonu   ospravedlnil   a   požiadal   o   stanovenie   nového termínu ústneho prejednania priestupku.

Aj napriek tomu dňa 13.9.2010 správny orgán ignoroval toto ospravedlnenie a bez náležitého vypočutia sťažovateľa a porušenia niekoľkých ustanovení správneho poriadku o priestupku rozhodol a vydal Rozhodnutie o priestupku pod č.p.: ORP-DI-SK-563/2010, pričom uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §-u 22 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov...

Na základe podaného odvolania sťažovateľa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát dňa 27.12.2010 pod č. p.: KRP-DI-SK-182/2010 rozhodnutie o priestupku zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie... V   dňoch   26.1.2011   a   31.1.2011   vykonal   správny   orgán   bez   prítomnosti a upovedomenia   sťažovateľa   výsluch   dvoch   a   dvoch   príslušníkov   policajného   zboru k uvedenému   konaniu,   pričom   dňa   25.1.2011   zaslal   sťažovateľovi   výzvu   na   oznámenie svedkov, ktorí by vedeli uviesť skutočnosti k objasneniu priestupku.

Na uvedenú výzvu sťažovateľ obratom reagoval svojim prípisom zo dňa 7.2.2011, doručenom   správnemu   orgánu   dňa   9.2.2011,   ktorým   podal   návrhy   na   doplnenie dokazovania a požiadal o osobnú účasť na všetkých úkonoch.

Od doručenia prípisu sťažovateľa správny orgán nekonal a až dňa 11.4.2011 sa vykonal výsluch svedkyne JUDr. I. J.

... dňa 6.5.2011 vydal správny orgán bezdôvodné Rozhodnutie o prerušení konania o priestupku,   ktoré   nemalo   žiadne   opodstatnenie,   keďže   nielenže   úkony   kvôli   ktorým správny orgán konanie prerušil následne nevykonal, ale nemal ani dôvod takto rozhodnúť, pretože z dôvodu, ktorý uviedol, to jednak zákon neumožňuje a tiež preto, že navrhnutí svedkovia boli v uvedenej veci pripravení vypovedať a pokiaľ sa ospravedlnili z pôvodného termínu výsluchu, urobili tak na základe vážnych a zákonných dôvodov, ako aj pre krátkosť času od doručenia predvolania do termínu výsluchu...

Dňa   21.6.2011   správny   orgán   bez   toho,   aby   vykonal   akékoľvek   ďalšie   úkony potrebné na objasnenie priestupku, najmä vykonal výsluchy navrhovaných svedkov, vykonal opätovný výsluch sťažovateľa,   pričom sám nerešpektoval svoje rozhodnutie o prerušení konania s poukazom na vypočutie svedkov ako i právny názor nadriadeného odvolacieho orgánu, nedal sa sťažovateľovi vyjadriť k podkladom rozhodnutia, načo sťažovateľ odišiel. Toho   istého   dňa,   t.   j.   21.6.2011,   bez   toho   aby   prvostupňový   správny   orgán rešpektoval   práva   sťažovateľa,   ako   aj   rozhodnutie   nadriadeného   orgánu   s   poukazom na ďalší   postup   v   konaní,   vydal   „Rozhodnutie   o priestupku“   pod   č.   p.:   ORP-DI-SK- 563/2010,   pričom   opätovne   uznal   sťažovateľa   vinným   zo   spáchania   priestupku   proti bezpečnosti   a plynulosti   cestnej   premávky   podľa   §-u   22   ods.   1   písm.   d)   zákona   SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, pričom opätovne   z   rovnakých   dôvodov   ako   v   prvom   prípade   odvolaním   napadol   rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti a nedôvodnosti, ako aj z dôvodov porušenia jeho   základných   práv   na   obhajobu,   spravodlivý   proces   ako   aj   skutkových   a   právnych pochybení pri zisťovaní skutočného stavu veci ako i porušovania procesných ustanovení, ktoré vyžaduje zákon o správnom konaní a priestupkový zákon. Rovnako namietal nečinnosť správneho   orgánu   a   porušovanie   zákonných   lehôt   na   rozhodnutie,   ako   i   nezákonné rozhodnutie o prerušení konania, ktorým vykryl svoju nečinnosť.

Následne odvolací orgán dal sťažovateľovi za pravdu a na základe ním podaného odvolania opätovne rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 21.6.2011 zrušil a to svojim rozhodnutím č. j.: KRP-128/KDI-BCP-2011 zo dňa až 26.10.2011. Ale ani odvolací orgán ale rovnako nerozhodol v zákonom predpísaných lehotách, odvolanie došlo na ODI Poprad dňa 25.7.2011.V odvolaní odmietol požadovanú sťažovateľom atrakciu /§ 50 zák. o 71/1967 Zb./ Dňa   9.12.2011   Okresný   dopravný   inšpektorát   v   Poprade   rozhodol   o   zastavení konania   o   priestupku podľa § 76 ods.   1   písm.   c zák.   č.   372/1990 Zb.   o priestupkoch, nakoľko   spáchanie   skutku,   o   ktorom   sa   koná,   nebolo   obvinenému   z   priestupku /sťažovateľovi/ preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2011. Sťažovateľ vytýka správnemu orgánu, že nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 2 Správneho   poriadku   a   nepostupoval   v   skonaní   v   súlade   so   zákonmi   a   inými   právnymi predpismi a nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania - sťažovateľom a nedal mu možnosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať.

Sťažovateľ   vytýka   správnemu   orgánu,   že   v   uvedenej   veci   nekonal   v   lehotách určených   Správnym   poriadkom,   nevybavoval   ju   včas   a   bez   zbytočných   prieťahov   a nepostupoval tak v súlade s § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.

Sťažovateľ ďalej vytýka správnemu orgánu, že ak už nekonal v lehotách určených Správnym poriadkom, nepredkladal nadriadenému orgánu žiadosti na primerané predĺženie lehôt na rozhodnutie vo veci samej.

Zároveň sťažovateľ vytýka správnemu orgánu, že ho ako účastníka neupovedomoval o   dôvodoch   prečo   nerozhodol   vo   veci   v   zákonných   lehotách   a   neupovedomil   ho   ani o predĺžení lehôt určených Správnym poriadkom.

Sťažovateľ ďalej vytýka správnemu orgánu, že nerešpektoval procesné ustanovenia a práva   sťažovateľa   v   zmysle   ustanovení   Správneho   poriadku,   a   po   prvom   zrušení rozhodnutia   odvolacím   správnym   orgánom   vo   veci   riadne   nekonal,   nevykonal   ním navrhované dôkazy, nevypočul svedkov a nepredvolával ho na uskutočňované úkony, aj keď o to sťažovateľ výslovne žiadal.

Sťažovateľ taktiež vytýka správnemu orgánu, že v rozpore so zákonom, bezdôvodne prerušil   konanie   o   priestupku,   pričom   sám   toto   prerušenie   a   jeho   odôvodnenie nerešpektoval a toto v uvedenom čase nemalo ani žiadne opodstatnenie.

Takýto   postup   nemožno   hodnotiť   ani   ako   spravodlivý.   Okrem   toho,   že   nebol bezprieťahový, tak mu bolo naviac postupom správneho orgánu upierané právo navrhovať dôkazy   a   najmä   právo   vyjadriť   sa   k   dôkazom   /princíp   kontradiktórnosti/,   a   aby   boli vykonávané dôkazy aj v prospech sťažovateľa /právo obhajoby/.

Sťažovateľ má za to, že takýto postup orgánu verejnej moci ako v jeho prípade treba posúdiť   ako   zločinný   výkon   štátnej   moci,   ktorý   sa   v   civilizovanom   svete   riadne trestá /v trestnom konaní/...

Máme   za   to,   že   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   Okresný   dopravný inšpektorát v Poprade nepostupovalo v tomto konaní tak, aby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaných ustanovení Ústavy SR ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Osoba, ktorej Ústava podľa čl. 48 ods. 2 priznáva právo, aby sa jej vec prerokovala spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, môže kedykoľvek, aj počas správneho konania namietať porušenie tohto svojho práva. Uplatnením námietky vzniká občanovi právo, aby štátne orgány s právomocou chrániť právo priznané podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preskúmali opodstatnenosť námietky...

Sťažovateľ naviac sa vo veci osobne sťažoval riaditeľovi ODI v Poprade, písomne v odvolaniach   upozorňoval   priamo   nadriadený   orgán   -   KDI   v   Prešove   na   porušovanie zákonov a lehôt v konaní na ODI Poprad, podal sťažnosť a trestné oznámenie na odbor kontroly a inšpekcie MV SR v Bratislave a požiadal aj o atrakciu v zmysle § 50 zák. č. 71/1967 o správnom konaní za účelom odstránenia nečinnosti a nezákonného postupu KDI Prešov a nakoniec podal aj žalobu na Okresný súd v Poprade v zmysle § 250t O. s. p. Využil teda vo veci všetky možné a efektívne prostriedky, aby došlo k odstráneniu nezákonného stavu. Jediným, kto vo veci nekonal a postupoval v rozpore so zákonom a vyššie uvedenou judikatúrou je tak Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade.».

Sťažovateľ   napokon   navrhol,   aby   ústavný   súd   o   jeho   sťažnosti   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa JUDr. J. J... na prerokovanie veci spravodlivo a bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. ORP- DI-SK-563/2010 porušené bolo.

Sťažovateľovi JUDr. J. J... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,-   EUR...,   ktoré   je   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   Okresný   dopravný inšpektorát v Poprade povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru,   Okresnému   dopravnému   inšpektorátu v Poprade   sa   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   ustanovenému   právnemu zástupcovi   Mgr.   R.   L.   za   zastupovanie   v   konaní   pred   Ústavným   súdom   SR,   vo výške 246,62 EUR... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ „vytýka   správnemu   orgánu,   že nepostupoval   v   súlade   s   §   3   ods.   1   a   2   Správneho   poriadku...“, ako   aj   ďalšie „pochybenia...“ Sťažovateľ   však   bližšie   však   neoznačil   základné   právo,   ktoré   mal porušovateľ v namietanom konaní porušiť, a navyše sa jeho tvrdenie nepremietlo do návrhu rozhodnutia ústavného súdu.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 124/08).

2.   Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-DI-SK-563/2010.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   je   viazaný   petitom sťažnosti, preto sa ústavný súd zaoberal len sťažovateľom označenými právami uvedenými v petite.

Podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil   povinnosť   orgánu   verejnej   správy   vo   veci   konať   a   rozhodnúť.   Návrh   nie   je prípustný,   ak   navrhovateľ   nevyčerpal   prostriedky,   ktorých   použitie   umožňuje   osobitný predpis.

Ústavný súd už judikoval (napr. II. ÚS 8/09),   že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva, v ktorom konajú všeobecné súdy. Sťažovateľ mal v správnom súdnictve podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy v okolnostiach danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o jeho námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2012