znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia základného práva   na   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 3 C 168/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2011 doručená sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Brezno (ďalej len „okresný súd“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. februára 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 3 C 168/2010. Žalobu podal osobne do podateľne okresného súdu   28.   septembra   2010.   Vec   prostredníctvom   elektronickej   podateľne   a   náhodným výberom   sudcu   pripadla   do   senátu   sudkyne   JUDr.   E.   C.   Dňa   18.   februára   2011   bol sťažovateľovi doručený prípis okresného súdu z 11. februára 2011, v ktorom je ako sudca podpísaný   JUDr.   T.   G.   Podľa   sťažovateľa   táto   skutočnosť   dokazuje,   že   v rozpore s pridelením   veci   náhodným   výberom   elektronickou   podateľňou   vec   bola   daná   na rozhodnutie inému sudcovi. Sťažovateľ nebol o príčine zmeny sudcu informovaný.

Sťažovateľ považuje daný stav za porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označeného článku ústavy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 168/2010 s tým, aby sa okresnému súdu prikázalo, že vec má prerokovať a rozhodnúť sudkyňa JUDr. E. C. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 33 333 €. Napokon žiada uložiť   Kancelárii   ústavného   súdu   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa advokátom, ktorého ustanovenie zároveň požaduje.

Z potvrdenia okresného súdu sp. zn. 3 C 168/2010 z 28. septembra 2010 vyplýva, že v tento deň o 11.50 h bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci sťažovateľa proti žalovanému   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o   ochranu   osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, pričom vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. E. C.

Z prípisu okresného súdu sp. zn. 3 C 168/2010 z 11. februára 2011 adresovaného sťažovateľovi vyplýva výzva, aby sťažovateľ oznámil, či si zvolí právneho zástupcu sám, alebo mu má byť ustanovený opatrovník. V závere listu je uvedené meno sudcu JUDr. T. G.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podstatou sťažnosti je námietka, podľa ktorej došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, keďže právnu vec sťažovateľa vybavuje teraz nie zákonná sudkyňa, ktorej bola vec po podaní žaloby pridelená náhodným výberom, ale iný sudca okresného súdu.

Nestrannosť sudcu   sa   obyčajne definuje ako neprítomnosť   predsudku   (zaujatosti) a straníckosti.   V   judikatúre   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   na   ktorú   nadväzuje   aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne   chápanie   nestrannosti   je   posudzovaním   správania   sudcu.   Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych   symptómov.   Sudca   môže   subjektívne   rozhodovať   absolútne   nestranne,   ale napriek   tomu   jeho   nestrannosť   môže   byť   vystavená   oprávneným   pochybnostiam   so zreteľom   na   jeho   štatút   či   funkcie,   ktoré   vo   veci   vykonával.   Do   rámca   skutočností spochybňujúcich   nestrannosť   sudcu   z   objektívneho   hľadiska   patria   predovšetkým   rôzne prípady inkompatibility, teda situácie, keď sudca rozhodujúci o veci mal s ňou do činenia predtým v inom postavení. Ďalej do tejto skupiny patria prípady, keď vo veci koná miestne alebo   vecne   nepríslušný   súd   alebo   sudca,   ktorý   podľa   rozvrhu   práce   nie   je   zákonným sudcom (napr. I. ÚS 46/05).

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z podanej sťažnosti nevyplýva, že by sa sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom pokúsil o nápravu ním tvrdeného protiústavného stavu. Mohol požiadať o vysvetlenie, prečo došlo k zmene v osobe sudcu, resp. mohol namietať osobu sudcu JUDr. T. G. v rámci námietky zaujatosti.   Sťažovateľ   teda   nevyčerpal   účinné   zákonné   prostriedky   nápravy   v rámci okresného súdu.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že účinné prostriedky ochrany označeného   práva   nevyužil   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa.   Preto   vôbec neprichádzal   ani do   úvahy prípadný   postup   ústavného   súdu   podľa   §   53   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011