SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 136/03-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2003 v konaní o späťvzatí sťažnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu, Bratislava, Námestie SNP 12, zastúpenej advokátom JUDr. RNDr. P. K., B., namietajúcej porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sž 27/02 takto
r o z h o d o l :
Späťvzatie sťažnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu pripúšťa a konanie o nej z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. októbra 2002 doručené podanie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „sťažovateľka“), Bratislava, Námestie SNP 12, zastúpenej advokátom JUDr. RNDr. P. K., B., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka ním namieta porušenie jej základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sž 27/02, v dôsledku čoho požiadala, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 a 38 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu o občianskych a politických právach bolo porušené právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 27/02 zo dňa 25. júna 2002.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 27/02 zo dňa 25. júna 2002 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“
Keďže podanie sťažovateľky v predloženej podobe nespĺňalo náležitosti sťažnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľku listami zo 16. októbra 2002 a 23. mája 2003 na doplnenie sťažnosti, pričom 6. júna 2003 na žiadosť sťažovateľky predĺžil lehotu na doplnenie sťažnosti do 25. júna 2003.
Právny zástupca sťažovateľky JUDr. RNDr. P. K. ďalej listom doručeným ústavnému súdu 23. júna 2003 oznámil:
„Pre vecné a formálne dôvody na návrh svojho právneho zástupcu Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla dňa 17. 6. 2003 o späťvzatí horeuvedenej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, podanej na Ústavný súd SR dňa 9. októbra 2002, č. k. Rvp 1481/02-7.
V zastúpení sťažovateľa na základe plnej moci založenej v súdnom spise týmto beriem späť v celom rozsahu podanú ústavnú sťažnosť.“
Na späťvzatie sťažnosti sa vzťahuje ustanovenie § 54 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Keďže sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 23. júna 2003 zobrala sťažnosť v celom rozsahu späť a ústavný súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepripustenie jej späťvzatia, žiadosti sťažovateľky o späťvzatie sťažnosti vyhovel a ďalšie konanie o nej zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2003