znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 135/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   K.,   t. č. vo   väzbe,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 47 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. Tp 62/2010 z 25. januára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2011   doručená   sťažnosť   Š.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 47 ods. 3 a čl. 12 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. Tp 62/2010 z 25. januára 2011.

Zo   sťažnosti   najmä   vyplýva,   že   sudca   pre   prípravné   konanie   špecializovaného trestného súdu rozhodol uznesením sp. zn. Tp 62/2010 z 25. januára 2011 o predĺžení väzby sťažovateľa. V tomto konaní podľa názoru sťažovateľa boli porušené jeho základné práva, keďže sudca pre prípravné konanie „začal konanie o predĺžení väzby bez prítomnosti môjho obhajcu...   nakoľko   nie   som   dostatočne   právne   spôsobilý,   nedokázal   som   sa   dostatočne obhajovať“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 ústavy s tým, aby bolo uznesenie o predĺžení väzby zrušené.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   podal   proti   napadnutému   uzneseniu špecializovaného   trestného   súdu   sťažnosť,   o ktorej   rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4 Tost 3/2011 zo 7. februára 2011 tak, že sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite predmetnej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 62/2010 z 25. januára 2011 bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, ktorú sťažovateľ aj využil. To znamená, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal najvyšší súd v riadnom opravnom konaní, ktorý v danej veci aj rozhodol. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011