znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 135/03-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., bytom S., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 C 517/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. septembra 2002   doručené   podanie   M.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   bytom   S.,   označené   ako „Sťažnosť   na   predlžovanie   konania   o určení   otcovstva“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 517/99, ktoré sa týka žaloby o určenie otcovstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu voči cudziemu štátnemu príslušníkovi (trvale bytom K., prechodne Š.). Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal urýchliť označené konanie okresného súdu za účelom odstránenia právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza.   Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   neobsahovala náležitosti   predpísané   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ju vyzval na jej upresnenie a doplnenie 8. októbra 2002, 20. novembra 2002, 20. decembra 2002 (keď ústavný súd súčasne predĺžil sťažovateľke lehotu na priloženie splnomocnenia pre právneho zástupcu).

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona o ústavnom súde, pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   a skúmal, či   neexistujú   dôvody   na jej odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 citovaného zákona.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. že „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd z predloženej sťažnosti a zo spisu okresného súdu   vo   veci   sp.   zn.   8   C   517/99   zistil,   že   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 8 C 517/99, ktoré sa týka paternitného sporu s cudzím prvkom.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že okresnému súdu   bol   spis   sp.   zn.   8   C   517/99   postúpený   Okresným   súdom   Prešov   8.   marca   1999. Okresný súd vo veci priebežne konal v roku 1999, keď nariadil jedno pojednávanie (28. jún 1999). Z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž bola vec opatrením predsedu okresného súdu   pridelená   ďalšiemu   sudcovi   (6.   október   1999).   V období   od   novembra   1999   do novembra   2000   okresný   súd   nekonal   plynulo   a   vzhľadom   na   to   možno   toto   obdobie hodnotiť ako prieťah v konaní. V období od 1. decembra 2000 do konca apríla 2003 okresný súd   konal   plynulo   (žiadosti   zasielané   na   príslušný   švajčiarsky   súd,   t.   j.   Bezirksgericht Zürich, postupne 29. januára 2001, 19. júna 2001, 12. júna 2002, 13. marca 2003, získanie protokolu   o výsluchu   odporcu   doručeného   26.   marca   2001,   nariadenie   znaleckého dokazovania v odbore genetiky, žiadosť o vykonanie odberu krvi odporcu a analýzy DNA, nariaďovanie tlmočníckych prekladov listinných dôkazov 27. marca 2001, 19. júna 2001, 18. júna 2002, 13. marca 2003 a 15. apríla 2003), okrem toho riešil stratu vybavovacích spisov   v cudzine   a na   základe   súčinnosti   so   švajčiarskymi   štátnymi   orgánmi   vzal   na vedomie nemožnosť doručenia predvolania odporcovi vo Š., ktorý poprel otcovstvo, ale pôvodne súhlasil s vykonaním odberu krvi a s analýzou DNA.

Ústavný súd konštatoval, že so zreteľom na povahu prípadu okresný súd musí pri zabezpečovaní   dôkazov,   bez   vyhodnotenia   ktorých   nemôže   rozhodovať   vo   veci   samej (predovšetkým   ide   o   získanie   vzorky   krvi   odporcu   na   analýzu   DNA   pre   ustanoveného znalca   z odboru   genetiky),   využívať   súčinnosť   a spoluprácu   s príslušným   švajčiarskym súdom a s inými švajčiarskymi štátnymi orgánmi. V tejto súvislosti celkovú dĺžku konania v trvaní   vyše   štyroch   rokov   nemožno   pripísať   na   ťarchu   okresného   súdu,   pretože odstránenie právnej neistoty sťažovateľky nie je výlučne v jeho rukách. Za súčasť vyše štvorročného   obdobia   je   preto   potrebné   považovať   aj   dobu   konania   pred   príslušnými švajčiarskymi   štátnymi   orgánmi,   resp.   aj   obdobie   komunikácie   s týmito   orgánmi (január 2001   až   apríl   2003),   zahŕňajúce   o.   i.   nariaďovanie   tlmočníckych   prekladov potrebných pre túto komunikáciu, ktorá sa týka vybavovania dožiadaní okresného súdu.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na skutočnosť, že doterajší priebeh konania pred súdom prvého stupňa (okrem ojedinelého prieťahu v priebehu roku 2000) nesignalizuje reálnu možnosť existencie   zbytočných   prieťahov   v označenom   konaní,   a tým   ani   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na túto skutočnosť sa ústavný súd už nezaoberal žiadosťou sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2003