znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/05

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 30/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta, že postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.   zn. 16   C 30/04   došlo   k porušeniu   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Zjavne   neopodstatnená   je   aj   sťažnosť,   ktorá   je   podaná   proti   všeobecnému   súdu v čase, v ktorom už všeobecný súd nemôže byť porušovateľom základného práva alebo slobody, pretože nie je zákonným súdom pre nepríslušnosť konať o veci samej.

Z   príloh   pripojených   k   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   opatrením z 10. januára   2005,   ktoré   bolo   sťažovateľovi   doručené   24.   januára   2005,   postúpil   vec sťažovateľa   príslušnému   súdu.   Proti   takému   procesnému   úkonu   súdu   nie   je   prípustný opravný prostriedok. Z toho vyplýva, že vec sťažovateľa bola právoplatne postúpená inému zákonnému   súdu.   Na   tomto   závere   nemení   nič   ani   to,   že   sťažovateľ   podal   proti upovedomeniu o postúpení veci „odpor“, pretože taký procesný úkon a takúto obranu proti postúpeniu veci príslušnému súdu Občiansky súdny poriadok nepozná a neupravuje ani jeho účinky na priebeh konania.

Z tohto dôvodu je sťažnosť zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).