znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/07-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., N., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny   Slovenskej   republiky   v predbežnom   konaní   o žiadosti   o odškodnenie   za   škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. B. o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2007 doručená   sťažnosť   F.   B.,   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaním   doručeným ústavnému súdu 9. mája 2007, podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre porušenie jeho základného práva - slobody upraveného v čl. 46 ods. 3 ústavy postupom   Ministerstva   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“)   v predbežnom   konaní   o žiadosti   o odškodnenie   za   škodu   spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 4. januára 2007 podal ministerstvu návrh označený ako „Žiadosť o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.)“ a tým, že ministerstvo jeho žiadosť o odškodnenie zamietlo v rámci predbežného prerokovania, čo mu bolo oznámené 17. apríla 2007, porušilo jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 3 ústavy.

Žiadosť o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podal sťažovateľ   v súvislosti   s riešením   svojich   rodinnoprávnych   otázok   spojených   s konaním vo veci   určenia   otcovstva   a plnením   si   povinností   kolízneho   opatrovníka   mal.   F.   B.   – neplnením   si   oznamovacích   povinností,   urobením   procesných   chýb   a ďalších,   a to v súvislosti s konaniami vedenými Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 11 Nc 1439/70, 11 Nc 1130/73, P 97/75, 11 Nc 911/75 a s konaním vedeným Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 13 Co 339/75.

Sťažovateľ je toho názoru, že splnil zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ustanovenú   povinnosť   podľa   §   53   ods.   1   -   vyčerpal   všetky   účinné   právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.   Tiež je toho názoru, že dodržal aj lehotu ustanovenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j., že sťažnosť   podal   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo – slobody u F. B. upravené v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Ministerstva   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   v predbežnom   konaní vo veci žiadosti o odškodnení za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom porušené bolo.

2.   Oznámenie   o ukončení   predbežného   prerokovania   na   základe   Žiadosti o odškodnení   vydané   dňa   17.   4.   2007   Ministerstvo   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3.   Ministerstvu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   prikazuje,   aby   vo   veci   konal v podanej   žiadosti   za   škodu   spôsobenú   nesprávnym   úradným   postupom   podľa   zákona č. 514/2003   Z.   z.   a zakazuje   pokračovať   v porušovaní   základného   práva   a slobody upraveného v čl. 46 ods. 3.

4.   F.   B.   priznáva   vydať   Rozhodnutie   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto   nálezu, a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný priznať finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu ktorá mu bola spôsobená za nesprávny úradný postup.

5.   Aby   Ministerstvo   vypracovalo   také   kontrolné   opatrenie,   ktoré   by   zabránilo páchaniu podvodov nad mal. deťmi, ktoré sa dopustil Kolízny opatrovník.“.

Sťažovateľ zároveň žiada prerokovať vec prednostne.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Znamená to, že právomoc ústavného súdu je subsidiárna a nastupuje až potom, keď sťažovateľ nemá žiadne prostriedky na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov, resp. ide o otázky patriace do právomoci všeobecných súdov (napr. aj rozhodovanie o práve na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy).

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Čo   sa   týka   zákonom   predpísaných   náležitostí,   každá   sťažnosť   musí   obsahovať náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde. Zo sťažnosti musí najmä vyplývať,   kto   ju   podáva,   akej   veci   sa   týka,   proti   komu   smeruje   a akého   rozhodnutia ústavného súdu sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť musí obsahovať označenie, ktoré základné práva   alebo   slobody   mali   byť   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušené,   ako   aj   označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým mali byť tieto základné práva   alebo   slobody   porušené.   K sťažnosti   je   potrebné   pripojiť   kópiu   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

K sťažnosti   je   tiež   potrebné   pripojiť   splnomocnenie   pre   advokáta   na   právne zastupovanie   sťažovateľa   s výslovným   označením,   že   sa   udeľuje   na   zastupovanie   pred ústavným súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sa dožaduje ochrany svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, pričom ale uvádza, že sa dožaduje ochrany svojho práva na súdnu ochranu. Sťažovateľ namieta nezákonný zásah ministerstva v súvislosti s uplatnením si odškodnenia za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sú príslušné všeobecné súdy podľa piatej časti piatej hlavy Občianskeho   súdneho   poriadku.   Bez   ohľadu   na   presnosť   formulovania   sťažovateľovej požiadavky na riešenie otázok, ktoré požaduje, sú príslušné všeobecné súdy.

Absencia právomoci ústavného súdu v tejto veci konať a rozhodnúť bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   vo   veci   konať   bolo   už   bez právneho   významu   vyzývať   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania   vrátane ustanovenia právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007