znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 136/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2002 prerokoval   sťažnosť   K.   B.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. R.   Ž.,   K.,   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   postupom   Okresného úradu   Košice   -   okolie,   Odboru   pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, vo veci č. 2001/01049-Čt a 2001/01782-Čt, za účasti   Okresného   úradu   Košice   -   okolie,   Odboru   pozemkového,   poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. B.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2002 doručená sťažnosť K. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   základného práva   na to,   aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného úradu Košice - okolie, Odboru pozemkového,   poľnohospodárstva   a   lesného   hospodárstva,   vo   veci   č.   2001/01049-Čt   a 2001/01782-Čt, ktorý spočíva v nečinnosti odboru odmietajúceho zvolanie rozhodcovskej komisie, ktorá mala vykonať zmierovacie konanie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a preskúmal   ju   zo   všetkých   hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 1 ústavy zotrváva na svojej stabilnej judikatúre, ktorá   sa   síce   vyvíjala na   základe   podnetov   na   začatie   konania,   ale jej   argumentácia   je použiteľná aj v súčasnom konaní o sťažnostiach podľa citovaného článku ústavy. Z tejto judikatúry (napríklad I. ÚS 78/99) vyplýva, že ústavný súd odmietne sťažnosť (predtým podnet) pre nedostatok právomoci na prerokovanie veci, ak ochranu tomu právu, porušenie ktorého ním sťažovateľ namietal, poskytujú všeobecné súdy v správnom súdnictve.

Od 1. januára 2002 v súlade s novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov,   sťažovateľ   mohol   a   musel   napadnúť   nečinnosť okresného úradu   a jeho odboru   žalobou   v správnom   súdnictve.   Kompetencia   správneho súdnictva sa od účinnosti citovanej novely Občianskeho súdneho poriadku rozšírila aj na preskúmanie zákonnosti postupov vrátane nečinnosti orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a takto sa rozšíril princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy (... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd).

Táto právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc ústavného súdu. Nedostatok

právomoci   ústavného   súdu   viedol   k   tomu,   že   ústavný   súd   odmietol   celú   sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).