znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Š., a. s., so sídlom B., zastúpenej JUDr. S. S., B., vo veci namietaného   porušenia   čl.   2   ods.   2   a čl.   152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. októbra 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sž 27/03, 7 Sž 28/03, 7 Sž 29/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š., a. s.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. apríla 2006 doručená sťažnosť Š., a. s. (ďalej len „sťažovateľka”), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 23. októbra 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sž 27/03, 7 Sž 28/03, 7 Sž 29/03.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Obchodná   spoločnosť   T.   a.   s.,   B.   podala   dňa   14.   5.   1999   ÚPV   SR   návrh   na čiastočný   výmaz   ochrannej   známky   „Š.“   z   registra   ochranných   známok,   z   dôvodu,   že predmetná ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis, konkrétne, že žalobca nespĺňa požadovaný predmet podnikania a že ÚPV SR zapísal ochrannú známku „Š.“ pre službu, ktorá je obsahovo širšia ako je obsah predmetu podnikania Sťažovateľa zapísaný v obchodnom registri.

ÚPV SR v prvostupňovom konaní dňa 12. 11. 2001 rozhodnutiami č. POZ 1031- 94OZ 177790 I/96-2001, POZ 1033-94OZ 180057 I/95-2001 a POZ 1030-94/OZ 180171 I/94-2001   zamietol   návrh   T.,   a.   s.   na   čiastočný   výmaz   ochrannej   známky   „Š.“ s odôvodnením, že v konaní o zápise ochrannej známky ÚPV SR vychádzal z predmetu činnosti   zapísaného   pre   prihlasovateľa   v   obchodnom   registri,   platného   v   čase   podania prihlášky ochrannej známky. Skutočnosti uvádzané T., a. s. v návrhu na čiastočný výmaz ochrannej známky nemohli byť v konaní o zápise zohľadnené lebo nastali až po podaní prihlášky resp. po jej zápise do registra ochranných známok. ÚPV SR

V   druhostupňovom   konaní   ÚPV   SR   podaný   rozklad   zamietol   a   prvostupňové rozhodnutie o zápise ochrannej známky bolo potvrdené.

Následne podal T., a. s. žalobu na Najvyšší súd SR o zrušenie druhostupňového rozhodnutia ÚPV SR.

Rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa 23.   10.   2003,   č.   7   Sž 27/03, 7 Sž 28/03, 7 Sž 29/03 bolo zrušené rozhodnutie o rozklade spolu s prvostupňovým rozhodnutím ÚPV SR a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Na základe vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „Rozsudok NS SR“) vydal ÚPV SR dňa 05. 4. 2004 Rozhodnutie č. POZ 1030-94/OZ 180171-I/17- 2004, na základe ktorého sa ochranná známka č. 180171 čiastočne vymazáva z registra ochranných   známok   pre   služby   „organizovanie   číselných   lotérii“   v   triede   36 medzinárodného   triedenia   tovarov   a   služieb.   Ochranná   známka   č.   180171   zostáva   v platnosti pre služby „organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií“ v triede 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

ÚPV   SR   v   odôvodnení   Rozhodnutia   zo   dňa   05.   4.   2004   opäť   poukázal   na   to, že predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ÚPV SR sa opieralo o zistené skutočnosti a predmet   podnikania   bol   preukázaný   prostredníctvom   zápisu   predmetu   podnikania Sťažovateľa do obchodného registra účinného v čase podania prihlášky ochrannej známky a   zápis   ochrannej   známky „Š.“   pre   činnosti   „organizovanie lotérií a   stávkových hier“ zodpovedal požadovanému predmetu podnikania. ÚPV SR však v odôvodnení poukázal na § 250j Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány právnym názorom súdu   viazané   a   preto   ÚPV   SR   vychádzal   vo   svojom   Rozhodnutí   zo   dňa   05.   4.   2004   z uvedeného Rozsudku NS SR.

Proti rozhodnutiu ÚPV SR podal Sťažovateľ rozklad, ktorý však bol Rozhodnutím ÚPV SR zo dňa 24. 9. 2004, č. POZ 1030-94/OZ 180171 II/62-2004 zamietnutý s rovnakým odvolaním   sa   na   viazanosť   právnym   názorom   NS   SR   a   rozhodnutie   žalovaného o čiastočnom výmaze ochrannej známky „Š.“ potvrdil. (...)»

Podľa   sťažovateľky „NS   SR   svojím   rozhodnutím   porušil   povinnosť   vyplývajúcu z Čl. 2 ods. 2 a Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, keď v rozpore s výslovnou zákonnou úpravou určil ďalší postup a právne záväzným spôsobom prejudikoval rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní.

Z uvedeného dôvodu žiadame Ústavný súd rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 27/03, 7 Sž 28/03 a 7 Sž 29/03 zo dňa 23. októbra 2003 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené   v   §   20   a v   §   49   až   56   zákona o ústavnom súde, pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   požaduje   vysloviť   porušenie   čl.   2   ods.   2 a čl.   152   ods.   4   ústavy   napadnutým   rozsudkom   najvyššieho   súdu   z 23.   októbra   2003 v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Sž   27/03,   7 Sž   28/03, 7   Sž   29/03,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 5. januára 2004.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď ústavnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľky, t. j. 11. apríla 2006, nepochybne už uplynula dvojmesačná lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom,   a preto   jej   sťažnosť   odmietol   ako   oneskorene   podanú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2006